Miss Folklór Slovenska je jedinečnou súťažou, ktorej cieľom je prepojenie prirodzenej krásy dievčat so slovenskou tradičnou kultúrou. V roku 2017 prebiehali kastingy na štyroch miestach, v rámci programu tamojších folklórnych slávností. Na Slovensku to bola Myjava, Detva a Východná a po prvýkrát sa kasting uskutočnil aj v Srbsku, v Kysáči. Práve v Kysáči bol kasting úplne verejný a finalistky boli vybraté priamo pred publikom, menovite Alisa Oravcová z Pančeva, Andrea Lačoková z Báčskeho Petrovca a Anna Zorňanová z Nového Sadu.
Finále súťaže o titul kráľovnej slovenského folklóru sa konalo v piatok 15. septembra 2017 v exkluzívnom hoteli Galileo na Donovaloch. Stala sa ňou Miriam Bystričanová z Likavky, podľa rozhodnutia odbornej poroty a obecenstva. Titul druhej vicemiss získala Lucia Malagová, rodáčka z Prešova, a titulom prvej vicemiss sa ovenčila Terézia Rekšáková pochádzajúca z Banskej Bystrice.
Na súťaži sa predstavilo úhrnne 11 finalistiek, ktoré absolvovali 4 disciplíny: promenáda v šatách inšpirovaných ľudovým odevom, promenáda v partách, voľná disciplína (prezentácia ich folklórneho talentu, resp. oblasti pôsobenia) a promenáda v krojoch. Programom prítomných hostí sprevádzal obľúbený slovenský moderátor Marcel Forgáč. O hudbu sa počas celého večera postarala skupina Rusín Čendeš Orchestra, čo dodávalo celému podujatiu nezameniteľnú atmosféru. Zaspievala aj chýrečná interpretka ľudových piesní Hanka Hulejová so svojou vnučkou Simonkou. Finále ozvláštnila skladba Slovenské devy skupiny Iconito & Zlaté husle, ktorá bola napísaná práve pre toto podujatie.
Barbora Palovičová, riaditeľka Miss Folklór
Zahraniční Slováci určite ocenia, že sa riaditeľka Miss Folklór Barbora Palovičová rozhodla súťaž rozšíriť aj mimo Slovenska a zapojiť do nej zahraničné Slovenky. Krajania predsa len sú súčasťou celoslovenskej kultúry a často medzi nimi sú i veľmi krásne dievky, ktoré sa s nadšením, láskou a vášňou venujú slovenskému folklóru a starajú sa o jeho zachovávanie a prezentáciu. Slovensko by malo vedieť o takýchto talentovaných krajankách a malo by im dať príležitosť predstaviť sa aj v krajine svojich predkov. Tentoraz to bolo Srbsko a pevne veríme, že sa v nasledujúcich ročníkoch zapoja aj iné krajiny, kde žijú Slováci a že tým spôsobom budeme môcť sledovať slovenskú krásu – či už tú súčasnú, alebo tradičnú, nielen zo Slovenska, ale i z celého sveta.
Bližšie informácie o podujatí, ale aj o tom, akým spôsobom organizátori plánujú zainteresovať zahraničné Slovenky, čitateľom Slovenského svetového kalendára prezradí priamo riaditeľka Miss Folklór Barbora Palovičová.
– Aké je poslanie podujatia Miss Folklór a čím sa ono líši od klasickej súťaže Miss?
Keď som začínala organizovať prvý tzv. nultý ročník súťaže, bola som presvedčená o jedinom poslaní a zmysle tohto podujatia. Chcela som verejnosti ukázať inou formou spracovanie súťaže miss, ktorá nebude postavená na lascívnom promenádovaní sa mladých žien po móle, ale pôjde o promenády, v ktorých dievčatá budú prezentovať krásno našej tradičnej ľudovej kultúry a dať tak súťaži miss iný, pre mňa hlbší rozmer. Základom je zdravá talentová súťaživosť medzi finalistkami, ktoré dokážu svojím talentom a interpretačnými výkonmi ponúknuť divákom kvalitný a hodnotný umelecký zážitok. A popritom prezentujú módne a kultúrne prejavy dnešnej doby, ktoré sú silno inšpirované našimi tradíciami a naším folklórom. No pri treťom ročníku, keď sme do súťaže zapojili aj krajanky zo srbskej Vojvodiny, pre mňa nadobudla súťaž ďalšie poslanie. Prostrednícvom súťaže chcem znovuobnoviť veľakrát zabudnuté väzby medzi krajanmi vo svete a našou spoločnou domovinou. Zaslúžia si pozornosť, pretože im patrí vďaka za to, že aj mimo materského územia vytvárajú a zachovávajú slovenské kultúrne prejavy a sú neoddeliteľnou súčasťou spoluvytvárania a udržiavania našej národnej identity.
– Miss Folklór má za sebou 3. ročník. Priblížte našim čitateľom, ako prebiehala ich príprava a samotné finále.
Príprava v podstate začala vo Vojvodine, kde sme s pomocou Kultúrneho centra v slovenskej obci Kysáč zorganizovali prvý zahraničný kasting pre Slovenky žijúce v Srbsku. Výber dievčat sme ešte robili cez kastingy počas troch najväčších folklórnych festivalov na Slovensku, a to na Myjave, Detve a vo Východnej. Zo štyroch kastingov sme urobili výber jedenástich dievčat, do finále postúpilo osem Sloveniek a tri krajanky z Vojvodiny. Dievčatá sa prvýkrát stretli počas júlového sústredenia na strednom Slovensku na Donovaloch. Počas jedného týždňa absolvovali prípravu na finálový večer. Bolo dôležité stužiť kolektív, aby sa dievčatá spoznali, pochopili zmysel súťaže a vedeli sa pripraviť na to, čo ich počas finálového galavečera čaká. Ich najdôležitejšou úlohou bolo pripraviť si voľnú disciplínu, v ktorej každá prezentovala svoj talent. Toho roku sa zišli v súťaži výborné tanečníčky a speváčky. Okrem voľnej disciplíny mali za úlohu zadovážiť si na finále tradičnú svadobnú partu, ktorá pochádza z ich regiónu. Pýchou súťaže je práve promenáda v tradičných svadobných partách, ktoré v minulosti boli symbolom mladosti a krásy slobodných žien a stali sa aj symbolom našej súťaže. Počas sústredenia zhotovil fotograf Matúš Lago fotografie dievčat v svadobných partách, ktoré boli nosnými vizuálmi a verejnosť mala možnosť cez rôzne printové a online médiá hlasovať za svoju Miss Folklór. Samotné finále súťaže prebiehalo na strednom Slovensku v hoteli Galileo na Donovaloch, kde sa na scéne postavenej v nádvorí hotela pod holým nebom predstavilo jedenásť finalistiek. Diváci v publiku mali možnosť prostredníctvom poukazov hlasovať za svoju favoritku. Porota zložená z odborníkov z oblastí tanca, spevu a etnomuzikológie po sčítaní diváckych hlasov rozhodla o konečnom poradí na prvých troch miestach. Absolútnou víťazkou večera sa stala speváčka Miriam Bystričanová pochádzajúca zo stredného Slovenska z Likavky. Odniesla si pekné výhry v podobe ročného zapožičania nového automobilu vyrobeného na Slovensku, nový retro bicykel s folklórnym vzorom, finančný grant na ďalší rozvoj vo folklórnej oblasti a rôzne iné vecné a zážitkové dary od našich vzácnych podporovateľov a sponzorov.
– Ako vznikla myšlienka založiť takúto súťaž?
Myšlienka sa zrodila už dávnejšie a prišla s ňou práve moja mama. Bolo to ešte v čase, keď som tancovala v US Lúčnica a času na realizáciu takýchto odvážnych nápadov som nemala veľa. Vtedy sme si s mamou povedali, že keď skončím s tanečnou kariérou, tak skúsime zorganizovať takúto súťaž na Slovensku. Ubehlo niekoľko rokov a jedného dňa ma s rovnakou myšlienkou oslovili kamaráti folkloristi, ktorí chceli na amfiteátri vo Východnej tiež zorganizovať obdobnú súťaž. Obrátili sa na mňa, keďže dlhodobo sa folklóru venujem a mám tiež skúsenosti z iných súťaží miss, aby som im s tým pomohla. Neváhala som ani chvíľu, pretože bolo aj v mojom záujme takúto súťaž konečne zrealizovať. Tak prišiel čas a v roku 2015 sme pripravili na amfiteátri vo Východnej nultý ročník súťaže. Podujatie sa stretlo s pozitívnymi diváckymi ohlasmi, a tak sme mali veľkú motiváciu pokračovať. Mojím veľkým potešením je, že máme za sebou už tretí ročník. Snažím sa do súťaže vkladať to, čo mňa v živote ovplyvnilo. Či to bolo aktívne pôsobenie vo folklórnych kolektívoch, účinkovanie v televíznych prenosoch, ale i moje skúsenosti z troch súťaží miss. Pri organizácii Miss Folklór sa snažím eliminovať to, čo sa mne pri osobných skúsenostiach nepáčilo, ale zároveň ponechať prvky, ktoré sú pozitívne pre samotné aktérky súťaže, ale i pre divákov a v neposlednom rade pre spoločnosť. Diváci tak nemôžu v našej súťaži očakávať promenádu v plavkách, či iné sporoodeté promenády a tiež ani ponechanie voľby víťazky na samotných porotcov.
– Na Slovensku sa posledné roky vytvárajú dva pomyselné tábory, keď ide o slovenský folklór. Jedny sú zástancovia zachovávania pôvodného autentického folklóru, druhý zasa siahnu po štylizácii a čoraz častejšiemu prepájaniu tradičnej a modernej kultúry. Svedčia o tom projekty, ako sú televízna šou Zem spieva, módne trendy inšpirované ľudovým krojom, hudobné skupiny, ktoré prepájajú tieto žánre a pod. K týmto projektom určite patrí aj Miss Folklór. Ako túto súťaž vnímajú na Slovensku folkloristi a naopak, ako ju akceptujú tí, ktorí k tradičnej kultúre nemajú až tak blízko?
Muselo ubehnúť viac ako 20 rokov od samostatnosti novodobej Slovenskej republiky, aby si súčasná aktívna generácia v dnešnej globalizovanej pre mňa multikulturalizmom narušenej Európe uvedomila záujem o vlastnú históriu, kultúru a korene. Nečudujem sa stále narastajúcemu záujmu verejnosti o folklór, ktorý sa k nám čoraz viac dostáva nielen cez folklórne festivaly, módne či hudobné trendy, ale výraznejšie aj cez masmédiá. Prirodzeným výsledkom je aj narastajúci počet nových televíznych formátov. Ja osobne vidím viac pozitívne vplyvy komercionalizácie fenoménu folklór. Táto forma stretnutia s folklórom určite pozitívne ovplyvňuje poznávanie hodnôt ľudového umenia, ale, žiaľ, často aj zastiera jeho skutočné hodnoty. Dnešní mladí ľudia väčšinou už nepoznajú folklórne tradície z vlastného zážitku, a tak často podliehajú prvým dojmom zo sprostredkovaných prejavov ľudového umenia a podľa nich si vytvoria pozitívny, alebo negatívny vzťah k folklórnym tradíciám. Veľká časť z nich však nemá vôbec nijaké vedomosti z oblasti folklóru, lebo o ňom nedostala ani základné informácie, čo by mala byť súčasť základného vzdelávania na školách. A teda od nej ani nemôžeme očakávať primeraný záujem o túto časť našej kultúry. A s tým sa za tri roky organizácie súťaže Miss Folklór stretávam často. Buď stretnem ľudí, ktorí v našom projekte vidia hodnotu a pristupujú k folklóru s úctou, alebo stretnem takých, ktorí mávnu rukou a o folklóre nechcú ani počuť. To sú zväčša práve tí negatívne ovplyvnení a folklór vnímajú ako pejoratívny prívlastok niečoho nefunkčného v živote dnešných mamonou zaslepených ľudí. Chvalabohu, prevažujú tí, ktorí chcú spoznávať, chcú odhaliť nami sprostredkované čaro ľudovej kultúry, a tak z roka na rok rastie počet našich fanúšikov. Osobitne sa teším aj narastajúcemu záujmu médií, a tak záznam z tretieho ročníka súťaže bude mať možnosť verejnosť vidieť práve na obrazovkách komerčnej televízie.
Čo sa týka autentiky a štylizácie, ja vnímam folklór v prvom rade ako všetko to, čo súvisí so starými prejavmi ľudovej kultúry. Ale tie staré, autentické hudobné, či tanečné prejavy, ktorými nositeľmi boli len obyčajní smrteľní ľudia, už v dnešnej dobe môžeme nájsť veľmi ťažko, takmer vôbec. Autentiku vidím zachovanú jedine v ľudovej slovesnosti alebo v architektúre. Mala som to šťastie, že z dedinského života som cez starých rodičov nasala veľa z ich autenticity bežného života a teraz sa snažím z toho, čo mi odovzdali nijak inak, ako jedinou možnou štylizovanou formou urobiť niečo, čo cez javisko a masmédiá napodobňujem, reprodukujem, alebo osobitne spracúvam, a tak ponúkam verejnosti. Autentiku vo folklóre budeme čoraz viac poznať len z rozprávania, zo starých filmových záznamov, či fotografií a aj to by sme mohli polemizovať, či to vôbec je autentika, keď to bolo hrané a simulované. Obraz autentiky, ako som ho spoznala ja, je pre mňa silný inšpiračný zdroj pre súčasné štylizované spracovanie folklórnych prejavov.
– Rok 2017 bol pre Miss Folklór zvláštny tým, že ste do súťaže zapojili aj zahraničné Slovenky. Ako prišlo k tejto spolupráci, ako ste volili reprezentantky zo Srbska a čo to dalo celkovej súťaži?
Folklór je to, čo mnohých Slovákov v cudzine drží „nad vodou” a cez folklór si mnohí udržiavajú vzťah k rodnej hrudi. No keď som vlani prvýkrát navštívila Vojvodinu, spoznala som zvláštnosť, ktorú som pri iných slovenských komunitách v zahraničí doposiaľ nevidela. Folklór, ktorý vojvodinskí Slováci pestujú, je špecificky a regionálne odlišný. Sú potomkami rakúsko-
-uhorských tristoročných migračných vĺn a folklórne prejavy si formovali samy, po celé stáročia odlišným spôsobom než na našom slovenskom území. To bolo pre mňa fascinujúce, lebo kroje, piesne, tanečné prvky, ktoré som tam videla, som nepoznala, boli pre mňa nové a zároveň ľubozvučnou slovenčinou tak blízke. To ma utvrdilo v myšlienke priniesť tento folklór našincom, predstaviť v súťaži prostredníctvom mladých šikovných dievčat z Vojvodiny kus starostlivo zachovávanej kultúry.
– Plánujete Miss Folklór rozširovať aj do iných krajín, kde žijú Slováci?
Áno. Myšlienku chcem posunúť ďalej a osloviť zástupcov výrazných komunít vo viacerých krajinách. Láka ma prioritne Rumunsko, Poľsko, či Ukrajina, ale aj vzdialenejší krajania. Pokiaľ sa stretneme so záujmom kdekoľvek vo svete medzi našimi krajanmi, budem hľadať cesty a spôsoby, aby sme dievčatá, ich krásu a interpretačné umenie našich ľudových piesní a tancov mohli predstaviť aj v našej súťaži.
– Po prečítaní tohto interview sa možno niekde vo svete objaví Slovenka, ktorá by sa chcela na Miss Folklór prihlásiť, a v jej krajine nebudete organizovať casting. Dalo by sa to urobiť aj nejakým iným spôsobom?
Momentálne sme v štádiu nastavenia kritérií pre ďalšie rozširovanie súťaže. Všetko sa verejnosť včas dozvie a dnes už je jednoduché z celého sveta sledovať dianie na internete. Odporúčam prípadným záujemkyniam, aby navštívili našu webovú stránku prípadne facebookovú stránku Miss Folklór a elektronicky ma môžu kontaktovať kedykoľvek. Verím, že môj veľký sen o celosvetovom rozšírení súťaže sa stane raz skutočnosťou, mám v hlave niekoľko variant medzinárodného rozširovania, musíme si to preto správne nastaviť tak, aby to bolo finančne, technicky a prakticky možné zrealizovať.
Víťazky súťaže s Barborou Palovičovou
Veľmi pekne ďakujeme za rozhovor a za priblíženie tejto svojráznej a svojskej súťaže na Slovensku. Tiež ďakujeme, že nezabúdate na nás zahraničných Slovákov, a že sa prostredníctvom Miss Folklór snažíte širokej, ale aj odbornej, verejnosti predstaviť čaro tradičnej (tiež aj tej súčasnej) krajanskej krásy. Prajeme Vám, aby sa Vám aj do budúcna darilo, aby Miss Folklór malo čoraz viac krásnych a talentovaných účastníčok a publikum, ktoré bude vedieť oceniť Vašu snahu.
Katarína Mosnáková-Bagľašová