Nie pre každého, či už doma, alebo v cudzine, je historická udalosť nášho štátu z roku 1968 zaujímavá. Možno i my v mladom veku sme nie vždy s pozornosťou počúvali o hrôzach veľkých svetových vojen, nechápali sme strach, obavy. Nezazlievam preto dnes mladým ľuďom ľahostajnosť počúvania, sledovania, čítania politickej, kultúrnej a morálnej zmeny nášho bývalého štátu. Nám starším je mimoriadne prilepená na duši.
Už niekoľko mesiacov si často spomínam na obdobie doma, na radosť z uvoľnenia brzdy ťažkého, boľavého, nespravodlivého režimu. Do Švajčiarska sme prišli viacerí nepripravení, predstavovali sme si štart celkom inak – zložitejšie. Každý, kto chcel, dostal hneď prácu, pomoc, vzdelanie, otvorené dvere do novej spoločnosti. Teraz, po uplynutí 50 rokov, bolo skutočne mojou osobnou potrebou poďakovať za dar prijatia a možnosti prijať švajčiarsku identitu.
31. august 2018 zostane v mojich spomienkach mimoriadnym dňom, sviatkom úspešnej návštevy u pána Dominique de Buman, prezidenta švajčiarskeho parlamentu, najvyššej politickej osobnosti roka 2018. Do Bernu sme cestovali s miernym napätím, nevedeli sme, čo sa od nás bude očakávať. Stačila prvá veta prívetu pána de Buman a mňa zaliala vlna spomienok, slza chcela von. Ako 12-ročný sledoval udalosti vo Freiburgu, kde žil v rodine lekára. Rodičia neváhali poskytnúť pomoc 3 občanom z ČSSR. Tisíckrát prehral platňu Supraphonu s nahrávkou skladby Bedřicha Smetanu Moja vlasť. Rozpamätal sa na protestné pochody konané vo Švajčiarsku proti vpádu vojsk Varšavskej zmluvy. Ďakovný list pod hlavičkou Združenia Slovákov vo Švajčiarsku mu bol impulzom pozvať malú skupinu na rozhovor do Bundeshaus. Mierne prekročený čas stretnutia bol dôkazom, že sme sa dobre cítili a počas hodiny našli dostatok námetov na rozhovor.
Pani Zdenka Bodoríková, predsedníčka ZSvŠ, sa ako prvá poďakovala za prijatie a odovzdala pánu de Buman krásnu vázu vymaľovanú pestrými farbami z dielne modranskej keramiky. Ozdobou vázy boli namaľované zástavy oboch štátov s poďakovaním za 50 rokov života vo Švajčiarsku. Na tomto mieste ďakujeme Združeniu Slovákov vo Švajčiarsku, že sa postaralo o odoslanie ďakovného listu a o vkusný dar z tradičného slovenského keramického umenia.
Pri káve podávanej s jemným pečivom pokračoval pán Ing. Aristid Zelenay krátkym prejavom spojeným s dôrazom poďakovania a prosbou, aby toto pán de Buman odovzdal i členom parlamentu. Bezprostredne sa do rozhovoru pridali Dipl. Ing. Beáta Meszárošová a diakon Jozef Bernadič. Poďakovali sa za možnosť štúdia vybraného podľa svojho záujmu a nezabudli pripomenúť ich štart v škole bez rečových znalostí. Bolo a je samozrejmosťou švajčiarskeho štátu, aby mladí získali vzdelanie a jeho nadobudnutím sa ľahšie uplatnili v spoločnosti, zdôraznil náš hostiteľ. S pochvalou vyzdvihol prvenstvo mladých Švajčiarov, ktorí v európskom prieskume v roku 2016 – Generation What? – prejavili až 86 percent dôvery k politike a právu.
Pán Rado Hanák sa predstavil ako člen zboru opery v Zürichu a spomenul pôsobenie rodičov v opere v Basileji. V jeho mnohých uložených spomienkach z roku 1968 bola zvlášť skorá príležitosť navštevovať kurz nemčiny, dôležitý prejav záujmu švajčiarskeho štátu. Týmto sa uľahčil začiatok novej existencie.
Obšírnejšie pokračoval rozhovor o význame svätca Brudera Klausa, ktorého 600-ročné jubileum narodenia si dôstojne pripomenul švajčiarsky národ. I dnes by sme sa mali vracať na mystické miesto pôsobenia. S humorom pripomenul, že i podaktorým členom parlamentu by návšteva vo Flüe nezaškodila. Potešil sa, keď sme spomenuli, že i na Slovensku v obci Lipany je postavená kaplnka k úcte švajčiarskeho svätca Brudera Klausa. Za pomoci švajčiarskej farnosti a nášho pána Dr. Jozefa Nárožného sa uskutočnil sen šírenia tajomstva švajčiarskeho národného ochrancu.
Na záver stretnutia som sa predovšetkým poďakovala za staršiu generáciu. Ich prácu v zamestnaní vykonávali s rešpektom. So skromnosťou, sporivosťou, dôverou si zvykali na nové prostredie. Mnohých neobišli ťažkosti života, spoznali neľahkú realitu cudziny. Poďakovala som sa za matky, ženy, ktoré sa starali o rodiny, za ich mnohé chvíle samoty. I napriek rečovým ťažkostiam umožnili deťom získať slušné povolanie a mnohým i vysokoškolské vzdelanie. Nám mladším pomohli dobrými radami, za ktoré sme im vďační.
Našou najväčšou snahou bolo nielen za generáciu, ktorá prišla v roku 1968 a krátko po ňom, ale za nás všetkých žijúcich Sloveniek a Slovákov vo Švajčiarsku, viditeľne prejaviť naše úprimné poďakovanie krajine, ktorá nám doširoka otvorila dvere ich domu a srdečne nás prijala. Ďakujeme pánu Domique de Buman, prezidentovi švajčiarskeho parlamentu za pozvanie a rozhovor.
Marta van Ooijen-Šuvadová