„Spoločná minulosť, rozosiata prítomnosť a neurčitá budúcnosť sú dodatočné dôvody – dať vedieť o sebe. Na počiatku bolo Slovo… ono trvá a dúfame, že ešte dlho zotrvá,“ vhodnými slovami sa čitateľskej verejnosti zdôveruje, či opodstatňuje zámer, cieľ alebo jednoducho potrebu po vydaní a aj vydanie neobyčajnej publikácie Vladimír Valentík, zakladateľ a šéfredaktor Slovenského svetového kalendára, prvé číslo ktorého uzrelo svetlo sveta len nedávno. A záujem oň je už obrovský. Predsa len napriek popularite on-line vydaní záujem o printové médiá neklesá. Táto publikácia ročenkovej formy – okrem Národného kalendára, ktorému netreba už raziť cestu, ako i jedinečnej Ročenky, vydania Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku s prílohou kalendára, ktoré medzi nami vojvodinskými Slovákmi majú svoje vyvýšené miesto – zaznamenala hneď na štarte nemalý záujem. Veď akoby aj nie, keď nás je po svete roztrúsených vo všetkých kútoch, na stranách zviazaných v tomto vydaní dávajú o sebe vedieť Slováci z celého sveta. Aj preto v názve svetový. Tento nie pokus, ale predsavzatie teda prináša zhrnutie činnosti, úsilí Slovákov stále dávať o sebe vedieť, byť kreátorom spoločenského, kultúrneho, umeleckého sveta. Valentík v úvode spomína aj toto: „Slovenské slovo je prítomné v celom svete. (…) Naša nová ročenka má za úlohu uložiť ho, nadnes a nazajtra, pre prítomnosť a pre budúcnosť.“ A vydanie opodstatňuje: „Pokus vydávať populárnu ročenku pre všetkých Slovákov vo svete vznikol pri príležitosti pripomínania si deväťdesiat rokov založenia dvoch dolnozemských kalendárov: Čabianskeho v Maďarsku a Národného v Srbsku.“
Kalendár vyšiel pod záštitou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (za finančnej podpory tejto inštitúcie a Výboru pre informovanie NRSNM) a Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Z titulky sa usmieva šumná Slovenka Natália Gáboriková, ochotníčka Folklórneho súboru Podpoľanec z Detvy.
Príhovor zástupkyne šéfredaktora Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej pomenovaný jednoducho, ale trefne, so silnou symbolikou Na záver a na začiatok opodstatňuje vydanie a jeho koncepciu, upriamujúc pohľad do budúcnosti: „Prvý ročník kalendára sme venovali predovšetkým mapovaniu krajanských spolkov, združení a organizácii. Už teraz môžeme povedať, že by sme v nasledujúcom čísle chceli upriamiť pozornosť na významné osobnosti z dejín a súčasného života našich komunít, ktoré sa významne pričinili o rozvoj spoločenského a kultúrneho života Slovákov v zahraničí.“ No a abecedným poriadkom sa aj striedajú cenné informácie o našich krajanoch vo svete, od ďalekej Argentíny, Austrálie, exotického Cypra, po európske krajiny a nám bližšiu alebo možno známejšiu kultúru, po Kanadu, Maltu etc. Argentína, Buenos Aires, krajina futbalu, steakov, vína a v neposlednom rade aj neuveriteľne krásnych žien, kde sa prelína príjemná juhoamerická exotika s európskym nádychom a latinským šarmom, je tiež aj domovinou slovenských vysťahovalcov. Z pera Jána Botíka sa dozvedáme: „Slováci v Argentíne priťahujú pozornosť aj tým (povedali by sme, že len tým, pozn. ah), že sa tu usadili v značne rozdielnych a aj extrémnych prírodných, klimatických a hospodárskych podmienkach, čo spôsobilo ich výrazne odlišný vývin v novom prostredí.“ V Austrálii sú naši krajania činní, sústreďujúc v Slovenskom spolku Ľudovíta Štúra a v Slovenskom dome. Neraz nám dávajú o sebe vedieť. Zato ale o tých z Cypru neprichádzajú po nás správy často, a preto je zvesť o nich v tejto publikácii vzácna a pre čitateľov veľmi vítaná. Lebo sa dozvedáme, že organizácia, ktorá zastrešuje tamojších krajanov, nesie názov Zväz priateľstva Cyprus – Slovensko; je to pomerne mladé združenie, vzniklo roku 1996. Cenné sú aj správy o krajanských združeniach vo Švajčiarsku, Švédsku, o ktorých činnosti takmer nie sú informácie. História Združenia Slovákov vo Švajčiarsku (založené roku 1969) je naplnená nespočetným množstvom aktivít politického, kultúrneho a spoločenského charakteru; dozvedáme sa tu aj o ich spolkovom bulletine Slovenské zvesti, a to už 48. ročníku. Švédsko je v porovnaní s činnosťou našich susedovcov na tom dosť zle. S rovnakými problémami sa veru stretávame všade, so silným odnárodňovaním, ale predsa aspoň tú-ktorú správu o činnosti Slovákov povedzme v Chorvátsku, Maďarsku, Rumunsku, Poľsku zaregistrujeme. V Chorvátsku sú veru čoraz agilnejší. Azda preto tu máme články troch autoriek – Boženky Dasovićovej, Sandry Kralj-Vukšić a Miroslavy Gržinić. A po vzniku Chorvátskej republiky, v tom nešťastnom roku 1991, keď zúrila vojna na juhoslovanskom území, si tamojší krajania založili organizáciu Zväz Slovákov. „Aby Slováci mohli uplatniť práva, ktoré model kultúrnej autonómie dáva do kompetencie ustanovizniam, Zväz Slovákov 2. októbra 2010 na zasadnutí výkonného výboru prijal uznesenie o založení kultúrnej ustanovizne, ktorej súčasný úplný názov je Slovenské kultúrne centrum Našice,“ dozvedáme sa z pera riaditeľky centra Sandry Kralj-Vukšić, ktoré rozvíja bohatú a rôznorodú činnosť. Z prímorskej oblasti sa za našimi krajanmi teraz presunieme na malý čarovný ostrov Maltu, „kde naozaj nie je problém stretnúť krajanov“, ale či o nich nadostač vieme? To už nie! Z riadkov Radky Rusňákovej sa dozvedáme, že „a aj práve preto sme pred dvoma rokmi založili oficiálny spolok Česi a Slováci na Malte, aby sme priniesli trošku našej kultúry na ostrov“.
Ako vidieť, toto vydanie opodstatnilo svoj cieľ, dáva vedieť krajanom o krajanoch vo všetkých kútoch sveta zo všetkých kútov sveta. Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo správne vystihol: „Aktívny prejav slovenskosti nájdeme najmenej v 28 krajinách sveta, v ktorých žije viac ako milión našich krajanov a rodákov. To je hodnota, ktorej cena rastie úmerne vzájomnej spolupráci a posilňuje sa väzbami na Slovensko, ktoré ,naveky‛ ostane našou materskou loďou a vlasťou, kde sa môžeme vždy uchýliť a prichýliť.“
Na Stálej konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2016 v Bratislave koncom októbra kalendár mal aj svoju premiéru. Okrem vznešenosti tých dvoch dní a dôstojnosti konferencie aj premiéra pridala k slávnostnej chvíli celkového priebehu podujatia. Vari si ideoví tvorcovia tejto ročenky ani trefnejšie miesto zvoliť nemohli. Potvrdíme to aj slovami Varšu: „Svetový kalendár Slovákov, časomerač krajanských udalostí v roku 2017, sa predstavuje účastníkom stálej konferencie. (…) Jej cieľom je práve hodnotiť dvojročné obdobie uplatňovania štátnej politiky Slovenska vo vzťahu ku krajanom a načrtnúť priority na ďalšie dva roky.“
Anna Horvátová
(príspevok bol uverejnený v Národnom kalendári 2017)