Zásluhy Vladimíra Valentíka a Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej vo vydávaní Slovenského SVETOVÉHO KALENDÁRA sú bezpochyby chvályhodné. Vďaka im sa môžeme dozvedieť, kde všade žijú naši bratia Slováci v tomto šírom svete a ako sa tam majú. Nesmierne dôležité je, aby si svoju kultúru a jej základ slovenský jazyk – oprávnene nazývaný aj slovanským esperantom – zachovali. Kto ovláda slovenčinu, hoc aj len na úrovni nárečia, ten kdekoľvek na svete s hociktorým Slovanom sa dohovorí. Presvedčila ma o tom aj moja mama, keď ma raz navštívila v Leningrade (dnes už opäť Petrohrad), kde som dočasne býval, a odišla si do mesta nakupovať. Tá jednoduchá dedinčanka so svojím pilíšskym nárečím sa všade dohovorila, všetko, čo potrebovala, si nakúpila, a došla domov s balíčkami. Ešte aj v nárečí je naša slovenčina takáto silná! Mám básničky aj na túto tému a spôsobilo mi to už veľa radosti.
Gregor Papuček
Gregor Papuček,
Maďarsko