Obec Slovákov v Českej republike – Kto sme, čo chceme a v čom sme jedineční

Máme za sebou míľnik dvadsiatich piatich rokov našej činnosti, sme uprostred tretej dekády našej existencie, obdobia, ktoré bude rovnako náročné. Občas sa v spomienkach vraciam k podvečeru, šiesteho decembra 2002, keď sa na pozvanie Obce Slovákov v ČR zišlo v Kongresovom centre v Prahe vyše tristo ľudí na slávnostnom zhromaždení k 10. výročiu vzniku Obce Slovákov v ČR. Prišli členovia obce, vtedajší aj bývalí funkcionári, vrátane tých, ktorí obec na prelome rokov 1992 – 93 „vymysleli“ a založili. Prišli aj vzácni hostia, predstavitelia štátnych orgánov a inštitúcií z Česka aj Slovenska, prišli priaznivci Slovenska a slovenskej kultúry a prišli aj predstavitelia ďalších, spriaznených, slovenských organizácií pôsobiacich v Českej republike. Súčasťou vydareného spoločenského večera bolo tiež udeľovanie Cien Mateja Hrebendu. Roky plynuli naozaj ako voda.

Bilancia uplynulých 25 rokov ukazuje, že Obec má veľký (zjavný aj skrytý) potenciál, ktorý by sme mali v ďalších rokoch účinnejšie využiť. O čo sa usilujeme? O udržanie a rozvoj kultúrnej a jazykovej identity Slovákov v ČR, o ich občiansku emancipáciu, o pestovanie vzájomnosti Čechov a Slovákov. To všetko smeruje k prospechu oboch našich domovov, Česka aj Slovenska, ktoré sa (možno aj naším pričinením) nepodarilo úplne rozdeliť ani oddeliť. Určite nie v našich srdciach. Preto tie spomienky, či pripomienky a ich aktualizácia.

Čo bolo na začiatku?

Dvadsiateho deviateho decembra 1992, čiže niekoľko dní pred rozdelením spoločného štátu Čechov a Slovákov, zaregistrovala malá skupina nadšených pražských Slovákov občianske združenie nazvané Obec Slovákov v Českej republike. Ustanovujúci snem sa uskutočnil v dnešnom Národnom dome na Smíchove dvanásteho februára 1993. Odvtedy uplynulo dvadsaťpäť rokov. Boli to roky naplnené hľadaním odpovedí na mnohé ťažké otázky. Treba spomenúť aj to, že skupina okolo V. Skalského, N. Vokušovej a J. Škoríka už v októbri 1992 zaregistrovala OS v Prahe.

Kto bol pri tom?

Počas dvadsaťpäť rokov trvajúcich snažení o to, aby sa nepretrhli korene našej identity, odovzdala našej obci kus svojho srdca a života veľká skupina ľudí, ktorým patrí naša úcta. Samozrejme, nemožno menovať všetkých. Medzi tých, ktorí boli úplne na začiatku, patria: Štefan Kubus, Vladimír Skalský, Naďa Vokušová, Milan Števček (ktorý už nie je medzi nami), Rastislav Šaling, Peter Kurray, Marián Antol (autor názvu OS v ČR), Miloš Čiernik, Jozef Hamár (ani ten už nie je medzi nami), Vladimír Olexa a prvý prezident obce Jaroslav Škorík. Po jeho odstúpení bola na krátky čas prezidentovaním poverená Naďa Vokušová. Ona spolu s Vladom Skalským tiež pomáhala na svet nášmu mesačníku KORENE (po rozdelení federácie prvému slovenskému v Česku) ako jeho prvá šéfredaktorka a spolu s ňou aj skupina spolupracovníkov. Viacerí z nich spolupracujú s časopisom dodnes, iní sa s Koreňmi rozišli a vydali sa svojou cestou. Pravdou je, že tieto rozchody neboli vždy úplne idylické. Z dlhodobého pohľadu však nakoniec pozitívne prispeli k intenzívnemu hľadaniu jeho miesta na slnku. Mesačník Korene vydáva Obec Slovákov v ČR (bez prerušenia) dodnes a vďaka svojej vytrvalej nadstraníckosti si aj v tejto zložitej dobe vždy uchoval svoju integritu.

Na podobe časopisu sa výrazne podpísali nasledujúci šéfredaktori Naďa Vokušová, Ján Kopčík a Jozef Gáfrik a svoju stopu (hoci rozporuplnú) tu zanechal aj Juraj Rácz. Naše Korene za dvadsať rokov vyryli na poli národnostných, menšinových snažení hlbokú brázdu a všetci, ktorí sa na jeho tvorbe podieľali, si zaslúžia ocenenie.

Ktorí Slováci a Slovenky stáli pri zrode jednotlivých regionálnych obcí? Sú to Vilma Krňávková, Mária Kujanová, Ján Rozmuš +, Ján Brašeň, Štefan Papcun+, Augustín Bačinský, Judita Guštafíková, Anna Tučanová, Jozef Piatnica+, Ján Garaj, Ján Zvara, Marián Antol, Ladislav Valent+, Edita Havlasová, Zdena Samková, Marián Kálna a ďalší. Základy vedeckej sebareflexie Slovákov v Česku položil Pavel Vranovský, ktorý od prvých čísel Koreňov (vtedy ešte Džavotu) písal analytické štúdie a spolu zakladal tiež analytickú skupinu OS v ČR. Menný zoznam zakladajúcich a zaslúžilých členov obce je, samozrejme, oveľa širší. Ani jedno z tých mien nebude zabudnuté. Všetky sú v spojitosti s prácou pre obec zachytené v jej archíve a hlavne na stránkach časopisu Korene.

Čím je súčasná Obec Slovákov v ČR po dvadsiatich piatich rokoch jej existencie?

Je nesporné, že povedomie o našom klasickom, krajanskom spolku je jednoznačne pozitívne. Máme svoje viditeľné miesto v spoločenstve občianskych združení národnostných menšín v ČR. Člen obce predsedá Asociácii národnostných združení ČR a (spolu s ďalšími dvomi zástupcami) viac rokov reprezentoval slovenskú menšinu aj v Rade vlády pre národnosti. Významné je aj naše postavenie na medzinárodnom poli, o čom svedčí naše členstvo vo Federalistickej únii európskych národností, sme zakladajúcimi členmi Európskej rady slovenských krajanských spolkov (člen obce jej predsedá) a Svetového združenia Slovákov v zahraničí, kde náš reprezentant po celú dobu zastáva funkcie vo vrcholných orgánoch SZSZ. V súčasnosti je to funkcia generálneho tajomníka SZSZ, ktorú zastáva Peter Lipták. Za jedného z dôležitých reprezentantov názorov a potrieb Slovákov v ČR sme považovaní aj na Slovensku. Svojho zástupcu máme tiež v Zahraničnej rade Matice slovenskej. K váhe nášho hlasu prispieva (okrem iného) aj sústavný rast počtu členov a regionálnych obcí. Dnes tvorí náš národnostný spolok 15 regionálnych obcí (Karviná, Třinec, Kopřivnice, Brno, Praha – dva spolky, Kladno, Tábor, Plzeň, Karlove Vary, Sokolov, Kroměříž, Stříbro, Teplice, Ostrava). Registrovaných členov je viac ako tisícpäťsto. Jedna z našich RO v Hradci Králové sa od celorepublikovej OS v ČR formálne oddelila, hoci názov Regionálna obec Slovákov si ponechala.

Slováci v Česku sa po roku 1993 bezproblémovo občiansky integrovali. Teraz ide o to, či tento proces má plynulo pokračovať rýchlou kultúrnou a jazykovou asimiláciou a stratou vlastnej identity. Výsledky sčítania obyvateľstva v roku 2011, žiaľ, potvrdzujú práve tento trend. Počet Slovákov opäť výrazne poklesol (o 50 tisíc Slovákov). My si myslíme, že to nie je pre nikoho užitočné a vieme, že takýto vývoj si neželajú ani politické a kultúrne elity majoritného národa, preto sa usilujeme tieto procesy mapovať, chápať a v rámci svojich síl aj pozitívne ovplyvňovať.

Naša Obec Slovákov je miestom, kde sa usilujeme hľadať cestu k sebe navzájom a súčasne aj k iným. Nechceme sa však uzatvárať do seba a pestovať nostalgické spomienky na domovinu pod Tatrami. Sme emancipovanými občanmi ČR, ktorí majú radosť z rozvoja jej ekonomiky, kultúry, medzinárodnej prestíže. To isté úprimne želáme aj Slovensku. Prispievame svojím malým dielom k snahám ČR o demokraciu a prosperitu. Prvok občiansky a národný v našom živote nechápeme ako protiklady. Myslíme si, že sa môžu prelínať a dopĺňať. Tieto procesy chápeme ako kultúrne – emancipačné, svojou podstatou demokratizačné, prinášajúce pozitívny výsledok v podobe rozšírenia multikultúrnej sféry spoločnosti. Pre takto chápanú emancipáciu českých Slovákov už OS v ČR mnoho dobrého urobila a v tretej desiatke rokov v tom chceme pokračovať.

Ako pevný stôl aj my stojíme na štyroch nohách.

Tvoria ich pestovanie slovenskosti, upevňovanie vzájomnosti Slovákov a Čechov, občianska angažovanosť na tých miestach, kde sa riešia problémy národnostných menšín, a starostlivosť o Slovákov (najmä členov obce) v Česku.

Sme klasický krajanský spolok, ktorý je pre tento účel aj demokraticky, celorepublikovo usporiadaný a realizuje široké spektrum najrozličnejších aktivít. Od začiatku našej existencie prispievame k hľadaniu novej kvality vzájomnosti medzi Čechmi a Slovákmi. Príznačný je pre nás vrelý vzťah k Slovensku a ochota ku korektnej komunikácii s domovskou krajinou a jej demokraticky zvolenou štátnou reprezentáciou, minulou, súčasnou aj budúcou.

Čo považujeme za hlavné úspechy našej činnosti.

Hneď na začiatku treba uviesť Medzinárodný festival slovenského folklóru Jánošíkov dukát, organizovaný v spolupráci s folklórnym združením Púčik a spolkom Jánošíkov dukát z Brna a ďalšími organizáciami. Na rok 2018 pripravujeme už jeho dvadsiaty ročník.

Aj udeľovanie Ceny Mateja Hrebendu už má vysoké spoločenské renomé. Túto cenu, ktorá je každoročne udeľovaná za výrazný podiel na vytváraní dobrých vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi, už prevzalo 20 dvojíc významných osobností. Významný je cyklus besied s význačnými a zaujímavými osobnosťami pod názvom Kluby Koreňov, ktoré sme rozšírili aj do regionálnych obcí.

Usporiadali sme mnoho výstav slovenských umelcov. Boli sme iniciátormi a organizátormi viacerých odborných konferencií a seminárov a až do roku 2004 sme sa aktívne podieľali na príprave tradičného Slovenského plesu v Prahe. Regionálne obce organizujú plesy, majálesy, poznávacie zájazdy, vzdelávacie, literárne, folklórne, turistické a športové akcie. Iba prosté vymenovanie všetkých akcií, uskutočnených za dvadsať rokov jednotlivými regionálnymi obcami a Výkonnou radou by zabralo aspoň štyri ďalšie strany. Ročne ich je vyše dvesto.

V rámci OS v ČR pracovala od roku 1995 analytická skupina, zložená z intelektuálov a vedcov, Slovákov aj Čechov a tá sa pretransformovala do občianskeho združenia: Analytické centrum Slovákov v ČR.

S kým spolupracujeme.

Ceníme si spoluprácu so štátnymi orgánmi a ďalšími inštitúciami alebo organizáciami v ČR aj na Slovensku a sme im vďační za pomoc, vrátane ekonomickej. V tejto súvislosti treba menovať najmä Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ministerstvá kultúry ČR aj SR, Ministerstvo školstva mládeže a telovýchovy ČR, Slovenský inštitút v Prahe, Maticu slovenskú, Národné osvetové centrum v Bratislave, Folklórne združenie Českej republiky, Slovensko-český klub a Spoločnosť M. R. Štefánika, Folklórne združenie Púčik, Magistrát hlavného mesta Prahy a magistráty ďalších českých miest, kde sídlia naše regionálne obce, najmä v Karvinej, Brne, Karlových Varoch, Plzni, Stříbre a Tepliciach, Krajský úrad v Zlíne, Mestský úrad v Rožnove pod Radhoštěm. Vďační sme aj sponzorom našich akcií a všetkým jednotlivcom, ktorí na našu činnosť prispeli finančne alebo osobnou angažovanosťou. Bez tejto pomoci si našu prácu nevieme predstaviť.

Čo považujeme za podstatné?

Obec Slovákov v Českej republike je nepolitické krajanské združenie Slovákov – občanov ČR a ich priaznivcov bez ohľadu na národnú príslušnosť. Je to klasické menšinové združenie, ktorého program je zameraný na kultúrnu a občiansku emancipáciu slovenskej menšiny v prostredí majoritnej, českej spoločnosti. Pôsobí v nej množstvo aktivistov, ktorí spolupracujú pri realizácii jednotlivých akcií. Slováci, ktorí žijú v jednotlivých regiónoch ČR, prejavujú záujem o vytvorenie ďalších RO v Čechách a na Morave.

Princípmi činnosti OS v ČR sú nadstraníckosť a ústretovosť voči všetkým, ktorí podporujú kultúrnu emancipáciu slovenskej menšiny v ČR.

Na 10. Sneme OS v Prahe v roku 2017 bol schválený programový dokument pod názvom OS – 2020. Tento koncepčný materiál obsahuje základné smery činnosti OS v ČR, ktoré sú zhrnuté v 10 bodoch:

1. Slovenskosť: Zachovávať a podporovať ľubozvučnosť nášho jazyka, slovenskú literatúru, tradičné ľudové umenie aj rozvoj umeleckej tvorby slovenských umelcov, ktorí sa angažujú v rozličných umeleckých žánroch.
2. Vzájomnosť: Pestovať a udržovať vzájomnosť oboch našich národov Čechov a Slovákov, podporovať dobré vzťahy i s ostatnými menšinami. Na tomto princípe vytvárať podmienky a realizovať každoročné udeľovanie Ceny Mateja Hrebendu jednotlivcom, ktorí významnou mierou obohatili vzájomné porozumenie Čechov a Slovákov.
3. Participácia: Usilovať sa o získanie možnosti rozhodovať o veciach slovenskej menšiny (spolu s ďalšími menšinami v ČR) na základe zákonných noriem na všetkých stupňoch štátnej správy a samosprávy.
4. Podpora: Trvale hľadať spôsoby vzájomného preberania skúsenosti z vlastnej činnosti ROS, pomáhať si navzájom v realizácii podujatí, vytvárať vhodnú atmosféru pre vznik nových regionálnych obcí.
5. Kontinuita: Usilovať sa o zachovanie kontinuity výchovy ďalších generácii (detí a vnukov) v duchu princípov a zásad slovenskosti, ako základu nášho hnutia, pretože v súčasnej mladej generácii je predpokladaná možnosť pomerne rýchlej, hoci nenásilnej asimilácie.
6. Domovina: Trvale pestovať kladný vzťah k zemi našich predkov, podporovať všetky pozitívne prvky tohto vzťahu: kultúru, vzťah ku krásam prírody, duchovné hodnoty, históriu, ale i súčasné ekonomické a spoločenské úspechy. Udržovať dobré vzťahy so štátnymi a mimovládnymi inštitúciami a orgánmi na Slovensku.
7. Korektnosť: Trvale hľadať vhodné formy spolupráce a vzájomnej pomoci medzi ROS a VR OS v ČR, ale spolupracovať v prípade záujmu i s ostatnými slovenskými spolkami, nevyhýbať sa kontaktom so spolkami iných národnostných menšín v duchu vzájomnej úcty a dodržovania patričnej spoločenskej úrovne.
8. Súčinnosť: Usilovať sa vytvárať spoločné projekty pre plnenie vyššie uvedených princípov, pomáhať si vzájomne pri realizácii podujatí jednotlivých ROS, podporovať celorepublikové aktivity OS v ČR.
9. Demokracia: Vzájomne akceptovať demokratické princípy v jednotlivých ROS, rešpektovať výsledky konania snemov a republikových rád OS v ČR ako demokraticky zvolených orgánov v zmysle Stanov OS v ČR, pre prípadné výhrady a námietky voči činnosti volených orgánov použiť vhodnú, korektnú formu. Prípadné spory prioritne riešiť vnútri organizácie.
10. Medializácia: Využiť každú vhodnú príležitosť k propagácii činnosti regionálnych obcí a OS ČR. V médiách vystupovať korektne, s patričnou kultúrou prejavu. Pritom zachovávať slovenský jazyk a vo všetkých vystúpeniach prejavovať hrdosť na krajinu našich predkov – Slovensko a súčasne občiansky princíp nášho života a účinkovania v Českej republike.

V čom sme boli prví a v čom sme jedineční:

– Sme prvý reálny, klasický, krajanský spolok v ČR, ktorý je pre tento účel od samého začiatku aj demokraticky, celorepublikovo štruktúrovaný a realizuje široké spektrum aktivít typických pre krajanov na celom svete.

– Sme prví a istý čas, v roku 1993, aj jediní, od samého začiatku sme reflektovali a akceptovali vznik slovenskej menšiny v ČR. Ako prví a dosiaľ jediní sme analyzovali jej špecifiká a naznačili možné cesty jej kultúrnej a spoločenskej emancipácie.

– Sme prví na pôde Fóra slovenských aktivít, Rady pre národnosti a Poslaneckej snemovne požadovali otvorenie diskusie na tému zákonnej úpravy ochrany a práv národnostných menšín v ČR v duchu európskych štandardov. Predložili sme štátnym orgánom aj podrobnú štúdiu na túto tému. Podieľali sme sa na tvorbe Zákona o ochrane práv národnostných menšín v ČR.

– Boli sme od začiatku našej existencie za hľadanie novej kvality vzájomnosti Čechov a Slovákov. Znova sme dali do pozornosti toto zabudnuté slovné spojenie, ktoré je podľa nás oveľa obsažnejšie a lepšie vyjadruje, že ide predovšetkým o vzťahy ľudí, občanov z obidvoch strán novej hranice.

– Boli sme iniciátormi obnovenia a vzniku študentského spolku Detvan.

– Ako prví sme po rozdelení federácie začali vydávať slovenský časopis KORENE, ktorý si vypestoval a uchoval tvár skutočného periodika národnostnej menšiny, robeného pre ňu a prevažne o jej živote a problémoch.

– Sme prvý slovenský spolok v ČR, ktorý sa aktívne začlenil aj do medzinárodných štruktúr národnostných menšín.

Celých dvadsaťpäť rokov existencie Obce Slovákov v ČR si jej členovia a demokraticky volení funkcionári kládli množstvo otázok. Najzákladnejšia z nich znie: Ako žiť v Česku so slovenským srdcom?

Dnes už vieme odpovedať na mnohé z nich, ba aj na tú, skoro biblickú: „Quo vadis slovenská menšina?“ a vieme aj ako vnímať našu „Slovenskosť v multikultúrnom svete 21. storočia“. Tak sme nazvali prvé dve z našich analytických publikácií, ktoré vyšli v edícii Dobré slovo Slovákom aj Čechom. Nasledovali ďalšie tri, rovnako obsažné. V kladení správne položených otázok a hľadaní odpovedí budeme aj naďalej pokračovať a „obcovať“ tak v našej obci (aj mimo nej) s každým človekom súcim na slovo, s každým, kto prejaví záujem o Slovensko, Slovákov, slovenskú menšinu v ČR a slovenskú kultúru v jej mohutnej košatosti a kráse.

Peter Lipták