Storočnica začiatkov slovenského evanjelického života v Kanade

Paul Stacho

Slovenskí evanjelici v kostole Svätého Lukáša v North York si pripomenuli 100. výročie začiatkov slovenského evanjelického života v Kanade a 80. výročie organizovanej Slovenskej a. v. cirkvi v Toronte slávnostnými službami Božími v sobotu 14. mája 2022. Slávnostné služby Božie viedli rev. Justin Laughridge, rev. Dr. Dušan Tillinger a rev. Dr. Dušan Tóth. Služby Božie zveličil Ing. Milan Ichniovský hrou na organe a sólovým spevom. Bonbónikom celej slávnosti bol pozdrav členky rodiny misionára a prvého kňaza Jána Horárika Ing. Ľuboslavy Repašovej, ktorá prišla zo Slovenska. Vo svojom prejave priniesla pozdrav pani farárky Velebírovej-Hudakovej evanjelického a. v. cirkevného zboru vo Vazci a pokračovala: „Dovoľte mi, aby som Vás pozdravila menom mojej mamičky, sestry, a členov Horárikovej rodiny. Som úprimne šťastná, že z nášho kraja a priamo z našej rodiny Vám slúžil kňaz, ktorý stál pri kolíske slovenskej evanjelickej cirkvi tu v Toronte – Ján Horárik. Takmer z každej rodiny vo Vazci niekto odišiel do sveta a celá dedina žila informáciami o ich ťažkých začiatkoch.

Tieto informácie sa tradovali a nimi naši predkovia žili. Nesmierne si vážim to, že si Vy pripomínate a vzdávate úctu tým našim predkom, ktorí vo veľmi ťažkých podmienkach budovali základy pre nielen lepší ekonomický život, ale aj duchovný rast, ktorý im pomáhal naplno život žiť. Aj mojou prítomnosťou tieto základy viery sú prepojené medzi Vami tu v Kanade a nami evanjelikmi spod Tatier. Čo úprimne obdivujem, je nielen to, že ste si tu navzájom pomáhali, ale ste pomáhali aj nám doma, a tak sme spoločne žili veľký život. A za túto pomoc a modlitby som šťastná, že Vám môžem poďakovať.”

Reverend Dušan Tóth si vybral na túto slávnostnú chvíľu text z Knihy Sudcov 5:31; „Tí, ktorí Ho milujú, sú ako slnko vychádzajúce vo svojej sile.” Vo svojom úvode nás pozdravil slovami: „Vitajte doma! Keď nás sprievodca v Svätej zemi, v Izraeli, oslovil týmito slovami, celkom sme mu nerozumeli. Keď ale pokračoval: – Vitajte v rodisku, v kolíske kresťanstva! zrazu sme ožili, sme na miestach viery našich predkov, v rodisku Ježiša Krista! Rovnako toto naše stretnutie pri príležitosti 80. výročia vzniku Slovenskej evanjelickej cirkvi v Toronte nie je o ničom inom, ako o stretnutí pri rodinnom stole našich predkov viery, ktorí si vo svojom emigračnom batôžku priniesli srdce plné viery, knihu modlitieb: Studnicu vody živej, Bibliu a Tranoscius, aby sme naším duchovným zrakom zachytili, ako sa začala história slovenského evanjelictva v Toronte. Som neobyčajne šťastný, že pred deviatimi mesiacmi ma oslovila Ľuboslava Repašovská, ktorej prastará mama bola sestra mamy Jána Horárika, nášho prvého Duchovného pastiera, a ktorá hľadala stopy svojho predka. Keď som začal hľadať odpoveď na jej otázky a listoval v zachovaných dokumentoch, zistil som, že sa blíži významné výročie, ktoré si je hodno pripomenúť. A tak tu sme.

 

Teda korene viery sú hlboké 

Tie siahajú k prameňom lásky, lásky ku Kristu, lásky k svojeti, lásky k viere, ktorú sme prijali s materským mliekom, keď sme sa učili vyslovovať: Otčenáš…

Vyvierajú z lásky Božej, ktorá svieti ako slnko vo svojej sile. Keď naši otcovia s materským mliekom vpíjali do seba vieru predkov, rovnako s ním prijali Božiu lásku. Kto porozumel tejto láske, vie, aká je hodnota byť členom Jeho spoločenstva, aká je hodnota života a viery. Čo znamená v cudzom nepoznanom svete nájsť miesto, v ktorom môžem oslavovať Boha a ďakovať mu za všetky dobrodenia. Život našich predkov za väčšou skyvou chleba, alebo aj tých, ktorí utekali pred komunizmom, či už po roku 1948 alebo aj po invázii Československa v roku 1968, vedia si vážiť oázu istoty, v ktorej láskavý Boh dáva silu, odvahu, uistenie, že je s nami a že nás neopustí. Práve za túto oázu, miesto stretávania, Dom Boží, ďakujeme a pripomíname si mená Jemu verných, ktorí milovali svojho Boha, lebo On prv miloval a posilňoval ich a nás v ťažkých zápasoch.

 

„Slnko je zdrojom nielen tepla, ale i svetla. Noc, tmavá noc, pohltí zem, ak slnko nevyjde. Je tu ale svetlo ranných lúčov, ktorým ustupuje tma, beznádej, strasti, starosti a ponúka nový život pod blahodarnými lúčmi svetla. Nový deň života, nové príležitosti, nová nadej. Takto vidím našich predkov ako milovníkov, horlivcov za vieru a spásu človečenstva. Verím, že Boh si nájde pre svoju cirkev nových bojovníkov, zanietencov, evanjelizátorov, ktorí ponesú slovo evanjelia ďalej, možno už nie v jazyku otcov, ale v jazyku Boha. Lebo tí, ktorí Boha milujú, sú ako slnko vychádzajúce vo svojej sile,” dokončil rev. Dušan Tóth.

Vyvrcholením slávnostnej spomienky bolo čítanie mien, nielen predkov viery, kňazov a všetkých tých, ktorých Pán povolal do večnosti, ale táto pietna spomienka mala si uctiť našich otcov a matky, ktorí svojimi životmi oslavovali a ďakovali Bohu, že ich nikdy neopustil. Záver, Hrad prepevný je Pán Boh náš, jasne dokumentoval, že tí, ktorí Boha milujú, sú ako slnko vychádzajúce vo svojej sile.