Poslanie ústavu

Skúmať, monitorovať a spracúvať históriu, jazyk a kultúrnu antropológiu Slovákov v Maďarsku, upevňovať, zachovávať a ďalej reprodukovať slovenské národné povedomie slovenskej minority žijúcej v Maďarsku.

1. Charakteristika ústavu

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) je prvým národnostne orientovaným vedeckým ústavom v Maďarsku. Ústav so sídlom v Békešskej Čabe vznikol v roku 1990 z iniciatívy čabianskej slovenskej inteligencie a za podpory Zväzu Slovákov v Maďarsku. V tejto dobe to bola jedinečná národnostná vedeckovýskumná inštitúcia.

Jeho založenie znamenalo výrazný kvalitatívny zlom v skúmaní slovenskej diaspóry v Maďarsku. Na smerovaní a aktivitách novovzniknutého vedeckého ústavu sa podieľali a čiastočne dodnes podieľajú viacerí významní vedeckí pracovníci, špecialisti na minoritný výskum v stredoeurópskom priestore. Spomenieme aspoň prvú riaditeľku inštitúcie prof. Annu Divičanovú, Dr. hab., a nedávno zosnulého PhDr. Ondreja Krupu, CSc.

Spoločenskovedný ústav už vyše 25 rokov prispieva k poznávaniu minulosti a prítomnosti Slovákov žijúcich v Maďarsku, pričinil sa o obohacovanie domácej slovenskej kultúry a posilnenie slovenskej identity, slovenského národného povedomia. Monitoruje činnosť kultúrnych ustanovizní, organizácií a združení Slovákov v Maďarsku a pátra po významných osobnostiach slovenského národnostného života. Výskumný ústav sa orientuje aj na rozvojovú výskumnú činnosť, vedecky analyzuje spoločenské procesy týkajúce sa minulosti a súčasnosti slovenskej minority v Maďarsku.

Realizáciou historických, jazykových, etnografických a sociologických výskumov sa ústav spoľahlivo zaradil medzi uznávané vedecké pracoviská. O úrovni práce pracovníkov ústavu svedčí organizácia celého radu odborných a vedeckých a vedecko-popularizačných podujatí, konferencií, terénnych výskumov a nesporne publikačná činnosť, v ktorej majú významné miesto dve monografie vydané dvojjazyčne – Atlas slovenských nárečí v Maďarsku a Atlas ľudovej kultúry Slovákov v Maďarsku.

Od roku 2001 pôsobí ústav pod záštitou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Ústav je jedným zo šiestich inštitúcií Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. V súčasnosti je financovaný zo štátneho rozpočtu, ale okrem sumy stáleho financovania sú k fungovaniu a k riešeniu rôznych projektov a aktivít nevyhnutné schválené dotácie, a to tak zo strany Maďarska, ako aj zo strany Slovenska.

Inštitúcia predstavuje tak pre samotných obyvateľov slovenských jazykových ostrovov a ich potomkov žijúcich v Maďarsku (i komunity presídlencov z Maďarska žijúcich na Slovensku), ako aj pre interdisciplinárny vedecký výskum tejto minority kľúčové centrum tak pre maďarskú, ako aj pre slovenskú vedu.

V zmysle svojho poslania Výskumný ústav Slovákov sa venuje výskumu jazyka, politických, sociálnych a kultúrnych dejín dolnozemských a budapeštianskych Slovákov od začiatku 18. storočia až po súčasnosť. Hlavnými oblasťami výskumu sú: slovensko-maďarské vzťahy a dejiny slovenskej národnej spoločnosti v 19. a 20. storočí, národné a regionálne dejiny, súčasná jazyková situácia Slovákov v Maďarsku, kultúrne dejiny Slovákov v Uhorsku/Maďarsku.

Vďaka interdisciplinarity vznikli zmiešané vedeckovýskumné tímy, ktoré sa orientovali napr. na výskum jednotlivých zložiek etnickej/slovenskej identity, slovensko-maďarských vzťahov (jazyk a jazykové správanie vo formálnom i neformálnom prostredí, prejavy a opis slovenskej regionálnej kultúry vrátane cirkevnej kultúry, stav slovenského povedomia u rôznych skupín slovenského obyvateľstva, pôsobenie reprezentantov slovenského spoločenského, politického či kultúrneho života).

Na základe odbornej erudície svojich pracovníkov a spolupracovníkov ústav samostatne pripravuje a realizuje vedeckovýskumnú činnosť prostredníctvom základných, aplikovaných a komparatívnych výskumov predstaviteľmi slovenskej inteligencie v Maďarsku s cieľom zachovávať, zveľaďovať a skúmať jazyk, kultúru a tradície, ako aj dnešný život Slovákov v Maďarsku, resp. danej lokálnej komunity.

Dosiahnuté vedecké výsledky prezentuje vo forme vedeckých monografií, zborníkov, štúdií a kolektívnych prác (napr. regionálno-historických čítaniek, jazykových učebných pomôcok), zároveň koordinuje a podporuje programy a aktivity, ktoré prispievajú k rozvoju kultúrnej historie a etnografie Slovákov v Maďarsku.

Odborné vedomosti bývalých starších či mladších kolegov (ako boli O. Krupa, J. Gomboš a A. J. Tóth), ako i externých kolegov (A. Divičanová a J. Chlebnický), predstavujú hodnotu, ktorá je východiskom bádaní, výskumu a samozrejme cenných poznatkov pri hodnotení činnosti ústavu. V plánoch každodennej výskumnej práce bolo vždy prítomné dedičstvo uplynulých rokov, ako aj snaha o zachovanie dobrého mena výskumného ústavu. V ústave pracuje taký kolektív výskumníkov, ktorý sa aktívne zapája do výskumu a prispieva k poznaniu a uchovaniu kultúrneho dedičstva slovenskej society v Maďarsku.

Činnosť ústavu aj v súčasnosti charakterizuje rozvíjanie dlhodobých projektov, ako i nových. Ūspešné roky, pozoruhodné podujatia a vynikajúce publikácie, zborníky môžeme ďakovať aj prvej a druhej riaditeľke ústavu, Dr. Anne Divičanovej a Dr. Alžbete Uhrinovej-Hornokovej, ako aj ostatným zamestnancom. Nemôžeme vynechať ani dokumentačnú a organizačnú prácu referentky Magdalény Lacovej a knihovníčky Zuzany Gulyášovej-Kunovacovej, totiž súčasťou pracoviska je aj odborná knižnica.

Kolegovia ústavu (Alžbeta Hornoková-Uhrinová, Anna Kováčová, Tünde Tušková, József Demmel) v záujme zachovania jazyka, kultúry a tradícií slovenskej národnosti žijúcej v Maďarsku okrem iného mapujú problémy slovenského jazyka a jeho fungovania v Békešskej Čabe, analyzujú súčasnú slovenskú jazykovú situáciu v Maďarsku stav používania slovenského a maďarského jazyka v kruhu slovenskej vysokoškolskej mládeže v Maďarsku, sledujú inovačné a kultúrne stratégie významných osobností, alebo interpretujú Pešť-Budín a Dolnú zem cez dokumentárnu slovenskú literatúru. Historik Demmel József vydal monografiu o Štúrovi, v ktorej zviditeľnil aj také prvky jeho života a pôsobnosti, ktoré sa dosiaľ vymkli pozornosti slovenskej verejnej pamäti a odbornej literatúry. Prostredníctvom turčianskeho podžupana J. Justha analyzoval slovenskú šľachtickú vrstvu a cez cirkevného hodnostára G. Adolfa Szeberényiho stratégie dvojitej identity. V poslednej svojej publikácii Uhorská vlasť, slovenský národ sa zaoberal politickými snahami v Uhorsku v rokoch 1860 – 1872. A. Kováčová v zborníku štúdií z roku 2014 Po stopách slovenskej minulosti Budapešti sa pokúsila „zviditeľniť“ kultúrne dedičstvo slovenskej komunity žijúcej alebo pôsobiacej kedysi v hlavnom meste, ako aj predstaviť zameranie a význam jednotlivých združení v každodennom živote Slovákov. Uverejnila tiež monografiu o emblematickej postave peštianskej slovenskej spoločnosti Ĺ. Izákovi. A. Uhrinová v súčasnosti pripravuje tematickú bibliografiu tradičných a elektronických dokumentov v slovenskom jazyku.

Kľúčové oblasti činnosti (vedeckovýskumné projekty, konferencie a sympóziá, interdisciplinárne kolektívne výskumy, výchovno-vzdelávacia činnosť, vydavateľská, prezentačná a publikačná činnosť, spolupráca a iné špecifické aktivity) organizované Výskumným ústavom, svojím obsahom odrážajú reprezentatívne a tematické výsledky výskumnej činnosti. Rozvojovo-výskumná činnosť vo VÚSM sa realizuje i prostredníctvom spolupráce s vonkajšími spolupracovníkmi, s ktorými sme v posledných rokoch rozvíjali niekoľko projektov. Predovšetkým ide o edíciu Koridor Knihy a o projekt spracovania priezvisk čabianskych slovenských rodín, na ktorom sa podieľal autorský kolektív, ktorý v roku 2015 vydal publikáciu Čabianske priezviská.

Okrem toho ústav realizuje, koordinuje a podporuje programy a aktivity, ktoré všeobecne prispievajú k rozvoju kultúrnej histórie a etnografie, vedy a umeniu Slovákov v Maďarsku. Popri vedeckom výskume sa ústav zapája aj do organizovania rôznych aktivít, edičnej a vydavateľskej činnosti, snaží sa poskytnúť odbornú pomoc jednotlivcom, doktorandom a mnohým organizáciám.

Poradným orgánom inštitúcie je Vedecká rada, ktorá sa predovšetkým vyjadruje k vedeckovýskumnej, publikačnej a vydavateľskej činnosti ústavu, k zameraniu spolupráce s ďalšími domácimi a zahraničnými inštitúciami a snaží sa o zefektívnenie vedecko-organizačnej činnosti. Členovia zastupujú maďarské a slovenské akademické pracoviská.

V ďalšej perspektíve sme rozhodnutí vynaložiť všetko úsilie, aby sme využili našu odbornú erudíciu, doterajšie dobré kontakty a pracovné (aj osobné) vzťahy doma a v zahraničí, poskytujúce možnosti získania ďalších financií cez granty a cez konkurzy a naďalej udržali dobré renomé tohto ústavu.

2. Vedeckovýskumná činnosť ústavu

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku 2. októbra 2015 oslavoval 25. výročie svojho založenia. Počas dvadsaťpäťročného pôsobenia sa stal významným interdisciplinárnym centrom výskumu minulosti, ako aj súčasnosti Slovákov žijúcich v Maďarsku.

Realizácia vedeckovýskumnej činnosti je zameraná na skúmanie špecifických oblastí života Slovákov v Maďarsku od minulosti cez súčasnosť k perspektívnej budúcnosti.

Za uplynulé štvrťstoročie sa na pôde ústavu uskutočnili viaceré projekty, na ktoré sme získavali financie na základe žiadostí adresovaných fondom. Tieto projekty boli zamerané na používanie jazyka v kruhu slovenskej inteligencie v Békešskej Čabe, resp. v univerzitnom prostredí, na výskum ľudovej kultúry a na výskum spoločenského a kultúrneho života slovenskej society v Uhorsku, ako aj na zmapovanie a prezentáciu významných osobností slovenského pôvodu pôsobiacich v Budapešti, resp. na Dolnej zemi. V centre pozornosti stoja i ďalej otázky sledujúce používanie slovenského jazyka v prostredí slovenského etnika, jazyková situáciu mládeže a pokračujeme v skúmaní pôvodu priezvisk. Z výskumov sa zrodili rôzne monografie a zborníky. (Viď webovú stránku: www.vusm.slovaci.hu.)

2.1 Prvoradým cieľom historických a kultúrno-historických projektov je pokračovanie v štúdiu histórie a kultúrnej histórie slovenskej minority v Uhorsku/Maďarsku, zmapovanie a objasnenie zložitých slovensko-maďarských vzťahov, spracúvanie dejín historiografie Slovákov na Dolnej zemi v 19. až 20. storočí, resp. zhromažďovanie materiálov o aktivitách a životnej dráhe reprezentantov slovenských politických, vzdelaneckých a cirkevných kruhov na Dolnej zemi.

V rámci historického a kultúrno-historického výskumu okrem iného vyšla monografia o učetiľovi a dirigentovi L. Izákovi pôsobiaceho vyše 30 rokov v Budapešti, o kľúčovej osobnosti slovenských dejín Ľ. Štúrovi a o slovenskej spoločnosti 19. storočia, o dejinách Novej školy, o ústavných slovenských politických snahách v Uhorsku (1860 – 1872), ako aj zborník štúdií A. Kováčovej o individuálnych a skupinových aktivitách budapeštianskych Slovákov, o zameraní jednotlivých združení a o inovačných a kultúrnych stratégiách významných osobností. Kolegovia analyzujú sieť kultúrnych ustanovizní a organizácií, skúmajú kultúrnu topografiu slovenskej Budapešti kedysi, etnokonfesionalitu, spoločenské hnutia, národnú a konfesionálnu identitu Slovákov v Maďarsku.

2.2 Pri jazykovedných a sociolingvistických projektoch sme sa v poslednom desaťročí zameriavali na výskum používania slovenčiny v Békešskej Čabe, na bibliografiu Čabianskeho kalendára, na identifikáciu jazykovej situácie slovenskej mládeže v Maďarsku, na výskum priezvisk v slovenských osadách v Maďarsku. Pripravuje sa publikácia o slovenskom písomníctve v Maďarsku po roku 1989.

Výsledkom spolupráce so Spoločenskovedným ústavom SAV v Košiciach sa realizovali dva transparentné výskumy – zamerané na skúmanie etnickej identity slovenskej inteligencie a slovenskej rodiny v Maďarsku. V krátkej budúcnosti plánujeme realizovať interdisciplinárny projekt v spolupráci so Spoločenskovedným ústavom pod názvom: Národnostný život Slovákov v Maďarsku – minulosť, súčasnosť, budúcnosť.

2.3 Špecifickým projektom v roku 2013 bolo Zmapovanie stavebného a kultúrneho dedičstva Slovákov v Maďarsku. Inventarizáciu, zmapovanie artefaktov, týkajúcu sa slovenskej národnosti v Maďarsku finančne podporilo Ministerstvo ľudských zdrojov.

3. Konferencie, sympóziá a vedecko-popularizačné aktivity

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku každý druhý rok pripravuje vedecké konferencie, interdisciplinárne tematické sympóziá s medzinárodnou účasťou s vyhranenou tematickou oblasťou. Okrem iného koncom roka 2012 sa v Békešskej Čabe konala interdisciplinárna konferencia pod názvom Slovenský jazyk a kultúra v menšinovom prostredí. V roku 2014 konferencia pod názvom Duchovná a sociálna kultúra menšín v majoritnom prostredí, ktorá bola venovaná na počesť okrúhleho životného jubilea kandidáta etnografickej vedy, bývalého kolegu PhDr. O. Krupu, CSc. pri príležitosti jeho 80. narodenín. Témou tohtoročnej konferencie bude Etnokonfesionálna identita verzus národná identita dolnozemských Slovákov. Zámerom takýchto konferencií je predovšetkým prezentácia vedeckých poznatkov, výskumných analýz a ich aplikácia v praxi. Z príspevkov prednesených na konferenciách ústav pravidelne vydáva aj recenzovaný konferenčný zborník.

Kolegovia ústavu sa zúčastňujú nielen na domácich konferenciách, ale aj na rôznych vedeckých programoch v zahraničí (Slovensko, Rumunsko, Srbsko, Čechy).

K zviditeľňovaniu misie VŪSM jednoznačne prispejú vedecko-popularizačné aktivity pre širšiu verejnosť, konané v spolupráci kultúrnych ustanovizní či civilných organizácií. Najnovšie publikácie alebo výsledky výskumnej práce popularizujeme v rámci prednáškovej série „Z pohľadu vedy”. Populárnosť a užitočnosť série dokazuje dobrá návštevnosť a aktívna účasť hostí.

Na iniciatívu riaditeľa Slovenského inštitútu v Budapešti spolu s výskumným ústavom organizuje dvojmesačne tzv. Koridor – salon, sympózium na vybrané témy. Okrem iného pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra prebiehalo vedecké sympózium pod názvom Ľudovít Štúr – v zrkadle maďarskej historiografie. Na týchto pravidelných stretnutiach nová generácia maďarských historikov dokáže kriticky sa zamyslieť nad maďarským historickým kánonom a hľadať netradičné cesty vedeckého výskumu. Externí a interní pracovníci ústavu sa zúčastnili prezentácií kníh a verejných diskusií o spoločných dejinách, slovenskej a maďarskej identite, problémoch stredoeurópskych spoločností.

4. Etnologický program

K dlhoročnej tradícii spoločenskovedného ústavu nerozlučne patrí organizovanie medzinárodných interdisciplinárnych kolektívnych výskumov v lokalitách či obciach obývaných Slovákmi v Maďarsku.

Cieľom terénnych výskumov je na jednej strane činnosť vedecká (t. j. zber materiálu v teréne, a potom jeho spracovanie a vedecké interpretovanie vo forme štúdií) a na druhej strane môže prítomnosť výskumníkov v lokalite pozitívne vplývať na posilňovanie etnického povedomia obyvateľov a na oživovanie duchovnej kultúry tradícií danej lokality. Výskumy usporiadané vo vybraných lokalitách v značnej miere prispejú k poznaniu minulosti a súčasnosti, tradícií a kultúry skúmanej lokality, špecifíckosti etnokultúrneho vývoja oblasti. Práca v teréne slúži i na nadviazanie odborných a priateľských vzťahov.

Prvý kolektívny výskum sa uskutočnil v roku 1977 v Novohradskej župe. Od tej doby pravidelne prebiehajú národopisné výskumy. Organizátorom výskumov v teréne v rokoch 1977 – 1991 bol Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku, a od roku 1991 už VÚSM. Výskum v roku 2001 pokračoval v Dabaši-Šáre, v r. 2013 vo Veňarci a v roku 2015 sa tábor uskutočnil v Dunaeďháze. Osvedčilo sa, že jednotlivé osady poskytujú dobré základne pre výskum rôznych tém, a tak sa odborníkom podarí obohatiť súčasné poznatky o nové zistenia a fakty.

Etnografi, historici, jazykovedci alebo kulturológovia okrem iného skúmali kolektívnu pamäť, ľudové zvyky, živé pomenovania slovenského obyvateľstva, tradičnú kultúru, zvláštnosti spoločenského a kultúrneho života, medzilokálne kontakty, alebo zemepisné názvy. Odborníci sa snažia rešpektovať fakty, že v posledných desaťročiach sa v značnej miere posilňuje lokálne povedomie minority a zachovávajú sa miestne tradície. So zreteľom na tieto fakty a zmeny, zameriavajú svoje výskumy predovšetkým na súčasný stav, pomôcť interpretovať súčasnú etnokultúrnu situáciu Slovákov v Maďarsku, vidieť vývoj ľudovej kultúry v historickom čase a v procese premien.

Dôležitou snahou kolektívu výskumnej inštitúcie je prezentovať skúmané témy. V roku 2008 ústav uverejnil pamätný zborník: 30 rokov vo výskumných táboroch, ktoré prezentujú výsledky bádateľskej činnosti výskumníkov a skúsenosti z výskumných táborov. V ďalšom roku vyšiel prvý zborník, dokumentujúci výsledky národopisného tábora v Šári: Materiálové príspevky ku kultúre a spôsobu života v Dabaši-Šáre. Prvá elektronická kniha inštitúcie, ktorá obsahuje 11 štúdií, 6 výskumných správ, ako aj bibliografiu k dejinám obce Senváclav, vyšla v roku 2009.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že za prvé kolektívne uznanie ústavu môže VÚSM ďakovať práve multidisciplinárnym terénnym výskumom, totiž Slovenská národopisná spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied udelila Cenu za rok 2004 kolektívu pracovníkov ústavu v Békešskej Čabe za dlhoročné organizovanie národopisných táborov. Pri príležitosti laudačného dňa Ústavu etnológie SAV, organizovaného pri príležitosti jeho 70. vyročia, udelili pamätnú plaketu univ. profesorke Anne Divičanovej, ktorá mala značné zásluhy na vytváraní dobrých kontaktov s kolegami Ústavu etnológie a zúčastnení sa výskumných národopisných táborov v Maďarsku.

5. Edičná a publikačná činnosť

Ústav od svojho založenia vykonáva vydavateľskú a edičnú činnosť, ktorej výsledkom je doteraz vydaných 67 publikácií. V posledných desiatich rokoch uzrelo svetlo sveta 36 titulov.

Rok 2014 bol míľnikom v živote ústavu, totiž v tomto roku sa ústav stal editorom dvojjazyčného historického časopisu Kor/ridor (zakladateľmi boli dve Akadémie a dve národnostné výskumné inštitúcie) a krátko zatým vyšlo v edícii Koridor/Korridor knihy prvé dielo vedeckého pracovníka ústavu Józsefa Demmela pod názvom Cena dvojitej identity, kniha o cirkevnom hodnostárovi G. Adolfovi Szeberényim. Najmladší kolega, historik je nielen zakladateľom, ale aj editorom tejto série. Pravda je, že v roku 2015 – 2016 VÚSM samozrejme chcel pokračovať aj vo vydávaní nového slovensko-maďarského historického periodika Kor(r)idor, cieľom ktorého bolo prezentovať výsledky slovenského historického výskumu a vytvoriť priestor pre plodný dialóg s medzinárodnou vedeckou komunitou. (Vid. webovú stránku: www.kor-ridor.eu.)

Žiaľ, slovensko-maďarský historický časopis vydržal iba rok. Prvý ročník časopisu v roku 2014 financovalo s 95 percent Maďarsko, kým druhý ročník malo dotovať Slovensko, ale Bratislava neposkytla potrebné financie a odborný časopis zanikol. Zo strany Slovenska nebola dostatočná ochota podporovať vydávanie tohto časopisu, ktorý vyšiel aj so zámerom budovania vedeckých vzťahov, a ktorý mal obsahovať ďalšie štúdie, kritiky, historické rozhľady, recenzie a portréty, ako aj zefektívniť a zintenzívniť zapojenie sa slovenských a maďarských historikov do medzinárodného vedeckého života.

Vo vydávaní publikácií v knižnej edícii v posledných mesiacoch ústav značne pokročil. Vďaka dobrým kontaktom s domácimi a slovenskými historikmi, a po zabezpečení finančných predpokladov sa podarilo realizovať vydávanie ďalších vedeckých kníh v slovenčine alebo v maďarčine. V prvom polroku tohto roku vyšlo šesť titulov a v nasledujúcich mesiacoch vyjdú ďalšie tri. Edícia sprístupňuje pôvodné pramenné publikácie a monografie v maďarčine alebo v slovenčine.

Vydávanie dvojjazyčného historického časopisu Kor®idor inicioval maďarský historik Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku József  Demmel, rovnako navrhol uverejňovať aj vedecké publikácie v edícii Koridor Knihy. Pod názvom: Koridor-knihy /Korridor Könyvek plánujeme publikovať najdôležitejšie slovenské historicko-odborné knihy v maďarčine, a pripravujeme sériu maďarských kníh v slovenčine, ako aj doposiaľ nepublikované pramene. Napr.: Denník čabianskeho evanjelického farára a historika Ľudovíta Haana a denník čabianskeho účiteľa J. Pr. Bellu.

Riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti G. Hushegyi zasa inicioval pravidelné stretnutia maďarských a slovenských odborníkov v rámci Salónu Koridor, kde historici môžu viesť vedecké diskusie na dané zaujímavé, občas aj konfliktné témy, ako je napr. viacnásobná identita, asimilácia, pretrvávanie národných mýtov. Náplňou týchto stretnutí je aj predstavenie aktuálnych vedeckých kníh oboch historiografií.

Z vedeckých publikácií v edícii VÚSM sa verejnosť môže dozvedieť o najnovších výsledkoch slovenskej a maďarskej historiografie, o spoločných dejinách, o polemických alebo sporných otázkach. Demmel József na jar vydal publikáciu: Uhorská vlasť – slovenský národ/Ústavné politické snahy Slovákov v Uhorsku, 1860 – 1872 /Magyar haza – szlovák nemzet a pred letom vyjde zborník štúdií o Ľ. Štúrovi v zrkadle maďarskej historiografie, v oboch jazykoch.

V Budapešti v apríli tohto roku čestným hosťom 23. medzinárodného knižného festivalu bolo Slovensko, na ktorom bol prítomný ako vydavateľ aj Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, venujúci sa okrem iného štúdiu slovenskej národnosti, spoločnej histórie. Na tohtoročnom veľtrhu boli predstavené historické diela M. Michela, J. Demmela a autorskej dvojice E. Kowalskej a K. Kanteka. Vedecké publikácie uverejnené v edícii Koridor knihy, sú nástupcom časopisu Korridor/Koridor, ktorý mal poskytovať priestor pre štúdie k slovenským a maďarským dejinám.

Publikácie v edícii Kor/ridor knihy ako aj diskusia historikov pri okrúhlom stole v Slovenskom inštitúte či na Knižnom festivale v Budapešti, opäť presvedčivo demonštrovala pozitívnu a záslužnú činnosť novej generácie maďarských a slovenských historikov, ktorí sa dokážu kriticky zamyslieť nad maďarským a slovenským historickým kánonom a hľadať netradičné cesty vedeckého výskumu.

6. Iné aktivity

6.1 Slovenská vedecká inteligencia v Maďarsku ako aj VUSM si uvedomuje svoju zodpovednosť za výchovu svojich nástupcov, novej generácie vedcov. VUSM pokladal za dôležité, aby popri výskumnej činnosti i ďalšími aktivitami upevňoval, šíril a rozvíjal slovenské národnostné povedomie aj v kruhu mládeže.

Ústav – v snahe zapájať aj mladú generáciu do výskumnej práce a vychovať vedecký dorast – pripravujeme už vyše desať rokov súťaže „pre mladých vedcov“, pre žiakov vyšších tried, gymnazistov a vysokoškolských študentov, resp. doktorandov. Študentské – vedecké súťaže mládeže, ktoré sú celoštátne, tvoria dôležitú oblasť výchovno-vzdelávacieho projektu ústavu. Podujatia pre mladých, nádejných výskumníkov, sa konajú každý druhý rok v niektorej z miestnych slovenských základných a stredných škôl. Skrytým cieľom inštitúcie je inšpirovať študentov, aby spoznali svoje korene, históriu svojej rodiny, bydliska.

Úlohou súťažiacich je na základe individuálne zozbieraného materiálu vypracovať projektovú prácu, ktorá prezentuje výsledky ich vlastného bádania, v konkrétnej, ale každoročne sa meniacej – tematickej oblasti. V druhom kole mladí výskumníci už ústne majú prezentovať svoje vedecko-odborné práce. V predošlých rokoch sa zrodili práce na nasledovné témy: Pátranie po predkoch – Dejiny mojej rodiny (2013), Spoločenský život Slovákov v Maďarsku (2012), Staviteľské pamätihodnosti Slovákov v Maďarsku (2011).: Slovenské samosprávy a ich aktivity – k 20. výročiu založenia národnostných samospráv v Maďarsku (2014). V roku 2016 si žiaci/študenti mohli vybrať z dvoch tém: Čo prezrádzajú rodinné albumy a Používanie slovenčiny v mojom okolí.

Do finále aktuálneho ročníka sa prebojovalo 37 súťažiacich, ktorí prezentovali svoje vedecko-odborné výstupy. Dve odborné poroty zložené z domácich vedcov, hosťujúcich pedagógov a akademických pracovníkov zo Slovenska, ako aj riaditeľ Slovenského inštitútu Gabriel Hushegyi jednohlasne konštatovali čoraz vyššiu náročnosť a kvalitu predložených prác a kreativitu v oblasti intermediálnej prezentácie. Jazyková znalosť súťažiacich dáva nádej, že slovenčina bude jazykom bádania aj ďalšej generácie mládeže v Maďarsku.

V roku 2009 pomocou dotácie sa podarilo vydať práce študentov aj v knižnej podobe pod názvom: Ukážky zo súťažných prác, v ktorej sú uverejnené úryvky zo 139 prác. Časti, úryvky zo šudentských prác postupne uverejňujeme na stránkach Ľudových novín, Čabianskeho kalendára a Dolnozemského Slováka.

6.2 Nakoľko pokladáme za dôležité pravidelne informovať širšiu verejnosť o výsledkoch vedeckovýskumnej činnosti v lokálnom prostredí, v spolupráci s miestnymi slovenskými organizáciami, samosprávami, pravidelne zorganizujeme prezentácie najnovších publikácií ústavu, externých či interných pracovníkov, alebo predstavíme pôsobenie, aktivity významných osobností politického či spoločenskéhob života z príležitosti ich životného jubilea.

7. Spolupráca a kontakty 

 Významnou súčasťou pôsobenia ústavu je dlhoročná spolupráca a udržiavanie pracovných a partnerských kontaktov s vysokými školami, univerzitami, akademickými pracoviskami, mnohými spoločenskými a kultúrnymi organizáciami a tiež s redakciami vedeckých, odborných aj popularizačných časopisov, a to v domácom prostredí aj v zahraničí (predovšetkým na Slovensku, ale aj Rumunsku a Srbsku).

Za veľmi dôležitú a prospešnú považujeme predovšetkým spoluprácu so zahraničnými akademickými a vzdelávacími inštitúciami, s mnohými na základe dlhoročnej zmluvnej spolupráce. Je napr. dohoda o spolupráci s Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave, s Historickým ústavom SAV, s Ústavom etnológie SAV, Ústavom slovenskej literatúry SAV v Bratislave a so Spoločenskovedným ústavom SAV v Košiciach. V rámci dohody o spolupráci medzi Slovenskou akadémiou vied a Výskumným ústavom Slovákov v Maďarsku predovšetkým poskytnú výskumné pobyty výskumníkom oboch inštitúcií.

Ako výsledok dohody o partnerskej spolupráci (napr. tu by som vyzdvihla spoluprácu s Ústavom etnológie v národopisnom projekte pri príprave Atlasu ľudovej kultúry Slovákov v Maďarsku, v roku 2014 – 2016 s Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave v zostavení vydania o priezviskách a od r. 2014 s Historickým ústavom SAV pri zrode historického časopisu) jednotlivé ústavy pracujú na prehĺbení efektívnosti a realizácii daných spoločných vedeckovýskumných projektov. Zapájajú sa do vydavateľskej činnosti, zabezpečia účasť na konferenciách, v terénnych výskumoch, poskytnú odborné lektorovanie, poskytnú odborné publikácie pre knižnicu. Prehĺbenie pracovných a ľudských vzťahov a užšia spolupráca medzi vedeckými inštitúciami tvoria pevný základ a predpoklady účinnejšej vedeckej činnosti. Ďalším účelom je zabezpečenie všestrannej kvality činnosti, šírenie a výmena informácií, zapojenia sa do spoločných vedeckovýskumných projektov alebo realizovanie prednášok.

Záver

Výskumný ústav od svojho založenia sa usiluje prispieť k posilneniu a formovaniu slovenskej identity, pestovaniu slovenského kultúrneho vedomia, k pochopeniu histórie svojich predkov, k zachovaniu slovenčiny, proste k celkovému poznaniu národnostného života v Maďarsku žijúcich Slovákov. Sme si presvedčení, že pôsobenie ústavu takého typu má pre etnokultúrny vývin a slovenské národnostné cítenie veľmi veľký význam. Nielen ich obohacuje, ale aj upevňuje a dáva predpoklady ďalšieho rozvoja.

Navyše Slováci v Maďarsku, ako integrovaná menšina, svojimi osobitosťami a špecifikami vo významnej miere môžu dotvárať aj kultúrnu mozaiku multietnického Maďarska.

Ambíciou ústavu bude aj v ďalších rokoch ostať vedeckou inštitúciou slovenskej society v Maďarsku a popri vedeckej a edičnej činnosti poskytovať odbornú pomoc slovenskej inteligencii a iným záujemcom v Maďarsku, šíriť a popularizovať výsledky vedeckovýskumnej činnosti ústavu, ale aj kolegom tých vedeckých inštitúcií, s ktorými má ústav dlhodobé pracovné kontakty. Pokračovať v dialógu medzi slovenskou minoritnou a majoritnou maďarskou spoločnosťou považujeme tiež za nevyhnutné.

Anna Kováčová
riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku