Martin-Juraj Oscitý je vynikajúci súčasný akademický maliar a grafik. Narodil sa v Bratislave 23. júla 1952. Už v útlom veku mal záujem o umenie a bol ním doslova fascinovaný. Vždy ho inšpirovali obrazy, ilustrácie, rozprávky a báje, čo vyústilo v potrebe odbornej umeleckej výučby, a to v škole umenia pre talentové deti v Bratislave. (prof. Jurík, Polakovič, Goga) Mal vtedy len 9 rokov. S veľkou vďakou si spomína na svoju mamu, ktorá ho najviac podporovala, ale aj otca, ktorý ho v útlom veku troch rokov učil kresliť a chápať zložitosť farieb, ktoré až miešaním dostávajú život, ako aj čo v hudbe jednotlivý tón nič nepovie, iba v súvise s ďalšími a ďalšími…
Po skončení deväťročenky odišiel na umeleckú priemyslovku do Brna, kde sa zaoberal grafikou, hračkárstvom a voľnou tvorbou. (prof. Lukeš) Po augustových udalostiach roku 1968 opustil však republiku s matkou a bratom a pokračoval v štúdiách na umeleckej priemyslovke v hlavnom meste Švajčiarska, v Berne. (prof. Schwarzenbach) Tam žil 8 rokov. Doštudoval grafický dizajn. (prof. Auchli, Flückiger a Andermatt). Po zložení ďalších skúšok dostal štipendium na akadémiu výtvarných umení v Mníchove, kde študoval 12 semestrov maliarstvo (prof. Reipka) a naučil sa aj mnohým iným technikám, dokonca aj reštaurovaniu obrazov. (Prof. Schmidl) V roku 1982 získal diplom, oženil sa a začal tvoriť ako slobodný človek. Najprv prevažne „packaging dizajn“, ako ilustrátor, neskôr sa venoval viac voľnej umeleckej tvorbe.
Posledných 20 rokov už len tomu. Stal sa členom mnohých spolkov. Medziiným je členom Spolku nemeckých umelcov, ďalej skupiny Libellule vo Francii, Künstlerspectrum v Mníchove, DUK na Slovensku a mnohých iných. Má veľké spektrum záujmov! Roky sa napríklad venoval profesionálne stepovaniu neskôr klasickému spevu, čo dodnes intenzívne sprevádza jeho umeleckú činnosť. Náhodou sa narodil 500 rokov po Leonardovi, čím sa cíti byť zaviazaný hodnotám renesancie, ktorá objavila nielen perspektívu, ale hľadala hĺbku ľudského ducha. Založil v roku 2000 nový umelecký smer Visionart, čo dnes mnohí napodobňujú netušiac celú duchovnú hĺbku tohto smeru. Má dnes viac ako 250 výstav za sebou po všetkých kontinentoch a získal niekoľko prvých cien a ocenení.
V detstve ho bavil surrealizmus, takže ho niekedy volali „Slovenský Dali“. Neskôr prešiel k fantazijnému či magickému realizmu, známemu ako Viedenská škola. (Ernst Fuchs)
Po intenzívnych úvahách, a dalo by sa dokonca povedať po mystickom zážitku, založil spomenutý Visionart, čo dnes definuje celú jeho tvorbu. Má jasnú štruktúru, akoby stála na troch pilieroch. Hlavne estetiku krásy považuje za dôležitý aspekt, ktorý by nemal chýbať ani dnes v umeleckom prejave. Aj príroda je toho plná! Hneď na druhom mieste príde spiritualita, duchaplnosť až mystika… a nakoniec ako tretie príde kvantová kozmológia, ktorá spája všetko so všetkým… Makrokozmos s mikrokozmom, viditeľné s neviditeľným, a teda všetko to, čo robí náš život krásnym, bohatým, hodnotným a božským. Martin sa pýta: „Keď je človek stvorený na obraz Boží… prečo sa to neprejavuje viac v umení?
Umelec je nositeľom myšlienky, ktorá je zároveň energiou, svedectvom doby, reflexiou ducha a má inšpiratívne účinky na svoje okolie. Umenie je nositeľkou prejavu slobody tvoriaceho ducha, ale nesie v sebe aj zodpovednosť. Umenie môže zošľachťovať človeka, ak slúži ideálom harmónie a spomenutých aspektov, akoby sme sa prikláňali k ideálom Platóna a hovorili o dobre, pravde a kráse. Preto má Oscitý motto: „Slúžim kráse, lebo inak neviem…“
Marína Culík