Osídľovanie Kanady Slovákmi malo svoj špecifický vývoj. Kým do Spojených štátov amerických prichádzali skupiny slovenských vysťahovalcov priamo z Európy a ich migrácia postupovala z východu – smerom do vnútrozemia, v prípade Kanady to bolo opačne; zo západu na východ. Početné skupiny Slovákov, ktoré prichádzali zo susedných Spojených štátov amerických, začali osídľovať rozľahlú provinciu Britská Kolumbia, ktorá je známa svojím veľkým nerastným bohatstvom. Na začiatku teda prevažovalo osídľovanie baníckych oblastí.[1]
Najstaršia slovenská komunita sa usadila v baníckom mestečku Ladysmith na ostrove Vancouver v roku 1889[2]. V neskoršom období, okolo roku 1898, keď bola v meste Fernie, neďaleko hraníc Alberty, otvorená ťažba uhlia[3], usadilo sa tu približne sto slovenských baníkov z Pensylvánie. Neskôr sa ďalší Slováci usadili v dnes už nejestvujúcich baníckych osadách Michel a Natal. V štyridsiatych až šesťdesiatych rokoch 20. storočia v dôsledku zatvorenia tamojších baní začali tieto osady postupne upadať, a preto sa Slováci vybrali hľadať nové možnosti obživy.[4]
Slovenskí ochotníci v divadelnej hre Kamenný chodníček (pravdepodobne v roku 1951): hore zľava: Emil Bartoš, Kukuča, Štefan Radzo ml., Rado Šušanik; dole zľava: Eva Danielová, Solčany, Mary Kiktová-Benešová (fotografia zo zbierky Emila Bartoša)
Od začiatku 20. storočia sa Slováci začali usadzovať aj na iných miestach Britskej Kolumbie. Pracovali predovšetkým na ťažbe dreva, na pílach, stavbách, v železiarskom priemysle a veľká časť z nich pracovala v poľnohospodárstve ako farmári. Svoje osady zakladali poväčšine na pobreží Tichého oceánu a odtiaľ údolím pozdĺž rieky Frazer: Vancouver, New Westminster, Burnaby, Port Moody, Surrey, Richmond, Queensboro, Cloverdale, Langley, Pitt Meadows, Haney, Chiliwack, Whonnok, Agassiz. Početné skupiny Slovákov sa začali objavovať aj vo východných oblastiach Britskej Kolumbie, ako je Osoyoos, Kelowna, Rutland, Grand Forks, Trail a Nakusp. Pri sčítaní obyvateľstva v provincii Britská Kolumbia, v roku 1951, sa k slovenskej národnosti hlásilo 2 606 obyvateľov. Najviac Slovákov žilo v mestách Vancouver, New Westminster a Victoria. Mesto New Westminster sa v druhej polovici 20. storočia stalo najvýznamnejším centrom spolkového a národnokultúrneho života Slovákov v Britskej Kolumbii.[5]
Spolkový život
V začiatočných fázach osídľovania Britskej Kolumbie, v rokoch 1891 – 1903, vznikali spolky v baníckych lokalitách ako odbočky amerického Národného slovenského spolku, ktorý mal sídlo v Pensylvánii[6].
V roku 1935 si skupinka Slovákov v New Westminsteri založila Nezávislý slovenský podporný spolok – NSPS. O tri roky neskôr si členovia tohto spolku postavili Slovak Tatra Hall na ostrove Queensboro, ktorý je súčasťou mesta New Westminster, kde hrávali divadlá a usporadúvali zábavy. V roku 1966 túto halu predali[7].
Skupina Slovákov pri spolkovom stretnutí (pravdepodobne v roku 1948 na stretnutí Kanadskej slovenskej ligy). Na fotografii poznáme v spodnom rade zľava Jána Kaprálika, Jána Kiktu a Segeča (fotografia z rodinného albumu rodiny Kiktovej-Benešovej)
Ďalšia organizácia, Kanadská slovenská liga – KSL, bola v Britskej Kolumbii založená 15. júla 1944, ako 47. zbor KSL, v tom čase so sídlom vo Vancouveri[8]. Veľkú zásluhu na tom mal Ján Kaprálik, ktorý sa podieľal aj na vzniku ďalších zborov v mestách Hanney a Cloverdale. V roku 1951 bol založený III. okresný zbor KSL, so sídlom v New Westminsteri, z dôvodu efektívnejšieho organizovania zborov KSL v Britskej Kolumbii[9]. Činnosť tohto spolku spočívala v organizovaní slovenských dní na Pacifiku v spolupráci s Nezávislým slovenským podporným spolkom, usporadúvaní zábav, piknikov, divadelnom ochotníctve a mnohých iných činnostiach[10].
V roku 1952 bol založený ďalší spolok s názvom I. Katolícka slovenská jednota – I. KSJ, so sídlom v New Westminsteri. Členovia I. KSJ usporadúvali rôzne večierky, oslavy, pikniky, slovenské dni, mikulášske večierky, hrávali divadlá a pod. Okrem iného podporovali katolícke inštitúcie alebo jednotlivcov. Na základe iniciatívy členov tohto spolku vznikla v roku 1960 slovenská farnosť sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri ([11]).
Mária Vrabčeková
Článok bol pôvodne publikovaný v 1. čísle časopisu
Slovo z Britskej Kolumbie,
pozri www.slovozbritskejkolumbie.ca/kiosk
[1] Bližšie nešpecifikovaný zdroj, ktorý bol nájdený na fare v New Westminsteri. Pravdepodobne: BOTÍK, Ján: Slovaks on the West Coast of the USA and Canada. Autor uvádza zdroj: JAKEŠOVÁ, E.: Vysťahovalectvo Slovákov do Kanady. Bratislava 1981, s. 39.
[2] Tamže. Prvý Slovák v Britskej Kolumbii bol údajne Karol Hvorecký, ktorý sa ako člen prieskumného kolektívu podieľal na vytyčovaní trasy pre transkontinentálnu železnicu v roku 1874.
[3] KOREM, A.: Po stopách prvých Slovákov v Britskej Kolumbii. In: Kanadský Slovák. č. 46 /14. november 1970.
[4] BOTÍK, Ján: Slovaks on the West Coast of the USA and Canada.
[5] Tamže. Autor uvádza zdroj: KIRCHBAUM, J. M.: Slovaks in Canada. Toronto 1967, s. 146.
[6] Tamže. KOREM, A.: Po stopách prvých Slovákov v Britskej Kolumbii. In: Kanadský Slovák. č. 46 /14. november 1970.
[7] KOREM, A.: Nezávislý podporný spolok. In: Kanadský Slovák. č. 46/14. november 1970.
[8] V roku 1954 bolo sídlo tohto zboru preložené do New Westminsteru. Namiesto spomínaného zboru vznikol 66. zbor KSL so sídlom vo Vancouveri. KAPRALIK, J.: Ako sme začali organizovať KSL v B.C. In: Kanadský Slovák. č. 46/14. november 1970.
[9] Tamže.
[10] RADZO, Š.: 47. zbor KSL v New Westminsteri. In: Kanadský Slovák. č. 46/14. november 1970.
[11] LACKO, V.: O IKSJ v New Westminsteri. In: Kanadský Slovák. č. 46/14. november 1970.