Dni slovenskej kultúry konajúce sa každoročne na častiach Spiša a Oravy, ktoré sú dnes v Poľsku, ale aj v samotnom srdci Malopoľska, v Krakove oslavujú v tomto roku už svoju štvrťstoročnicu. Počas tohto obdobia sa v najsevernejšie položenej slovanskej krajine predstavili stovky rôznych umeleckých zoskupení – folklórnych súborov, divadielok, hudobných, tanečných a speváckych súborov, ako aj jednotlivcov – hudobníkov, spevákov, tanečníkov, maliarov, spisovateľov, vedcov a iných osobností z krajanského prostredia i zo Slovenska.
S nápadom na uskutočnenie prvého Dňa slovenskej kultúry prišiel predseda Obvodného výboru Kultúrno-sociálnej spoločnosti Čechov a Slovákov (KSSČaS) na Orave Róbert Kulaviak. Prvé podujatie sa konalo pod záštitou KSSČaS 16. októbra 1994 v oravskej Jablonke a malo boľačky neskúsených organizátorov, keď sa ich pre nedostatočnú komunikáciu nezúčastnili viaceré krajanské umelecké zoskupenia, pričom nedostatočný marketing spojený s činnosťou neprajníkov, ktorí strhávali plagáty pozývajúce na podujatie, nepridalo ani na účasti. Jednako sa na nich predstavilo niekoľko krajanských oravských speváčok, divadielko z Podvlku, malí recitátori zo slovenských škôl a folklórne súbory i mažoretky zo Slovenska, ktoré zabezpečila riaditeľka Regionálneho kultúrneho strediska v Dolnom Kubíne Oľga Žabenská. Oravské kultúrne stredisko bolo spoluorganizátorom aj všetkých následných podujatí.
Slovenskí žiaci prezentujú svoje vedomosti počas súťaže Poznaj Slovensko – vlasť svojich predkov
Po skončení prvého ročníka sa organizátori zhodli na jednoznačne skoršom termíne konania i lepšej organizácii a propagácii. Tieto predsavzatia sa im podarilo naplniť, a tak na druhom ročníku, ktorý sa uskutočnil 13. augusta 1995, sa na jablonskom amfiteátri vystriedalo už 13 folklórnych súborov, divadelníkov, dychoviek, hudobných a speváckych skupín i jednotlivcov zo Spiša, Oravy a Slovenska. Zazneli tiež slovenské evergreeny v podaní krakovského džezmena Jerzyho M. Bożyka. Hľadisko bolo plné a program si pozreli stovky divákov. Večer k podujatiu pribudla krajanská vatra.
Slovenskí a poľskí básnici v krakovskej Poetickej električke
Po úspešnom druhom ročníku sa Dni slovenskej kultúry rozšírili o jeden deň a stalo sa z nich dvojdňové podujatie. Prvýkrát sa v takomto formáte konali v dňoch 6. – 7. júla 1996 v Jablonke. Okrem tradičných vystúpení krajanských umeleckých zoskupení i súborov zo Slovenska sa k podujatiu pridružilo stretnutie slovenského veľvyslanca Mariána Servátku s krajanskými študentmi, ktoré sa tradične konalo aj v nasledujúcich rokoch, počas celej jeho kadencie.
V roku 1997 sa Spolok Slovákov v Poľsku vrátil k jednodňovému formátu podujatia. Deň slovenskej kultúry v Jablonke sa konal 15. júna a bol spojený s oslavami 50. výročia vzniku Spolku Slovákov v Poľsku. Pri tejto príležitosti krajanov osobne pozdravil minister kultúry Slovenskej republiky Michal Hudec, či námestník ministra kultúry Poľskej republiky Michał Jagiełło. Jubilejný piaty ročník, ktorý sa uskutočnil 21. júna 1998 v Jablonke, bol venovaný okrem iného aj 50. výročiu založenia miestnej školy.
Súčasťou Dní slovenskej kultúry je aj Prehliadka krajanských dychových hudieb
V roku 1999 sa formát Dní slovenskej kultúry značne rozšíril, a to tak geograficky, ako aj tematicky. Ku tradičnému Dňu slovenskej kultúry v Jablonke na Orave, ktorý sa konal 20. júna, sa pridružili ďalšie podujatia v Krakove, na Spiši a iných oravských obciach. V Krakove sa 24. apríla uskutočnilo slávnostné otvorenie Galérie slovenského umenia Spolku Slovákov v Poľsku spojené s vernisážou výstavy slovenskej maliarky z Hornej Zubrice Lýdie Mšalovej a o dva mesiace neskôr, 25. júna, sa zasa konal koncert slovenských umelcov z Banskej Bystrice. V novembri sa prvýkrát uskutočnili Dni slovenskej kultúry aj na Spiši – 20. novembra v Krempachoch, 21. novembra v Jurgove a 28. novembra v Nedeci a taktiež v ďalšej oravskej obci Chyžné. Počas nich mohli diváci v zaplnených kultúrnych domoch vzhliadnuť slovenské divadlo a folklórne vystúpenia. Tradičný Deň slovenskej kultúry na Spiši, ako ho poznáme, dnes s niekoľkohodinovým poobedňajším programom bol však až v nasledujúcom roku – 25. júna 2000 vo Vyšných Lapšoch.
V roku 2001 pribudlo do portfólia Dní slovenskej kultúry ďalšie zaujímavé podujatie – Poetické popoludnie. Dňa 28. mája sa počas neho stretli v Krakove slovenskí a poľskí básnici, aby sa navzájom oboznámili so svojou tvorbou, ale taktiež podiskutovali o dejinách a súčasnom smerovaní slovenskej a poľskej literatúry. Tradíciou sa stala i vernisáž v Galérii slovenského umenia a spišské dni sa rozšírili do dvoch obcí – Krempách a Vyšných Lápš. Na literárne aktivity nadviazali X. Dni slovenskej kultúry, keď sa Spolok Slovákov v Poľsku postaral o preklad, vydanie i prezentáciu známeho diela slovenského spisovateľa Antona Hykischa Milujte kráľovnú.
Folklórny súbor Spiš z Novej Belej patrí k tradičným nositeľom slovenskej kultúry v Poľsku
V roku 2004 zmenilo podujatie na Orave svoje pôsobisko a presunulo sa do Podvlku. Tento ročník bol vzácny i tým, že našich Slovákov na Orave navštívila delegácia z Dunajskej Lužnej – z obce, kde sa po druhej svetovej vojne usadilo viacero Slovákov z oravských obcí pripojených k Poľsku.
V roku 2009 pribudla do Dní slovenskej kultúry ďalšia zaujímavá forma umenia – moderné divadlo a neštandardné divadelné formy na motívy umeleckých diel slovenských autorov, ktoré sa uskutočňovali v Krakove. Vyvrcholením týchto niekoľkoročných aktivít bola Slovenská električka, ktorá v júni 2011 brázdila ulice poľského kráľovského mesta a prezentovala slovenskú kultúru i umenie.
Jedinečné boli aj XVII. Dni slovenskej kultúry v roku 2010, keď zavítali do Poľska v rámci Dní slovenského zahraničia Slováci z celej Európy – Česka, Srbska, Maďarska, Nemecka, Švédska, Švajčiarska i zo slovenských médií a inštitúcií ako Matica slovenská, Ústav pamäti národa, či Slovenský rozhlas a televízia. Výnimočnosť týchto dní spočívala tiež v tom, že sa na Orave prvýkrát konali na vlastnom pozemku, ktorý zakúpil Spolok Slovákov v Poľsku v oravskej obci Jablonka. Na Spiši sa zas po rokoch úsilia podarilo odhaliť vôbec prvú pamätnú tabuľu v slovenskom i poľskom jazyku. Patrí významnému slovenskému hercovi Michalovi Dočolomanskému, ktorý sa narodil v spišskej obci Nedeca.
V nasledujúcich rokoch boli v rámci Dní slovenskej kultúry odhalené ešte dve pamätné tabule – významnému kacvínskemu rodákovi, hudobníkovi, dirigentovi a prvému rektorovi VŠMU v Bratislave Jánovi Strelcovi i podvlčianskemu rodákovi, ľudovému misionárovi, spisovateľovi, minoritovi Štefanovi Serafínovi Bosákovi.
Postupom času bola do Dní slovenskej kultúry začlenená tiež Prehliadka krajanských dychových hudieb, ktorá sa koná vždy v inej spišskej alebo oravskej obci a súťaže určené žiakom základných škôl a gymnázií, na ktorých sa vyučuje slovenský jazyk – Deň slovenskej poézie a prózy Františka Kolkoviča v Slovenskom dome vo Vyšných Lapšoch a vedomostná súťaž Poznaj Slovensko – vlasť svojich predkov v Slovenskom dome v Kacvíne.
Divadielko Ondrejko z Podvlka udržalo najdlhšie slovenské divadelníctvo v Poľsku
Nové formy prezentácie slovenskosti v Poľsku priniesli aj XXII. Dni slovenskej kultúry v roku 2015. V júli bol slávnostne uvedený do prevádzky zrekonštruovaný Slovenský dom v oravskej obci Podvlk, ktorý je miestom na tvorbu, tradovanie i prezentáciu slovenskej kultúry a pri príležitosti jeho otvorenia, ale aj 400. výročia udelenia dedičnej škultécie obci sa konala vedecká konferencia pod názvom Podvlk v toku dejín, kde historici, etnografi, etnológovia, prírodovedci, pedagógovia, či náboženskí spisovatelia z krajanského prostredia i zo Slovenska prezentovali históriu a súčasnosť Podvlku. Príspevky z konferencie boli publikované v ročenke Almanach Slováci v Poľsku, ktorej najnovšie vydanie je od toho času vždy prezentované v rámci nasledujúcich Dní slovenskej kultúry.
Najnovším zaujímavým podujatím, ktoré sa uskutočnilo prvýkrát v rámci Dní slovenskej kultúry v Poľsku v roku 2016, je Poetická električka. Počas tohto dňa premáva po Krakove električka, v ktorej prednášajú svoje básne slovenskí a poľskí básnici. Každý záujemca môže nastúpiť, zoznámiť sa s najnovšou slovenskou i poľskou literárnou tvorbou, prípadne sa poradiť ohľadne vlastných literárnych pokusov.
Za dvadsaťpäť rokov existencie sa tak Dni slovenskej kultúry v Poľsku stali širokospektrálnym multikultúrnym podujatím, v rámci ktorého sa na spišských, oravských a krakovských pódiách vystriedali stovky krajanských a slovenských hudobníkov, tanečníkov, spevákov, divadelníkov, recitátorov, literátov, historikov i iných osobností spoločenského života z Poľska, Slovenska a ďalších krajín. Každoročne tak toto podujatie obohacuje obyvateľov a návštevníkov spomínaných oblastí o tradičné, pôvodné i nové formy slovenskej kultúry, ktoré zároveň týmto spôsobom pomáha udržiavať a tradovať v miestnej slovenskej komunite.
Foto: archív redakcie Život
Milica Majeriková-Molitoris