Poznámky na margo fenoménu výtvarného umenia u Slovákov v Rumunsku

Dagmar Mária Anoca

(1951 – 2022)

Pravda, keby sme chceli začať, takpovediac ab ovo,¹ museli by sme sa aspoň v krátkosti zmieniť o histórii reflexie o tunajšom umení z pera našich ľudí, potom o konkrétnych prejavoch, druhoch a žánroch výtvarného umenia, o počiatkoch a rozvoji tohto fenoménu u Slovákov v Rumunsku, o ľudovom výtvarnom umení, o ktorom sa pomerne málo písalo, v porovnaní so slovným folklórom, ktorý je dôkladnejšie spraco­vaný. Zatiaľ o hrnčiarstve,² o ľudovom kroji písala Mária Štefanková, o ľudovej architektúre, ľudových výšivkách, zapletaní strapcov, úžitko­vých predmetoch a pod., pri ktorých sa uplatnil a na ktorých sa vybúril génius loci, sa taktiež zmienila,³ ako to napokon urobil aj jej brat Ondrej Štefanko (1949 – 2008), editor a tezaurizátor hodnôt.⁴ Čiastkové otázky sú povedzme zachytené alebo spomenuté v článkoch, v etnologických či miestnych monografiách zväčša cezpoľných autorov, chýbajú syntetické práce.⁵ O akademickom výtvarnom umení sa zmienil a propagoval ho na stránkach časopisov, ktoré viedol, alebo v knižných publikáciách Ondrej Štefanko.⁶

O ľudových tvorcoch (volíme toto pomenovanie z dôvodov, ktoré tu nebudeme rozvádzať) možno tvrdiť, že tak v Nadlaku, ako i v iných ob­lastiach, najmä v bihorskej zóne, nesú ďalej niektoré ľudové remeslá a za­mestnania. Takto niektoré prežívajú, alebo zostávajú nažive iba ukážkovo, ako je to dnes v prípade tkania. V posledných desaťročiach z praktických dôvodov tkali už len pokrovce-strožke z handier.⁷ Zuzana Červenáková, rodáčka z Vukovej, ale žijúca v Nadlaku, tká a zúčastňuje sa na výstavách, kde predvádza toto umenie na krosnách alebo hovorí o ňom a o ďalších.⁸ Ako-tak sa udržiava vyšívanie, ale už nie celkom v pôvodných technikách a tvaroch, alebo sa vyšíva na stroji. Farebnosť je pomerne skorumpovaná vplyvom inonárodným a, pravda, podmienená možnosťou zaobstarať si a nakúpiť vhodné nite. Známu výšivkárku majú v bihorskej oblasti.⁹ V Nad­laku sa strojovému vyšívaniu venuje aj muž – Ján Keleš.¹⁰ Exemplifikácia týchto aspektov sa nachádza aspoň čiastočne v Nadlaku v múzeu slovenskej kultúry¹¹ a popularizačné články vyšli v Našich snahách či Dolnozem­skom Slováku.¹²

Medzistupňom spájajúcim ľudový výtvarný prejav s akademic­kým je tvorba amatérov a poloamatérov. Nehovoríme tu o pravých insit­ných (naivných) maliaroch, pretože sa práce našich amatérov nevyrovnajú originalite a pôsobivosti toho fenoménu, ktorý je vo svete známy pod náz­vami insita či naivné maliarstvo.

Za prvého tunajšieho známeho výtvarníka môžeme pokladať De­dinského, autora olejomaľby Príchod Slovákov do Nadlaku, ktorá visí v evanjelickom kostole v Nadlaku už vyše sto rokov. Pri príležitosti dvojstého výročia obraz a rám reštauroval Ľudovít Sosnák.

Amatérmi boli (sú) nadaní jedinci rozmanitých povolaní (či už in­telektuáli alebo remeselníci, roľníci) v rôznych oblastiach a lokalitách obý­vaných Slovákmi, ktorí sa vo voľnom čase venovali maľovaniu obrazov, a to i spomedzi iných národností, čo bolo stimulatívne, napríklad takýmto známym umelcom, maliarom a sochárom v Nadlaku bol aj rumunský uči­teľ Ioan Volentir. šikovným kresliarom a fotografom bol slovenský učiteľ Ondrej Lehotský (1934). Organizovali výstavy v rámci nadlackého kultúr­neho domu alebo v školských priestoroch. Boli to v zdrvujúcej väčšine ole­jomaľby, menej akvarely. V Nadlaku amatéri grafiku takmer nepestovali. Témy prác maliarov amatérov boli inšpirované dolnozemským životom, ako aj z obrazov drobných regionálnych i anonymných autorov (buď priam kopírované), a tak vznikol akýsi repertoár tradičných tém, niektorých aj gýčových (takéto témy, motívy, maľby včlenil do svojich prác akademic­ký výtvarník Rudolf Kočiš, ako prehodnotenie, záchrana gýča). Okrem olejomalieb na plátne obľúbené boli maľby na stenu osobitne v priesto­roch krytej (suchej) brány,¹³ v podbrání. K tomu patrili aj samotné, v pra­vom zmysle brány, a to drevené, vyrezávané. V posledných desaťročiach minulého storočia boli obľúbené vypaľované drevené predmety, obrazy. Amatérska drevorezba a vypaľované objekty sú obľúbené aj v bihorskej oblasti, kde je známy J. Gondek.¹⁴ Amatéri sa podieľali aj na vyhotovovaní maturitných obrazov a istý čas bola veľkou módou pomaľovaná tabuľa na školskom dvore, buď v učebni triedy maturantov. Zaujímavým spôsobom sa amaterizmus prejavil v aranžovaní výkladov obchodov, v čom bol zná­my kedysi Pavel Fraňo. Najnovšie sa tomuto druhu umenia venovala A. K. Dováľová st. i A. K. Dováľová ml. (toho času už Zimbranová), ktoré sa vyznačujú aj prácami aplikovaného, dekoratívneho umenia (kraslice, rôzne aranžmány, bižutéria a doplnky).

Amatérom známym istý čas v Nadlaku svojimi obrazmi bol maliar-natierač Štefan Belán a takýmto spôsobom začínala aj Alžbeta Jasovičová.¹⁵ Neskoršie sa jej štýl a technika upravili pod vplyvom výtvar­nej školy, ktorú založil v Nadlaku ako sekciu dizajnu fungujúcu v rámci aradskej ľudovej školy umenia v rokoch osemdesiatych do svojho rodiska vrátivší sa akademický maliar Ľudovít Sosnák.

V tejto sekcii sa študovala aj grafika, maľba a, pravdaže, dizajn a usporadúvali sa pravidelné, koncoročné, ale i príležitostné výstavy.¹⁶ Čle­novia sa zúčastňovali aj výstav amatérskych tvorcov v Arade. Po dvakrát sa vydarili spoločné tvorivé dielne s nadlackými spisovateľmi a viackrát i komplexnejšie tvorivé tábory v širšej spolupráci s profesionálnymi spi­sovateľmi a výtvarníkmi z aradskej župy, ako aj so slovenskými výtvar­níkmi zo Srbska.¹⁷ Tak sa v tejto škole a v sprievodných akciách vycibrili niektorí už predtým pôsobiaci amatéri, spomedzi ktorých treba spomenúť Alžbetu Jasovičovú, Pavla Porubského, známeho pod menom Papi, ako aj starší či mladší ľudia a deti. Spomedzi absolventov ľudovej školy umenia sa niektorí rozhodli zapísať na vysokú školu, aj keď po hodnom časovom odstupe, ako je Alexander Kmeť, ktorý teraz študuje v Temešvári. Ďalší sa uplatnili vo výtvarnom umení či už v jednom z jeho druhov v zahra­ničí. V tejto škole začínala svoju dráhu a pustila sa do sveta po ďalšom štúdiu v Arade a Bratislave zatiaľ najúspešnejšia z Nadlaku pochádzajúca výtvarná umelkyňa Anetta Mona Chisa,¹⁸ pôsobiaca dnes na vysokej škole v Prahe a vystavujúca po celom svete.

Gros týchto absolventov tvorili ľudia, ktorí aj keď sa potom ne­venovali profesne výtvarnému umeniu, alebo ho už nepestovali ani ako hobby, aj naďalej zostali jeho milovníkmi a vzdelanejšími, profesnejšími percipientmi i konzumentmi umenia.

Okrem ľudovej školy umenia liahňou výtvarných talentov bol vý­tvarný krúžok v klube detí a v nadlackej škole, ktorý úspešne viedla a vedie Mária Štefanková.

Do výtvarného prejavu Slovákov v Rumunsku možno zahrnúť maľbu, grafiku, knižnú ilustráciu, menej scénické, fotografické umenie a aplikované umenie. O architektúre sa možno zmieniť v etnografických, dolnozemských súvislostiach.

Knižná a časopisecká ilustrácia sa rozvinula po tom, ako v Nadla­ku začala fungovať tlačiareň a vzniklo vydavateľstvo (Vydavateľstvo Kul­túrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku v r. 1994, premenované od r. 2000 na Vydavateľstvo Ivan Krasko). Mária Štefanková má najväčší podiel na ilustrovaní kníh tunajších a iných autorov. Alexander Kmeť, absolvent ľudovej školy umenia, sekcia dizajn v Nadlaku ilustroval grafikami knihu svojho priateľa Adama Suchanského Odhad vzdialenosti (1996), ktorá vy­šla ako bibliofília. Neskoršie sa prihlásili aj nové talenty. Jarmila Lehotská (23. 11. 1979), odchovankyňa Márie Štefankovej, absolventka aradského výtvarného lýcea i bratislavskej vysokej školy ilustrovala niekoľko titulov, pokým sa neodsťahovala na Slovensko. Blažena Karkušová poskytla svoje práce (čierno-biela i farebná grafika, tempera) na ilustrovanie obálok kniž­ných publikácií našich spisovateľov, ako je napríklad obraz na obálke kni­hy Úsmevy a chmáry od Štefana Dováľa, 2009). Spomedzi amatérov a po-loamatérov ďalšie členky rodiny Štefankovcov, Tatiana Štefanková Diarra (dcéra básnika Ondreja Štefanka) a Tatiana Štefanková (1949 – 2009, manželka básnikova) poskytli práce na ilustrovanie niektorých vydaní pre dospelých, ako aj detskej knihy. Ojedinelý prípad je výtvarný amatérsky prejav Daniela Räu-Lehotského, ktorý si dal uverejniť pôvodný výkres na obálke svojho knižného debutu Adagio (2009) a r. 2012 podpisuje aj gra­fickú úpravu svojho ďalšieho zväzku napísaného po rumunsky, Ceasul al saselea (Šiesta hodina). Amatérskeho ilustrátora Marka Kmeťa komiksov mal mládežnícky časopis My.¹⁹

Výtvarníci sa implikovali aj v rámci kultúrneho a verejného života. Mária Štefanková je autorkou znaku (logo) DZSČR: štylizovaný lipový list-strom v národných farbách, ako aj loga Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krásku. Vychádzajúc z jej návrhu sa výtvarníci na Slovensku ujali me­daily Ondreja Štefanka, ktorá sa udeľuje spolu s Cenou Ondreja Štefanka.

Pôvodný dizajn titulnej strany a forma nadpisu v r. 1990 oživotvoreného časopisu Naše snahy sú návrhom bihorského rodáka Ondreja Mareka. Podľa jeho návrhu vyhotovili aj jubilejné visačky pri príležitosti osláv výročia založenia obce Bodonoš ešte za podpredsedu bihorskej ob­lasti zväzu Jána Nad Juhása. Najnovšia podoba grafickej úpravy Našich snáh je zásluhou Anny Kaliankovej, absolventke dizajnových štúdií v Arade.

Scénické umenie je skromne zastúpené u Slovákov v Rumun­sku. Zväčša išlo o amatérmi vyhotovené, pomaľované kulisy. Scénografia bola tiež otázkou riešenou ad-hoc a spravidla realisticko-názorne, pragmaticko-praktickým použitím skutočných predmetov, zriedka sa vy­užívajú esteticko-umelecky myslené objekty, osvetlenie či rozmiestne­nie. Bábkové divadlo, ktoré za krátky čas fungovalo v škole, využívalo tiež výtvarné snahy amatérov, ako aj bábky boli zhotovované deťmi-amatérmi a spolu s ich cvičiteľkou. Popularizačné plagáty divadelných predstavení (najmä v medzivojnovom období), neboli síce veľdielami, ale vidieť v nich zmysel pre pôsobivú informačnú skratku a vtip. Podob­ne sa javia v posledných decéniách minulého storočia pozvánky na rôzne podujatia, ktoré zhotovoval fotografickou technikou Ondrej Lehotský.

Aj umelecká fotografia má v Ondrejovi Lehotskom svojho vynika­júceho predstaviteľa, ktorý zvečnil aspekty starého a novšieho časového rozpätia v Nadlaku, popri iných témach. Pokúsil sa aj o amatérsky film dokumentárny, hraný a animovaný.²⁰ Rôzne cykly viac-menej ilustrač­ných, dokumentárnych, ale aj umeleckých fotografií, CD-záznamov, video-záznamov vyhotovili Ondrej Lehotský a Štefan Sýkora, ktorý pôsobil aj ako fotograf časopisu Našich snáh do r. 2007.

V oblasti akademickej maľby, ale aj grafiky sa vyznačuje Mária Štefanková, naša prvá akademická maliarka, ktorá sa k svojej slovenskej identite hlási a svoju tvorbu polarizuje aj okolo slovenských kultúrnych veličín. Ďalšími akademickými výtvarníkmi, ktorých pokladáme za svo­jich, sú Ľudovít Sosnák a Rudolf Kočiš.

Mária Štefanková (17. október 1951 Nadlak) zdedila svoj výtvar­ný talent po predkoch. Ondrejovičovci boli známi kušniari a jej stará matka Zuzana Ondrejovičová vedela veľmi pekne vyšívať až do vysokého veku. Po absolvovaní nadlackého lýcea vyštudovala výtvarné umenie na Uni­verzite v Temešvári. Pôsobila istý čas v Orasul Nou v satmárskej oblasti, potom sa vrátila do rodiska ako učiteľka výtvarnej výchovy v Školskom stredisku Jozefa Gregora-Tajovského. Mala viaceré samostatné výstavy a tak isto sa zúčastnila viacerých kolektívnych výstav v Rumunsku, ako aj v zahraničí (Temešvár 1978; Carei 1980; Arad 1997, 1998, 1999; Nadlak 1985, 1995, 1996, 1997; Maďarsko 1999; Ex libris – Arad  1998; Ex libris – Bacäu 1999, Békešská Čaba 2007, Báčsky Petrovec 2008).²¹ Ilustrovala viaceré knihy, ktoré vyšli vo Vydavateľstve Kultúrnej a vedeckej spoloč­nosti Ivana Krasku.

 Jej obrazy a skice exemplifikujúce prvky slovenského nadlackého kroja boli použité vo filme o nadlackých Slovákoch, ktorý natočila národ­nostná redakcia rumunskej televízie v Bukurešti (1996, redaktorka Elvira Irsai).

Mária Štefanková je aj autorkou prvej tunajšej etnografickej mo­nografie Odev nadlackých Slovákov (Bukurešť. Kriterion 1997). Venuje sa maľbe, grafike, exlibrisu, aplikovanej tvorbe (viazané a zapletané ka­belky, tašky a iné doplnky, prvky oblečenia, závesy, tapisérie, prikrývky, kraslice,²² aranžmány, netradičná bižutéria, pohľadnice, logo). Sporadicky sa na požiadanie venovala aj scénografii pri príležitosti výstav, kultúrnych, dramatických či iných podujatí.

Hlavná charakteristika grafickej tvorby Márie Štefankovej spočíva v sile a krehkosti (cykly: Oko roviny. Špirála, Brána, Strážca, ako aj sa­mostatné Hrnčiarske roky. Postav dom, zasaď strom. Písal sa rok 1924, Klepsydra, Kalich, Karyatída a i). Filigránová, krehká grafika sa sústreďu­je okolo dvoch priestorových dominánt po vertikále a po horizontále, čo zodpovedá dvom základným tematickým okruhom: rovina a dom, dvom sociologickým determinantám: vonkajší svet a svet rodiny.²³ Cyklus fa­rebnej grafiky (Sova, Mladucha, Mucha, Býk, Klaun, Komár) prináša vtip, odklína priestory fantázie, hravosti.

Ako maliarka sa Mária Štefanková vyznačuje žiarivým, ale pri­tom umierneným, lomeným koloritom, jemne geometrizujúcimi tvarmi, pričom línia miestami energicky ohraničuje farebné plochy. Je to uváže­ný, rozhodný ťah špachtľou, ktorý sa prevteľuje do umeleckého tvaru.

Ako profesorka vedie výtvarný krúžok²⁴ a má viacerých úspeš­ných odchovancov a odchovaniek, ktorí vyštudovali na vysokých školách doma či v zahraničí rôzne výtvarné disciplíny (Róbert Kmeť, Jarmila Le­hotská, Roxana Onea, Adrián Rovinari, Anna Roskošová a i.).

V posledných rokoch Mária Štefanková pri príležitosti dňa školy v Nadlaku usporiadala inštalácie, vystavujúc v priestoroch i v areáli školy, buď v mestskom parku predmety zhotovené žiakmi: topánky, palice-ploty, koníky z kartónu a iných netradičných látok, masky, zvonkohry.

Za grafické (kombinovaná technika) práce získala r. 2009 Strie­borné pásmo na výtvarnej súťaži v rámci Festivalu Chalupkovo Brezno.²⁵

Ľudovít Sosnák (1940), absolvent temešvárskej výtvarnej vy­sokej školy a kurzu byzantského umenia, pôsobil ako profesor kreslenia v Borsi, dizajnér v Baia Mare, profesor a riaditeľ kultúrneho domu v Nad­laku, kultúrny manažér. Držiteľ Radu za zásluhy v hodnosti rytiera so strie­borným krížom za manažment v oblasti celoživotného vzdelávania, ako aj čierneho pásu džudoka s dvoma danmi, maliar pravoslávnych kostolov, sa odpočiatku svojou maliarskou tvorbou upísal surrealizmu. Časom si vypracoval osobitnú techniku a typológiu surrealizmu, ktorá súvisí vlast­ne aj s jeho predstavou o svete, ako zložitom a komplexnom energetic­kom a chemickom procese vzniku hmoty. Obrazy stvárňuje chemickými procesmi, komponuje „farby na plátno a ony samovoľne dajú fantastický vzhľad”.²⁶ Výstavy mal vo viacerých mestách v Rumunsku a zahraničí. Na výstave v Bukurešti rumunskí výtvarní kritici nazvali tento jeho spôsob maľovania kozmogonickou maľbou.²⁷

Sochárstvo, ale i maliarstvo a grafiku pestuje Rudolf Kočiš (1963). absolvent vysokej školy v Jasoch, žijúci v Arade a pôsobiaci ako profesor na temešvárskej vysokej škole výtvarného umenia. Samostatné a kolektívne výstavy mal takmer po celom svete (Rumunsko, Maďarsko, Nemecko, Ra­kúsko, Taliansko, Švédsko, Japonsko, Slovinsko, Anglicko, Belgicko a i.). Jeho práce použil Ondrej Štefanko pri vydaní dvojjazyčnej bibliofílie – Nichita Stänescu: Sunt pata de sänge – Som krvavá škvrna (preklad O. Štefan­ko), ako aj na ilustrovanie čísel slovenských časopisov v Rumunsku.²⁸

Pri príležitosti dvojstého výročia príchodu Slovákov do Nadlaku Rudolf Kočiš zhotovil reliéfový pendant obrazu Príchod Slovákov od De­dinského. Bronzový reliéf je namontovaný pri vstupe do kostola pri dverách od severu a bol slávnostne odhalený na oslavách r. 2003. R. 2012 sochou Rudolfa Kočiša, umiestenou pred vstupom do kostola, oslávil evanje­lický zbor v Nadlaku 200 rokov od položenia základného kameňa kostola.

Z rozmanitých pochopiteľných dôvodov Slováci v Rumunsku pok­ladajú za svojich nielen Ľudovíta Sosnáka a Rudolfa Kočiša, ale aj Júliusa Podlipného, ktorý sa narodil mimo územia Rumunska, ale drvivú časť života a úspešnej kariéry mu bolo súdené prežiť a realizovať v Temešvári. O jeho činnosti a diele vydal Ondrej Štefanko záslužnú publikáciu.

 

¹ Náš príspevok chápeme ako výzvu pre ďalších, aby obraz tejto oblasti života Slovákov v Rumunsku doplnili.

² Mária Štefanková: Nadlak – remeselnícke centrum hrnčiarstva. In: Slovenský národopis, 48, t. 2 (2000), s. 217-225.

 

³ Štefanková. Mária: Odev nadlackých Slovákov. Bukurešť-Nadlak. Kriterion-Vydavateľ­stvo Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku 1997: Idem: Variácie 6. (ďalej len V a číslo ročníka); P. rozhovor s Máriou Štefankovou Etnografické výstavy v Nadlaku. Rozprá­val sa Štefan Dováľ. In: NS, VIII (1997), č. 7-8, s. 3-6.

⁴ P. o niektorých prvkoch architektúry Ondrej Štefanko, Martin Gerbóc: Podoby a tváre niekdajšieho slovenského Nadlaku. Vydavateľstvo Ivan Krasko. Nadlak 2003.

⁵ Porovn. Rozkoš, Pavel: Folkloristické a etnografické výskumy medzi Slovákmi v Rumun­sku. In: Semzetések-identitás. [Zborník materiálov etnografickej konferencie v Békešskej Čabe 1991], Békéscsaba-Debrecen 1991. s. 389 – 390. Tu sa uvádzajú materiály sloven­ských zberateľov zo Slovenska: P. Atlas ľudovej kultúry Slovákov v Rumunsku. Atlasul čulturii populare a slovacilor din Romania. Vydavateľstvo Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku. Nadlak 1998.

⁶ P. napr. NS, 1997, č. 9. ilustrované prácami jeho sestry, akad. maliarky Márie Štelánkovej. P. pozn. 19.

⁷ Porovn. IV. stranu obálky NS. 2010. č. 3.

⁸ P. Na jarmoku v Békešskej Čabe v októbri 2008: V Múzeu rumunského sedliaka v Bukurešti v r. 2004. na jarmoku v Nadlaku 2010 a inde. P. Ambruš, Ivan Miroslav: Na jarmoku. In: NS, XXI (XXVII), 2010. č. 7, s. 16. Podobizeň Zuzany Červenákovej a výstavka jej prác na prednej obálke toho istého čísla.

⁹ Ján Gubani: In: NS, 2009. č. 9.

¹⁰ Ján Keleš: Nadlacké výšivky. In: Dolnozemský Slovák. XIV(XXIX). 2009. C. 1,8. 25-26. Autorstvo ilustrácií redakcia neuvádza, ale ide pravdepodobne o výšivky z dielne autora článku. (Ďalej značka DS)

¹¹ Kto som, čo robím a ako robím (rozhovor s Evou Lehotskou). Za rozhovor ďakuje Šte­fan Dováľ. Fotografie Eva Lehotská. In: NS. XI. 2000, č. 10, s. 7 – 10; Ikonický materiál (tradičná žatva, tradične zariadená izba) aj v Našich snahách. 2000. č. 3. s. 30-31: P. aj príspevky žiakov v rámci študentskej výskumnej činnosti (školiteľ Dr. P. Husárik): Milena Illéšová: Múzeum v Nadlaku. In: NS, XX, 2009. č. 9. s. 40. Foto Pavel Husárik. Patrik Ky-sel: Sálaše, symboly našej minulosti. In. N S, 2009, č. 6, s. 30.

¹² O účasti na podobných akciách A. K. Dováľová: Interkulturalita v rámci festivalu Pro-Etnica. In: N S. XX. 2009. č. 9, s. 13. vidieť šiator a výšivky, aj ich pôvodcu – J. Keleša na fotke Štefana Dováľa.

13 P. Príspevky Juraja Janečku: Nadlak a jeho budovatelia od r. 1701 až do roku 1947. In: NS, XX, 2009, č. 7, s. 30-31; pokračovanie In: NS, 2009, č. 6, s. 34-35.; Idem: Nadlacké sálaše. In: NS, XXI, 2010, č. 2, č. 3, s. 26.

¹⁴ Informáciu sme získali prostredníctvom Štefana Dováľa, redaktora Našich snáh, od Mi­chala Karkuša, bývalého redaktora časopisu a profesora matematiky v bihorskej oblasti. Obom touto cestou ďakujeme za pomoc.

¹⁵ P. Pomaly ďalej zájdeš – až do sveta. Pripravila D. M. Anoca. In: NS, 1999, č. 3, s. 12-13.

¹⁶ P. Stefanko [Štefanko], Ondrej: Expozifie de artá plasticä si design. In: Flacúra rosie. XVIII. č. 12362, s. 2; Dan Läzärescu: Design la Nädlac. In: Orizont, XXXIV, č. 36, s. 15; Lehotský, A.: O reusitá expozifie artistícä. In: Flacära rosie. XL. č. 11575, s. 2.

¹⁷ P. programy Tabära de ereafie literarä si de artá plasticä. Nädlac 20-28 iulie 1995; Tahára de ereafie literarä si de artá plasticä. Nädlac 20-31 iulie 1996; Ateliéru! de ereafie.

Edi|ia a lll-a. Simpozion 1997; Ondrej Šefanko: Výtvarníci a spisovatelia už druhý raz spolu. In: Dolnozemský Slovák, NS, 1996, č. 3-4, s. 14-15. Ilustrované maľbou Ľ. Sosnáka.

¹⁸ Ondrej Štefanko: Anetta Mona Chisa to dokázala’. In: Dolnozemský Slovák, 2007, č. 4, s. 24. Na s. 25 reprodukuje vo svojom preklade interview s výtvarníčkou, ktoré zverejnila rumunská tlač.

¹⁹ P. náš príspevok Literatúra pre deti slovenských autorov v Rumunsku. In: DS, VIII (XX 111). 2003. č. 3, s. 18.

²⁰ P. Rozkoš, Pavel: Sadlak otvára okná. In: Literárny týždenník, VI (1993). č. 48, s. 16; Bujtár. Pavel: K začiatkom miestneho televízneho vysielania v Nadlaku. In: NS, X (1999). č. I, s. 5-7. Fotografie Lehotského poslúžili Pavlovi Rohárikovi v monografii o nadlackých remeslách. Porovn. Rohárik. Pavel: Terminológia remeselníckej xýroby v Nadlaku. L časť. Remeslá zamerané na potreby poľnohospodárskej výroby. Matica slovenská. Martin 1988.

²¹ P. Kresby Márie Štefankovej v Petrovci. In: Hlas ľudu, 22. marca 2008, s. 26.

²² P. Kraslice a jarná výzdoba. In: NS. XXI. 2010. s. 14-15. Zaznamenala akd. Foto A. Lehotská a Š. Sýkora. Kraslice vyhotovené Máriou Štefankovou na hornej snímke s. 15.

²³ P. Dolnozemský Slovák, 2008. č. 1-2. ilustrované grafikou Márie Štefankovej.

²⁴ Výtvarné práce členov školského výtvarného krúžku vyšli ako ilustrácie IV. strany obál­ky časopisu NS v roku 2009.

²⁵ P. ARL [Anna Räu-Lehotská]: Festival Chalupkovo Brezno. In: NS, 2009. č. 11. s. 24.

²⁶ P. Ľ. Sosnák Kmitanie chrbtovej kosti. In: Naše snahy. 1997. č. 1.1. s. obálky.

²⁷ Mám aj hobby, s ktorým sa zaoberám celý život. Rozhovor s maliarom Ľudovítom Sosnákom. Zhováral sa Štefan Dováľ. In: NS, XXI, 2010, č. 2, 10-12.

²⁸ Údaje o ňom in Dolnozemský Slovák. VI (XXI). 2001. č. 2. s. 2. Celé číslo je ilustrované jeho grafickými a sochárskymi prácami; P. aj fotografie sochárskych diel v časopise NSPIus. 2004, č. 3.

 

Namiesto spomienky na autorku, uverejňujeme jej text z knihy Slovacica miscellanea (Nadlak: Vydavateľstvo Ivan Krasko, 2012)

Tento text venujeme aj spomienke na akademického maliara Ľudovíta Sosnáka (1940 – 2022) z Nadlaku.