Vyšné Lapše sa nachádzajú v prekrásnom čistom horskom prostredí nad riekou Lapšanka. Obec bola založená na majetkoch nedeckého panstva, pričom prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1463. Podľa jednej z kanonických vizitácií tu v minulosti žilo rusínske obyvateľstvo východného kresťanského obradu, ktoré si malo v obci postaviť drevenú cerkev, avšak táto informácia nie je dodnes verifikovaná. Isté je, že v polovici 17. storočia už bola farnosť rímskokatolícka, pod vedením piaristov. Dnešný rímskokatolícky murovaný kostol sv. Petra a Pavla bol postavený v barokovom štýle v druhej polovici 18. storočia. Jeho interiér je ladený v bohatom rokokovom štýle. Od svojho založenia až do skončenia prvej svetovej vojny bola obec súčasťou mnohonárodnostného uhorského štátu, do roku 1526 samostatného, potom v rámci habsburskej monarchie a od roku 1867 ako súčasť Rakúsko-Uhorska. V roku 1918 bola poňatá do slovenskej časti novovzniknutej Československej republiky a v roku 1919 sa stala súčasťou tzv. plebiscitného územia, pričom o jej osude malo rozhodnúť samotné obyvateľstvo. Plebiscit sa však neuskutočnil a v roku 1920 boli Vyšné Lapše na základe rozhodnutia Najvyššej rady mierovej konferencie v Paríži pripojené k Poľsku. Po vypuknutí druhej svetovej vojny v roku 1939 boli inkorporované späť ku Slovensku a v roku 1945 znovu k Poľsku, kde ležia dodnes.
Obyvateľstvo Vyšných Lápš sa v minulosti živilo najmä poľnohospodárstvom, chovom dobytka a pastierstvom, pričom obec v dejinách postihli dve veľké vysťahovalecké vlny. Prvá na prelome 19. a 20. storočia, keď sa veľa miestnych vysťahovalo do Zámoria a druhá po roku 1945, keď na konci vojny prebiehajúci front zničil veľkú časť obce a po jej následnom pripojení k Poľsku sa veľa obyvateľov vysťahovalo do vtedajšieho Československa. V súčasnosti vo Vyšných Lapšoch žije časť obyvateľstva slovenskej národnosti, ktoré je združené v miestnej skupine Spolku Slovákov v Poľsku. Táto organizácia tu má aj kultúrny stánok so slovenskou knižnicou a scénou, kde sa konajú rôzne podujatia ako Prednes slovenskej poézie a prózy Františka Kolkoviča, Poznaj Slovensko – vlasť svojich predkov, výstavy slovenských umelcov, ale aj obecné podujatia. Pri tejto klubovni nacvičuje aj folklórny súbor Hajduky a ľudová kapela Grigľakovcov, ktoré prezentujú spišský i slovenský folklór a tradície. Folklórny súbor vznikol na podnet mládeže, ktorá začala svoje nácviky v roku 2011. Vedúcou súboru je Dorota Mošová a asistentkou Dominika Krzysik. Pri zrode tohto súboru si mládež postavila za cieľ tradovať vyšnolapšanskú kultúru, čo najvernejšie zachovať originálne tance a piesne svojich starých rodičov. Napriek postupujúcej asimilácii (slovenského obyvateľstva a poľského) mládež ešte si pamätá na slovenský folklór, ktorý reprezentuje na rôznych podujatiach doma aj na Slovensku. Súbor sa podujal stáť na stráži miestnych zvykov, obradov, aby nepadli do zabudnutia, a zachovať nárečie. Hajduky sú mladým telesom pružne pôsobiacim, svedčia o tom každoročne pripravované obrady a inscenačné hry spojené s každodenným životom na dedine. Súbor sa zúčastňuje rôznych súťaží, napr. krajanských súborov Ostatki – Fašiangy v Krempachoch, Spišskej Zimy v Nedeci. Doposiaľ najväčším úspechom Hajdukov bolo obsadenie II. miesta na oblastnej súťaži Pogórzańskie Gody v Łuznej v Malopoľsku. Mládežnícka spevácka skupina tento rok na oblastnej súťaži na Sabałowych Bajaniach v Bukovine Tatrzańskej si vyspievala II. miesto. Vedúca súboru a jej členovia sa zúčastňujú choreografických kurzov na Slovensku, aby potom mohli doma obohatiť súbor o ďalšie slovenské tance a piesne. Spolupracuje s Mgr. art. Martinom Urbanom, PhD., vysokoškolským pedagógom, choreografom, režisérom a umeleckým vedúcim UFS Mladosť. Pri miestnej Základnej škole menom Blahoslaveného Jána Pavla II. pôsobí detský folklórny súbor Malé Jedličky, ktorého vznik iniciovali dve učiteľky – Paulina Krzysik a Magdalena Dwornicka ako voľnočasová aktivita. Vo svojom repertoári majú spišské tance a detské hry a zábavy. V súčasnosti vedúcou súboru je Mária Brawiaková. Detský súbor sa obohatil o ešte jednu mladšiu zložku Łapsaňkie Fijolecki. Spoločne sa dopĺňajú tieto dva detské súbory a veľmi úzko spolupracujú s FS Hajduky. Tento rok sa mladšia zložka Hajdukov a Malé Jedličky zúčastnili Medzinárodného detského a mládežníckeho festivalu v Dulovciach na Slovensku.
Dorota Moš
Mária Brawiak
Fotografoval Paweł Stańczak