Slovenská komunita v Severnej Karolíne

Slovenská komunita v Severnej Karolíne je v porovnaní s inými v USA pomerne mladá. Slováci sa do tejto oblasti sťahovali hlavne z iných častí Spojených štátov amerických a Kanady. V minulosti tu nevznikali výraznejšie aktivity, spolky alebo noviny. Slováci však našli k sebe cestu a stretávali sa na neformálnych stretnutiach, výletoch a oslavách. Slovenská komunita sa začala viac organizovať v máji 2007, keď bola založená webová stránka pre stretávanie sa Slovákov a Čechov v oblasti miest Raleigh, Durham a Chapell Hilla okolia – Triangle Area Czech and Slovak Meetup Group (www.meetup.com/Triangle-Czech-Slovak-Meetup). Najvýznamnejšou a najväčšou udalosťou býva výročná vianočná oslava s tradičným slovenským pohostením, vianočnými ozdobami a koledami. Organizátormi vždy boli viacerí nadšení dobrovoľníci. Táto tradícia pokračuje až do dnešných dní a v súčasnosti je organizátorkou Elizabeth Michalka. Elizabethini rodičia boli medzi prvými Slovákmi, ktorí prišli do Severnej Karolíny a ktorí sú stále aktívnymi členmi slovenskej komunity (Elizabeth je v rade predstavenstva Českej a Slovenskej školy a tiež hlavnou organizátorkou českej a slovenskej meetup skupiny). Jej rodičia odišli z Československa v 60. rokoch, žili v Pensylvánii a v Massachusetts. V roku 1986 sa prisťahovali do Severnej Karolíny. Rodina rozpráva po slovensky, udržiava slovenské zvyky a tradície (ako napríklad varenie tradičných slovenských jedál). Elizabeth na svojej svadbe v máji 2016 tancovala tanec s otcom v tradičnom slovenskom kroji z okolia Piešťan. Bolo to prekvapenie pre jej otca a aj pre všetkých svadobných hostí. Tento kroj bol ručne vyrobený jej starou mamou a o to bola táto chvíľa vzácnejšia a emotívnejšia.

Elizabeth sme sa opýtali, ako si spomína na svoj príchod a začiatky v Severnej Karolíne.

„Bývali sme vo veľmi malom mestečku Fuquay – Varina. V 80. rokoch väčšina Severnej Karolíny bola veľmi vidiecka – veľa tabakových fariem a polí. V našom meste alebo v okolitých mestách nebola žiadna európska kultúra. Žiadne reštaurácie, žiadne obchody, nič, čo by bolo európske (ani poľské, ani nemecké). Spomínam si, že od začiatku nikto nemohol vysloviť naše priezvisko. Každý, s kým sme sa stretli, sa nás pýtal, odkiaľ sme, pretože moji rodičia mali odlišný prízvuk, ale nikto nevedel, čo je Československo alebo kde to bolo. Nikdy o tom nepočuli.

Pravidelne sme cestovali do Európy. Mala som len dva roky, keď ma po prvýkrát moji rodičia zobrali do Československa.Vtedy to bolo ešte Československo. Vracali sme sa tam každé 2-3 roky, aby sme navštívili našu rodinu. Tieto cesty boli pre mňa veľmi dôležité, pretože to bol jediný čas, keď som videla moje tety, strýkov, sesternice a bratrancov. V USA sme nemali žiadnu rodinu, takže som vždy rada chodila do Československa, aby som mohla tráviť čas s rodinou. Práve kvôli týmto výletom som sa naučila hovoriť po slovensky. Žiaden z našich príbuzných nehovoril po anglicky, ale ja som s nimi veľmi chcela komunikovať, takže som sa od nich začala učiť. Pýtala som sa, čo hovoria a aké slová používajú. Spomínam si, že keď som bola v tretej triede, šli sme do Československa na dlhší čas a vtedy som sa viac začala zaujímať o slovenský jazyk. Mali sme niekoľko slovenských kníh a mala som takú silnú túžbu komunikovať s rodinou, že som sa učila po slovensky, aj keď sme sa vrátili domov do USA.

Keď sme sa z týchto výletov vrátili do Severnej Karolíny, mala som príležitosť podeliť sa o svoje skúsenosti s mojimi učiteľmi a spolužiakmi. Často ma požiadali, aby som urobila špeciálnu prezentáciu o mojej ceste alebo o Československu v mojej triede základnej školy. Vždy som to urobila rada, pretože som mohla svojich spolužiakov učiť o mojom dedičstve a kultúre a ukázať im fotografie Československa, miesta, o ktorom nikdy predtým nepočuli. Mám pocit, že som im pomohla lepšie pochopiť odkiaľ pochádza moja rodina. Otvorili sa dvere k rozhovoru, najmä o tom, aký bol život tu iný v porovnaní s Československom, ktoré bolo ešte v tom čase komunistické.

Počas posledných 15 rokov sa Severná Karolína stala modernejšou a viac ľudí sa sem presťahovalo z iných štátov. Stretávam aj viac Slovákov a Čechov. Teraz máme európske obchody a reštaurácie. Niekoľko rokov tu bola aj česká reštaurácia, ktorá pomohla zblížiť slovenskú a českú komunitu a zvýšila povedomie o našej kultúre. Keďže sa Severná Karolína stala rozmanitejšou s ľuďmi z mnohých kultúr a prostredí, stala sa otvorenejším a priateľskejším miestom. Som veľmi rada, že moja rodina už nie je jediná zo Slovenska, ktorá je v našom meste. V posledných rokoch sme sa stretli s mnohými Slovákmi a Čechmi a stali sme sa dobrými priateľmi. Je skvelé mať teraz komunitu, ktorá sa navzájom podporuje.

Moje deti tiež plánujem učiť po slovensky, o našej slovenskej kultúre a dedičstve. V novembri čakáme dievčatko! Mám už veľa slovenských kníh, ktoré jej chcem čítať. Môj manžel Ken to tiež veľmi podporuje. Dúfam, že aj my jedného dňa zoberieme naše deti na Slovensko a tiež dúfam, že budú mať možnosť navštevovať slovenskú školu v Durhame. Myslím, že je to skvelý spôsob, ako spojiť slovenskú a českú komunitu, ako sa všetci môžeme nájsť a stretnúť, ako sa navzájom podporovať a udržiavať naše dedičstvo. Z týchto dôvodov som bola veľmi nadšená, že sa môžem zapojiť do meetupu a do školy, pretože nechcem, aby sa ostatní cítili osamote, ako sa moja rodina cítila sama, keď sme prvýkrát prišli do Severnej Karolíny.“

Slovenská komunita v Severnej Karolíne rastie dynamickým tempom. Do tejto oblasti sa sťahujú Slováci zo Slovenska, ale aj z iných častí USA, Kanady a celého sveta. Vidíme to aj na úžasnom náraste záujmu o slovenčinu v slovenských triedach v našej víkendovej škole. Česká a Slovenská škola v Severnej Karolíne (www.czechslovakschoolnc.org) bola založená v roku 2015 v Durhame a dnes sústreďuje väčšinu aktivít slovenskej komunity. Počet študentov v slovenských triedach rastie a v septembri 2017 sme úspešne odštartovali tretí školský rok.

Okrem výučby jazyka sa v škole snažíme priblížiť krásu Slovenska cez slovenskú kultúru, históriu, geografiu a tradície. Uskutočnilo sa viacero zaujímavých a milých akcií. Koncoročné a vianočné besiedky, návšteva Mikuláša, pravidelná účasť na Európskom vianočnom trhu, vystúpenia študentov v škole, bábkové divadlo, premietanie filmov, založenie a otvorenie školskej knižnice a celkom nedávno táborák a honba za pokladom sú len niektoré z nich. Neboli by možné bez zakladateľky a riaditeľky školy Marty McCabe a bez obetavého tímu výborných učiteľov a dobrovoľníkov.

Lena Lamb