Slovenská hudba vo Vojvodine – V ústrety 15. ročníku konferencie muzikológov a hudobných odborníkov

Slovenská hudba vo Vojvodine vždy bola komplexným systémom, ktorý v sebe zahŕňal rôzne žánrovo-tematické rozdelenia a v ich rámcoch aj skladateľské, interpretačné, reprodukčné, dokumentačné, výskumné, publicistické a mnohé iné aspekty. Tento pestrý svet, ktorý bol pre mnohých zdrojom uspokojovania estetických potrieb, ktorý symbolizoval všeobecne uznávané hodnoty a rovnako tak aj vitalitu komunity Slovákov v inoetnickom prostredí, potreboval byť uchopený aj slovom či iným multimediálnym obsahom. Potreboval byť reprodukovaný, analyzovaný a hodnotený, v konečnom dôsledku potreboval byť dokumentovaný a zachovaný. Potrebovali sme o ňom organizovane hovoriť a lepšie si uvedomiť jeho dosah, kvality, ale aj úskalia.

Práve s týmto cieľom sa 16. apríla 2005 v Novom Sade uskutočnil 1. ročník muzikologickej konferencie a zameraný bol na prvky tradičnej hudobnej kultúry. Po vydarenom podujatí sa pristúpilo k dobrej praxi publikovania zborníkov. V úvodnom texte toho prvého je okrem iného napísané: „Vyjmúc niekoľkých jednotlivcov, ktorí v prevažne srbských, ale aj slovenských periodikách uverejňovali texty s hudobnoteoretickou náplňou, oblasť hudobnej tvorby vojvodinských Slovákov sa obsiahlej a systematickej teoretickej reflexie zatiaľ nedožila… Pilotná verzia konferencie si nárokuje prerásť do permanentného cyklu, prínos ktorého by mal byť hlavne v posune kvality hudobného života vojvodinských Slovákov v teórii a najmä v praxi (Sklabinská: 2005, 7). Od tejto doby sa konferencie konali každoročne a spracovali nasledujúce témy: Spôsoby ochrany a zachovávania foriem ľudového umenia (2006, B. Petrovec), Realizácia výskumných projektov z oblasti hudby vojvodinských Slovákov (2007, Nový Sad), Slovenské hudobno-
-folklórne festivaly: súčasnosť a budúcnosť (2008, Nový Sad), 60 rokov hudobnej produkcie v novosadskom rozhlase (2009, Nový Sad), Inovačné metódy v hudobnej pedagogike (2010, Nový Sad), Zborový spev vojvodinských Slovákov (2011, Nový Sad), Cirkevná hudba vojvodinských Slovákov (2012, Nový Sad), Slovenská vojvodinská hudba a jej zastúpenie na Slovensku (2013, Nový Sad), Hudobné umenie v živote človeka (2014, Nový Sad), Dramaturgia a manažment hudobných podujatí (2015, Nový Sad), Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa (2016, Nový Sad) a Hudobný odkaz Feríkovcov (2017, Nový Sad).  Svojou účasťou konferencie poctili mnohé osobnosti, uvedieme iba niektorých zo Slovenskej republiky a zahraničia: v prvom ročníku hudobní vedci prof. PhDr. Oskár Elschek, DrSc., a PhDr. Alica Elscheková, CSc.; v druhom ročníku etnochoreológ PhDr. Stanislav Dúžek, Csc. a etnomuzikológ prof. PaedDr. Bernard Garaj, Csc. v treťom ročníku etnomuzikologička Mgr. Jana Ambrózová, PhD., a hudobný vedec doc. Dr. Peter Šidlík, PhD., tiež hudobný interpret Mgr. art. Jozef Zifčák  z Rumunska; v štvrtom ročníku vysokoškolský pedagóg a choreograf Mgr. art. Martin Urban, PhD., hudobný režisér Mgr. Roman Malatinec a etnologička Mgr. Kristína Jucanová z Rumunska; v piatom ročníku vysokoškolský profesor a estetik doc. PhDr. Michal Babiak, CSc., a hudobný redaktor Mgr. art. Tomáš Boroš, PhD., ArtD.; v šiestom ročníku Dr. Eva Jenčková z Českej republiky; v siedmom ročníku dirigenti prof. PaedDr. Milan Pazúrik, CSc. a MuDr. Ján Zachar – PaedDr. Ľubica Nechalová, PhD.; vo ôsmom ročníku organisti prof. Ján Vladimír Michalko, ArtD., a MgA. Janko Siroma, PhD.; v deviatom ročníku vedeckí pracovníci prof. PhDr. Ján Botík, DrSc., prof. PhDr. Marta Botíková, CSc., Dr. Anna Kováčová z Maďarska; v desiatom ročníku hudobná vedkyňa PhDr. Hana Urbancová DrSc., estetik prof. PhDr. Oliver Bakoš, CSc., etnologičky PhDr. Zuzana Drugová a Katarína Királyová, PhD., z Maďarska; v jedenástom ročníku hudobný režisér Dr. Vlastimil Fabišík z Českej republiky a Mgr. Petra Krnášová, PhD.; v dvanástom ročníku etnomuzikologička Mgr. art. Kristína Lomenová, PhD.; v trinástom ročníku Mgr. Soňa Šváčová, PhD., dirigentka Dr. Vesna Šoucová, ako aj skladateľ Mirko Šouc a mnohí ďalší. Aktívne v doterajších ročníkoch konferencie účinkovalo vyše sto odborníkov a výsledkom ich práce je 108 publikovaných štúdií v 13 zborníkoch prác. Aktívne sa tohto podujatia každoročne zúčastňovali aj odborníci z radov vojvodinských Slovákov, ako bol etnomuzikológ Martin Kmeť, dirigent Juraj Ferík ml., tiež profesorka hudby Anna Medveďová, dirigentka Mariena Stankovićová-Kriváková, dirigent PaedDr. Juraj Súdi, ako aj hudobná teoretička Mgr. art. Milina Sklabinská PhD., ktorá je editorkou všetkých zborníkov a autorkou úvodníkov a iných odborných štúdií. Pri tomto stručnom zhrnutí doterajších konferencií nemožno neuviesť aj skutočnosť, že konferencie neraz boli sprevádzané aj koncertnými predvedeniami. V roku 2009 to bol Koncert Slovenského kvarteta v Novosadskom rozhlase, v roku 2011 to bol koncert slovenských zborov z Banskej Bystrice v Novom Sade,  v roku 2012 koncert venovaný Viliamovi Figušovi-Bystrému v Novosadskom rozhlase, v roku 2013 koncert organistu Jána Vladimíra Michalka v Novosadskej katedrále… Koncerty mali za cieľ propagovať tvorbu slovenských skladateľov v prevažne srbskom prostredí. Mnohé z nich nahral Rozhlas Vojvodiny, a tak aj dnes znejú vo vojvodinskom éteri. Na doterajších muzikologických konferenciách sme nastolili rad zaujímavých tém, ktoré zaujali odborníkov z radov vojvodinských Slovákov, ale aj zo Slovenska, Srbska, Rumunska a Maďarska. Ako napísala zakladateľka a organizátorka konferencií pri príležitosti desiateho výročia: Pátrali sme v našich hudobných dejinách, snažili sme sa vniknúť do podstaty hudobnej pamäte, hodnotili sme však aj súčasné podoby hudby, ktorá pretrváva v populárnych, umeleckých, cirkevných, ľudových aj v iných dimenziách. Zaoberali sme sa hudobnou pedagogikou a spôsobmi, ako vštepovať hudbu mladej generácii vo vyučujúcom procese. Neunikla nám ani mediálna sféra, ktorá je tiež mimoriadne dôležitým faktorom pri formovaní hudobných návykov ľudí. V súlade s tematickým zameraním konferencií prichádzali nové a nové cieľové skupiny. Keď sme hovorili o výskume ľudových piesní, v publiku sa objavili ctitelia folklóru, keď sme diskutovali o organizácii festivalov, stretli sa tu manažéri kultúry, keď sme hovorili o cirkevnej hudbe a jej podobách, tak prišli kňazi a kantori, keď bola reč o moderných formách hudobnej pedagogiky, zavítali sem učitelia hudby. Vďaka zaangažovanému auditóriu sa konali po každej konferencii živé diskusie a z nich sa robili závery, ktoré hudobnú prax posúvali dopredu (Sklabinská, 2016).

Organizáciu konferencie od samotného začiatku podporujú Komisia pre hudobnú činnosť Výboru pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a od svojho založenia aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Práve ústav je aj miestom konania konferencií od roku 2009. Na webovom sídle ústavu sú v elektronickej forme dostupné aj  všetky zatiaľ vydané zborníky, ktoré zostanú tou nepopierateľnou stopou, ktorá vždy bude svedčiť o jednej hudobnej kapitole, ktorú jej nositelia vytvorili s láskou k svojmu slovenskému pôvodu a slovenskému hudobnému povedomiu.

Milina Sklabinská