Prečo je dôležité, aby sme sa rozpamätali na výročia? Lebo môžeme si prehľadnúť obsah, hodnoty toho obdobia, výročia, ktoré oslavujeme. V titulku môjho príspevku by som chcela dať na vedomie, že Čabianska organizácia Slovákov (ČOS) v roku 2015 oslavuje 20. výročie úradného zaregistrovania sa za civilnú organizáciu, stav ktorého podľa nových zákonov v r. 2014 aj obdržala. Je to dôležité preto, lebo poslaním organizácie vždy bolo slúžiť a pracovať za občiansku sféru – bez čoho ako aj verejná múdrosť hovorí „Všetko sa buduje od dolu, a jeho budúcnosť závisí od dobrého základu a jeho údržby“ – lebo by to inak celok oslabilo. Ale takto to funguje aj v spoločnosti, ktorá sa vždy členila na rôzne vrstvy – po modernom pojme makro- a mikrospoločnosť, a v rámci ktorej počas dejín vždy chápali, že občianska sféra okrem štátotvornej formy spoločenstva má svoje úlohy, ktoré potom počas rozvoja sveta sa rozšírili s úlohami prebratými od vedenia štátu (príznačné najmä od začiatku 20. stor.). V súčasnosti to zastupujú aj tzv. verejnoprospešné civilné organizácie, ktoré to vykonajú podľa svojich špecifických zameraní, keď ide o našu národnosť. Treba k tomu pridať, že následkom LXXVII. Zk z roku 1993 O právach národných a etnických menšín tieto úlohy vykonali aj novozaložené národnostné samosprávy (obhajovanie záujmov a vytváranie mostu medzi národnostnou komunitou a samosprávou, úradmi, zabezpečenie priestoru národnostnej práci a spolupráci, ako aj kultúrnych nárokov). Tieto posledné sa so založením civilných organizácií a podľa Občianskeho zákona CLXXV. z r. 2011 tam, kde sa vytvorili civilné organizácie posunuli do pozadia a národnostné samosprávy sa zameriavali na tomto poli vo väčšej miere na ich podporu, resp. na vytvorenie kultúrnych vzťahov v spätosti obce, župy atď. A tak dve inštitucionálne formy zastupovali rovnaké úlohy.
Založenie organizácií nieslo v sebe dvojitosť napätia a prijatia, hodnoty a konkurencie. Tak pozrime si, akú rolu hrala so svojou činnosťou a ako sformulovala verejné povedomie v tomto Čabianska organizácia Slovákov počas týchto 20-tich rokov?…
Najprv iba krátko o tom, prečo 42 a 26? Aj to sú výročia Čabianskej organizácie Slovákov, ale pred úradným samostatným zaregistrovaním sa. V roku 1973 sa združila slovenská pospolita Čaby do Slovenského klubu, ktorý pracoval v rámci Župného osvetového centra na Ulici Békéši, potom s uznaním II. Zk 1989 o Spolčovaní sa s 200 zakladajúcimi členmi na čele s Matejom Sipiczkim sa stala pobočkou Zväzu Slovákov v Maďarsku. V roku 1995 sa zaregistrovala ako samostatná civilná organizácia pod č. Pk. 60.057/95/7 a por. č. 1202 a o dva roky požiadala verejnoprospešnosť, čo aj získala pod číslom Pk. 60.057/1995/13. Počas tejto dráhy od začiatku na čele slovenskej čabianskej spoločnosti stáli dve ženy, Anna Ištvánová a Alžbeta Ančinová, napokon od r. 2000 pri A. Ištvánovej plnil vedúcu rolu Michal Lászik, ale ani pani Ančinová neprestala byť činná, pracuje za Slovákov dodnes.
Keďže ide o minulé obdobie, príspevok píšem v minulom čase, čo neznamená, že práca sa prerušila, iba jedna éra sa rozpracuje.
Čabianska organizácia Slovákov bola tou zriedkavou civilnou organizáciou, ktorá vo svojom vlastníctve mala trojfunkčné sídlo, pomenované Dom slovenskej kultúry. Z jednej strany to bolo potešiteľné, veď zabezpečila spoločenský priestor pre slovenskú komunitu, ako aj priestor na vybavenie administratívnych a úradných vecí, pritom z druhej strany nemožno prehliadnúť, že inštitúciu bolo treba prevádzkovať a obdržať jej stav na kultúrnej úrovni. V týchto rokoch aj vo vlastníctve ČOS nastali zmeny. V r. 2000 zakúpila vedľajší pozemok a zjednotila pod jedným číslom 3914. Teraz tam, žiaľ funguje parkovisko.
Dom slovenskej kultúry zo dvora (v úzadí veža Veľkého evanjelického kostola)
ČOS spolčovala slovenskú komunitu, rozvíjala, otvorila možnosť na sebavyjadrenie sa a sebauplatnenie sa, čo sprostredkovala v prvom rade cez ľudí, cez svoje humánne zázemie – cez svoju mikrospoločnosť smerom k makrospoločnosti. Konala to organizačnou, rozvojovou činnosťou, pravidelne fungujúcimi tvorivými kultúrnymi telesami a skupinami zameranými na osožné trávenie voľného času medzi Slovákmi v slovenskom prostredí, vydavateľskou činnosťou, organizovaním rôznych podujatí a poradenstvom.
V rámci organizácie fungovali zoskupenia miestnych škôlkarov vyučujúc slovenčinu – Sobotňajšia škôlka, zoskupenia aktívnej generácie až po generáciu dôchodcov – Slovenský klub, Slovenský páví krúžok a Klub seniorov. Pri generačnom charaktere môžeme členiť činnosť aj podľa odbornosti a strávenia voľného času. Do toho posledne spomenutého by som zaradila od roku 2003 do roku 2007 fungujúcu skupinu aktívnej generácie Utorkové večery, ale aj Klub slovenských gazdiniek a záhradkárov. Dynamicky pracujúce odborné skupiny môžeme zaradiť do troch subskupín: tvorivé, ako Výšivkársky krúžok Fajala a Výšivkársky krúžok Rozmarín (na celoštátnej odbornej úrovni vyzdvihnuté), kultúru spevu – spevokol Čabianska ružička, spevokol Orgován, a nie v poslednom rade ľudovú hudbu – citarový súbor Boleráz (podobne skupine Rozmarín na celoštátnej odbornej úrovni zožali najvyššie uznania) a Mladí citaristi.
Tieto vtedy prevádzkované skupiny okrem pestovania národnostnej kultúry a formovania spoločnosti so svojimi prezentáciami a vystúpeniami boli indikátormi – nielen národnostných – priateľských, odborných a partnerských stykov, nepriamo odzrkadľovali aj vnútorné národné a medzi dvoma národmi fungujúce styky.
Predseda Čabianskej organizácie Slovákov Michal Lászik a pani Ildika Ocsovszká v Krajanskom dvore na Detve
Jednou z najdôležitejších úloh organizácie bolo sprostredkovanie písaného slova, čo slúžilo aj archivácii. Pravidelne vydavala ročenku Čabiansky kalendár (znovuvydávanie sa začalo od r. 1991) a mesačníka Čabän (od r. 1998). Niekoľko rokov mala možnosť ročne vydať ešte 2-3 publikácie, ale následkom zníženia finančných zdrojov sa to redukovalo na jednu, a nakoniec sa vydali ročne spomenuté dve publikácie. Obe publikácie nosili v sebe prezentáciu vnútorného života slovenskej komunity, sprostredkovali užitočné rady a informácie, otvorili možnosť na sebavyjadrenia sa, na posilnenie identity a, samozrejme, otvorili priestor aj na sprostredkovanie a zachovanie hodnôt (archivácia). Dôležité je, že podaním informácií sa otvorila možnosť na sebarozvíjanie sa.
K sebarozvíjaniu prispela organizácia aj usporadúvaním samostatných tréningov, odborných stretnutí, tábora, ako aj v partnerstvách organizovanými akciami a zabezpečením účasti na info dňoch, doškoľovaní a tréningoch. Predplatila odborné časopisy, ktoré pre členstvo boli dostupné. K sebazveľaďovaniu pomohla aj zabezpečením odborných vedúcich skupín v odborných táboroch, odborných okružných cestách. Účastníci sa mohli obrátiť na pracovníkov o informácie, konzultáciu a poradenstvo.
Čabianska organizácia Slovákov organizovala podujatia rôzneho typu. Možno sa o tom dočítať v kronike Čabianskeho kalendára (kde sa postupne zaradili aj ďalšie slovenské podujatia – často späté s čabianskou spoločnosťou v prípade účasti, resp. vzhľadom na to, že od r. 2001 sídlo organizácie/Dom slovenskej kultúry, teda pracovný kolektív organizácie zastupuje aj regionálnu slovenskú osvetovú činnosť. Jej podujatia čoraz častejšie sa spájali s celokrajinskými veľkými podujatiami, ako napríklad Jarný festival atď. So svojimi akciami vykročili na medzinárodné dejisko, ako to povedal pán predseda Michal Lászik: „V rámci tzv. ľudovej diplomacie sa uzavreli priateľské styky, ktoré podporujú vzájomné dvojstranné spoznávanie.“
Ako pán predseda spomenul, bola dôležitá kontaktná sieť zastupiteľ národností a väčšinového národa. Druhou dôležitou činnosťou na poli posilnenia a vybudovania kontaktov bolo generovanie tzv. úradných kontaktov sprostredkovaním činnosti vedúcich organizácií (viacerí zastupovali Čabiansku organizáciu Slovákov ako členovia rôznych grémií, aj organizácia bola členom rôznych spolkov, združení).
Čabianska organizácia Slovákov ako verejnoprospešná civilná organizácia so svojou multifunkčnou činnosťou pri spolčovaní komunity a napĺnení života hodnotným obsahom formovala a rozvíjala tak z odbornej, ako aj zo sociálnej strany svojich príslušníkov. Jej aktivita a sieť kontaktov postupne prestúpila aj hranice.
Hajnalka Krajčiová
riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe