Na začiatku 20. storočia pôsobilo v USA niekoľko slovenských spolkov, organizácií, vychádzali viaceré slovenské noviny. Vtedy sa medzi tamojšími predstaviteľmi slovenskej inteligencie, ktorú reprezentovali aj také mená ako Peter V. Rovnianek, Štefan Furdek, Albert Mamatey, Ignác Gessay, Gustáv Maršal-Petrovský, Anton Bielek, začala kryštalizovať myšlienka o potrebe vzniku jednotnej strešnej organizácie amerických Slovákov. Organizácia mala reprezentovať amerických Slovákov a zabezpečiť účinnejšiu podporu národovcov na Slovensku, ktorí v Uhorsku čelili národnostnému útlaku. Iniciatíva k založeniu takejto organizácie bola formulovaná na zasadnutí Združenia slovenských novinárov v Amerike, ktoré sa konalo 4. apríla 1907 v Pittsburgu.

Túžba po založení strešnej organizácie sa im splnila 30. mája 1907, keď založili Slovenskú ligu v Amerike. Bolo to v Clevelande, keď sa na Národnom kongrese stretlo okolo 10 000 delegátov podporných organizácií, americko-
-slovenskej tlače a jednotlivcov. Slovenská liga bola vytvorená ako centrum združujúce viaceré už existujúce krajanské spolky. Jej prvoradým cieľom bolo reprezentovať amerických Slovákov a podporovať emancipačné snahy Slovákov vo vtedajšom Uhorsku. Prvým predsedom sa stal Štefan Furdek.

Už v prvom období svojej činnosti liga vyvinula pozoruhodnú činnosť. Okrem početných prednášok a protestných zhromaždení, na ktorých podporovali emancipačné snahy slovenského národa, zorganizovala aj zbierku na národné ciele. V priebehu ďalších desaťročí, počas ktorých žezlo vedenia ligy postupne preberali Peter Rovnianek, Albert Mamatey, Ivan Bielek, Jozef Hušek, Peter Hletko a iní, sa otázka samourčenia slovenského národa stala ústrednou.

V roku 1914 Slovenská liga pod vedením Ivana Daxnera vypracovala Memorandum o krivdách a požiadavkách slovenských – politický program, ktorý vyjadroval základné požiadavky slovenského národa. Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa začalo diskutovať aj o optimálnom štátoprávnom postavení Slovákov. Postupne prevládla idea zjednotenia českého a slovenského národa s dôsledným rešpektovaním vzájomnej národnej nezávislosti. Tieto myšlienky obsahovala aj dohoda, ktorú 22. októbra 1915 uzavreli v Clevelande predstavitelia SLA a České národné združenie.

Do dejín sa tento dokument dostal pod názvom Clevelandská dohoda podpísaná medzi predstaviteľmi amerických Slovákov a Čechov. Dohoda celkom jednoznačne deklarovala zámer vytvoriť spoločný česko-slovenský štát, a to na federatívnom základe. O dva roky nasledovala Pittsburská dohoda, ktorú signoval aj T. G. Masaryk. Ide o dokumenty s kľúčovou dôležitosťou pre zácharanu Slovákov spod odnárodňovacieho tlaku Uhorska a pre vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov. V ďalších rokoch Slovenská liga v Amerike vybojovala nespočetné množstvo zápasov za slobodné a demokratické Slovensko, ale aj za zachovanie slovenského povedomia v USA.

Americko-slovenské spolky zastúpené Slovenskou ligou v Amerike podporili v r. 1970 vznik Svetového kongresu Slovákov v New Yorku. Jeho prvým predsedom bol Štefan Roman a ústredie sídlilo v Toronte. Programom SKS bolo uplatnenie samourčovacieho práva Slovákov a požiadavka slovenskej štátnosti. Vo svojom programe pokračoval až do vzniku Slovenskej republiky v r. 1993.

V roku 2007 Slovenská liga oslavovala sté výročie svojej existencie. Pri tejto príležitosti delegáciu ligy prijal 24. mája prezident SR Ivan Gašparovič. Okrem iných v delegácii boli predseda ligy Daniel F. Tanzone, generálna tajomníčka Nina Holá, Ján Holý, doživotný čestný generálny tajomník ligy, a i. Podiel amerických Slovákov v zápase za národné oslobodenie a vznik suverénnej slovenskej štátnosti ocenila na svojej májovej schôdzi aj Národná rada SR vo vyhlásení k storočnici založenia Slovenskej ligy v Amerike.

Slovenská liga v Amerike stále pri­spieva na zachovávanie a rozvoj kultúrneho dedičstva Slovákov doma i vo svete. Symbolicky sa jej členovia vyzbierali na bustu Štefana Furdeka rovnako ako kedysi na celú budovu, kam bola skulptúra umiestnená, nazývanú práve preto Liga pasáž.

Dnes má Slovenská liga okolo 300 000 členov a 20 miestnych zborov v rôznych štátoch Ameriky. I keď je centrom slovenských organizácií a spolkov, má aj individuálnych členov.

Slovák v Amerike – najstaršie slovenské periodikum v Amerike

Noviny Slovák v Amerike vznikli v počiatkoch organizovaného slovenského života v Amerike. Prvé číslo vyšlo na štyroch stranách 21. decembra 1898 v Plymouth, Pa. a od svojho založenia pomáhali budovať slovenský život v Amerike. V tom čase vo viacerých oblastiach už existovali slovenské spolky a slovenské farnosti. V týchto enklávach si slovenskí prisťahovalci vytvárali vlastné kultúrne a národné prostredie, ale s rastúcim počtom slovenských prisťahovalcov vznikala snaha vytvoriť organizácie a časopisy, ktoré by spájali Slovákov z rôznych oblastí Ameriky do národného celku. Tak vznikli fraternalistické organizácie – Národný slovenský spolok, Prvá katolícka slovenská jednota a neskoršie Slovenský katolícky sokol, Živena, Prvá katolícka slovenská ženská jednota a ďalšie. Súčasne vodcovia slovenských spolkov, farností a fraternalistických organizácií sa snažili vytvoriť celonárodnú reprezentáciu, ktorej hlavným poslaním malo byť zjednotenie organizovaných Slovákov v Amerike, aby mohli jednotne a účinne bojovať proti silnejúcej maďarizácii na Slovensku a proti národnostnému útlaku. Toto úsilie bolo korunované úspechom v roku 1907 založením Slovenskej ligy v Amerike a v roku 1911 vznikom Združenia slovenských katolíkov.

Počiatky Slováka v Amerike

Noviny Slovák v Amerike (SvA) boli od svojho vzniku spoločníkom v tomto úsilí. Podporovali snahy po zjednotení Slovákov v Amerike a podporovali boj proti národnostnému útlaku v Uhorsku. Ich začiatok bol skromný. Prvé číslo vyšlo len na štyroch stranách vo východoslovenskom nárečí vo vtedy malom baníckom mestečku Plymouth v Pensylvánii. Rozmery novín boli podobne dnešným rozmerom SvA, avšak trochu menšie.

Na začiatku redakcia nemala jasné predstavy o spisovnej slovenčine. V prvých číslach sa miešajú pojmy Slovák, Slovak, Szlovjak a Slovjak. V prvom čísle na redakčnej strane pod kresbou amerického orla a americkej zástavy sa píše: „Slovak v Amerike vychadzi každu sobotu rano a šetke zpravy mušu buc do pjatku rana prislane. Zpravy odeslane do uverejňena mušu byc dopisovatelovim menom podpisane, inakše dopisy mesca v tychto novinkoch nenajdu. Spolkovo schudze (mitingy) a zabavi (balli) zadarmo budu uverejnene. Predplatná cena na celý rok je 1.00 $.“

V úvodnom článku sa o. i. tiež píše: „Cieľ novinkoch tychto budze: krajanoch na dobru cestu privodzic, v zlym jich napominac a rodno bratersku lasku medzi nimi rozširovac.“ Úvodník nezabudol ani na národné povedomie prisťahovalcov a nabádal ich: „Otvorce oči vaše zo spanku a tmi a nasledujce narodi tejto zemi, lebo potupa na menach vašich naznačena budze… Staňce na nohy vaše, lebo vaš drahy čas v nečistoce trovice a preto zdvihnice hlasy sve a popatrece do tvari žemi tejto šemelyma očami.“ Už v prvom čísle bolo niekoľko oznámení o spolkových schôdzach a aj oficiálne oznámenie o zakladajúcej konvencii Slovenského národného spolku, ktorá sa konala 15. januára 1890. V drobných správach zo sveta je aj takáto kuriozita: „Z Pittsburgu še daz 50 židzi vyscehovali do Palestiny. Idu do svojich predkov domu a tam še chceju usadomic.“ V prvom čísle boli uverejnené aj malé inzercie a žartovný stĺpec Švagor Racík. V druhom čísle J. A. Yambara nabáda čitateľov už v spisovnej slovenčine k bratskej láske a vzájomnosti a žiada ich, aby sa vzdelávali v spisovnej slovenčine. Zdôrazňoval tiež, že Slováci v Amerike majú pomáhať starej vlasti a majú mať svojich vlastných slovenských kňazov. SvA bol piatym slovenským periodikom v Amerike. Už 21. októbra 1886 vyšli v Pittsburghu Amerikanszko Slovenske Noviny, ktoré založili Ján Slovenský a Július Wulf. O necelé dva roky títo vydavatelia spolu s Eduardom Schwar­tzom a J. Markovičom založili (v máji 1888) časopis Nová vlasť.

1. februára 1989 maďarónsky aktivista Jozef Kossalko založil promaďarsky orientovaný časopis Zástava, ktorý bol tiež redigovaný vo východoslovenskom nárečí. Tento časopis vychádzal tiež v Plymouth, Pa. Ako aj SvA, ktorý so Zástavou viedol ostré novinárske polemiky o národnej orientácii amerických Slovákov.

Nasledujúcim novým slovenským periodikom v Amerike boli Katolícke noviny, ktoré založil národne orientovaný slovenský kňaz Ignác Jaškovič. Tento kňaz bol aj zakladateľom prvej slovenskej farnosti v Amerike, farnosti sv. Jozefa v meste Hazleton, Pa., ktoré bolo strediskom uhoľnej oblasti vo východnej Pensylvánii.

Krátka história SvA

Po deviatich číslach, ktoré vyšli v Plymouth, Pa., sa SvA presťahovali do Phoenixville, Pa. Ich majiteľ A. S. Ambrose noviny predal slovenskému obchodníkovi Jánovi Gosztonyimu, ktorý pochádzal z Prešova. Ambrose však ostal redaktorom aj naďalej. Vo Phoenixville začali SvA tlačiť vo veľkom novinovom formáte, ktorý si SvA zachovali vyše sto rokov, až do roku 1990.

Po ďalšom roku sa redaktorom SvA stal František Pucher Čiernovodský, ktorý prišiel do Ameriky zo Sv. Jura. Ako slovenský „Zapadniar“ neovládal východoslovenské nárečie, a preto chcel vydávať SvA v spisovnej slovenčine. Pre tieto a iné spory Gozstoni predal SvA sádzačovi Jánovi Spevákovi, ktorý redakciu premiestnil do New Yorku. Tam SvA vychádzali od roku 1891 až do r. 1951, ale už stále v slovenčine. V New Yorku sa novinám darilo veľmi dobre. Pod vedením schopného redaktora Gustáva Maršalla Petrovského získali mnoho nových predplatiteľov a rozšírili si aj sieť prispievateľov a inzerantov. Švagrovia Racík a Rík tiež priťahovali nových predplatiteľov svojou žartovnou rubrikou, v ktorej vtipne diskutovali o vtedajších národných témach a osobnostiach.

Evanjelický farár C. L. Orbach, ktorý patril medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského života v Amerike, sa stal redaktorom SvA v roku 1899. Po smrti J. Speváka Rev. Orbach sa stal aj ich majiteľom.

V priebehu prvej svetovej vojny sa SvA stali denníkom. Burcovali národné povedomie a viedli boj proti Maďarom. Podporovali česko-slovenský odboj a milióndolárovú zbierku. Po skončení vojny SvA vychádzali každý druhý deň. V tridsiatych rokoch minulého storočia postihla hospodárska kríza aj SvA a v r. 1935 im hrozil zánik. V júni prestali vychádzať, ale už od 8. augusta 1935 začali vychádzať dvakrát týždenne. Od r. 1924 do r. 1951 bol s viacerými dlhšími prerušeniami redaktorom kotroverzný Ján Scíranka, ktorý bol aj väznený za podvody s pozemkami. Pod jeho vedením SvA upadali. Ešte pred začiatkom 2. svetovej vojny sa SvA stali týždenníkom.

V roku 1951 prevzal vydávanie SvA prominentný slovenský kňaz Rev. Ján Lach, ktorý ich premiestnil do Chicaga. Redaktorom sa stal spisovateľ a básnik Ján Okáľ, ktorý podstatne zvýšil ich úroveň.

Koncom roku 1958 Rev. Lach odovzdal vydávanie novín redaktorovi Jednoty Filipovi Hrobákovi a ich redaktorom sa stal schopný novinár Dr. Jozef Paučo, ktorý ich redigoval až do svojej smrti v roku 1975. Niekoľko mesiacov pred svojou smrťou Dr. Paučo odovzdal vlastníctvo SvA Michalovi Krajsovi a jeho otcovi Jozefovi Krajsovi, ktorý bol redaktorom Jednoty. Noví majitelia zmenili SvA na mesačník a redaktorkou sa stala Dragica Paučová.

SvA sa dostali do novej krízy na jar 1989, keď J. Krajsa oznámil, že od konca roka prestane vydávať SvA. V priebehu roka napriek viacerým pokusom sa nenašiel nový vydavateľ. Až v decembri 1989 Ján Holý vytvoril vydavateľskú skupinu a sám sa stal redaktorom. Sídlom redakcie sa stal Passaic, N.J. Pod vedením J. Holého SvA vychádzali až do decembra 2008. Od januára 2009 sú vydavateľmi bratia Milan a Jaroslav Čuba a sídlom redakcie je Linden, N.J.

V rokoch 1918 – 1951 sa okrem už vyššie spomenutých vystriedali v redakcii viacerí významní redaktori. Niektorí z nich boli prominentnými činiteľmi v slovenskom živote. Medzi najvýznamnejších patria Anton Bielek, Albert Tholt Veľkoštiavnický, Karol Štiasny a Eduard Kováč. Od roku 1951 boli v redakcii SvA vplyvné osobnosti (Okáľ, Paučo, Holý), ktorí zastávali významné funkcie v Slovenskej lige a v exilových organizáciách. Pod ich vedením sa SvA stali jedným z najvplyvnejších slovenských periodík nielen v Amerike, ale aj v celej slovenskej diaspóre.

Slovák v Amerike dnes

Dnes je šéfredaktorom Štefan Dlugolinský. Noviny prinášajú informácie o politickom, spoločenskom a kultúrnom živote na Slovensku, ale aj významné udalosti z Európy a zo sveta. V rubrike Z nášho života čitateľom približujú aktuálne diania týkajúce sa amerických, resp. zahraničných Slovákov, potom rozoberajú otázky ekonomiky, imigračných tém, ponúkajú aj zaujímavé príspevky z dejín a portréty slovenských osobností v minulosti a predstavujú slovenské mestá a turisticky lákavé destinácie Slovenska.

Po takmer 130 rokoch života SvA, najstaršieho slovenského periodika v Amerike, tieto noviny ostávajú aj naďalej významným činiteľom v našom národnom živote v Amerike. Ak boli v minulosti bojovníkom proti národnému útlaku a za samostatnosť Slovenska, dnes sú bojovníkom hlavne za zachovanie slovenského života v Amerike.

Milan Čuba