Spoločenstvo, ktoré nazývame folklórny súbor, má vždy svoj originálny zrod i život.
Nie je to ako vznik republiky, podniku či firmy. Vezmime to stručne po poriadku.
V širšom kontexte náš súbor vznikol pred 68 rokmi. V roku 1951 v Československu vznikol pri Vysokej škole ekonomickej v Prahe vysokoškolský súbor piesní a tancov, ktorý mal dve zložky – slovenskú a českú. Slovenský súbor založil študent Martin Mázor. Prvá choreografia, ktorú pre súbor vytvorila choreografka Mária Panczaková, bola z Važca.
Marienka Mázorová (rod. Panczaková), narodená v Prahe, autorka jednej z najlepších kníh o slovenskom ľudovom tanci a umelecká vedúca súboru Zornička, spolu so svojím manželom Martinom formovali vznik i vývoj prvého slovenského folklórneho súboru v Prahe.
Činnosť tejto skupiny pretrvávala vo väčšej či menšej miere až do roku 1986, keď nadšenci z nej oslovili širší okruh mladých ľudí v Prahe nielen z radov študentov. K nim sa pridali aj nadšenci folklóru, ktorí boli v Prahe už dlhšie.
Manželia Miňovci študovali v Prahe – Jaroslav na ČVUT jadrovú fyziku, Mária na Karlovej univerzite medicínu. Obaja priložili ruky k dielu, v dobe, keď dozrel čas súbor pretvoriť v samostatný subjekt. Nácviky v Parku kultúry viedol tanečný pedagóg Evžen Růžek. Bola to iná doba, iný režim, a fungovanie takéhoto celku bolo vtedy možné len pod právne existujúcim subjektom. Bolo prirodzené, že sme takýto našli len vo vtedajšom Dome slovenskej kultúry na Purkyňovej ulici č. 4 (DSK). Ten sa stal zriaďovateľom Slovenského súboru piesní a tancov bez názvu. Vybrali sme z mnohých meno LIMBORA, ktoré nadchlo väčšinu z nás. Meno LIMBORA si vybrali členovia DSK, KSK i členovia súboru. Bola to vzácna zhoda. Podvedome sme si vybrali meno podľa slovenskej piesne Limbora, limbora, zelená limbora a vlastností tohto stromu.
Činnosťou sme slovenský spolok so 68-ročnou tradíciou a slovenský súbor nosí meno Limbora 33 rokov.
Vznik takéhoto spolku bol nevyhnutný, zákonitý. Do Prahy vždy prichádzali ľudia zo Slovenska – či už za prácou, alebo štúdiom. Každý si so sebou priniesol v srdci kúsok vlastného domova. Skladala sa iskrička ku iskričke, až vznikol ohník, na ktorý priložili ďalší. Každý sa pri ňom rád zohrial, či to bol Slovák, Moravan alebo Čech.
Čosi v nás je uložené, kdesi hlboko v génoch – tá melodika, ten pohyb, čo sa derie navonok. Náš ,,slovenský archetyp“, ktorý nám pomáha prežiť v časoch dobrých i zlých.
Náš spoločný dar, ktorý sme si ako jeden z mála národov v takej šírke a bohatstve zachovali doposiaľ. Cítili sme to tak, že je našou povinnosťou podeliť sa oň s ostatným svetom.
Dedinské folklórne skupiny majú náplň svojej činnosti daný svojím miestom, majú jasný rázovitý charakter.
Každý súbor je zložitý organizmus, folklórny súbor v meste, a ešte v inom než materskom štáte má celkom odlišné možnosti ako klasické umelecké teleso na Slovensku.
V živote Limbory sú približne tri etapy:
Prvá je od roku 1951 do roku 1986 súbor pri VŠE.
Druhá je od roku 1986 do roku 1993 – pri DSK.
Najskôr sme museli nájsť zriaďovateľa, potom priestor na nácviky a, samozrejme, financie. Po vytvorení prvej choreografie z Horehronia prišla ďalšia úloha – zohnať kroje. Cvičiť sa dá v teplákoch či sukniach, ale tancovať na vystúpení bez krojov nemožno. Kroj znásobí účinok ľudového umenia. Prvé kroje, obuv sme niekoľko rokov požičiavali zo Slovenska – balili a posielali poštou a vlakom. Mnohí z nás poznali cestu po ulici Ambra Pietra v Martine do Domu Matice slovenskej podľa počtu krokov s ťažkými škatuľami s krojmi a s rukami do krvi dorezanými motúzmi, keď sme vláčili kroje tam a nazad. Z Martina vlakom do Prahy a po vystúpení znova vlakom z Prahy do Martina. Bolo to nesmierne množstvo práce pred každou akciou a po nej. Vydržali sme vďaka nadšeniu, láske a vytrvalosti mnohých.
Tretia etapa súvisí so zánikom Československa a vznikom dvoch samostatných štátov – od roku 1993 dodnes ako samostatný právny subjekt.
Náš zriaďovateľ bol v roku 1993 zrušený a hrozilo, že tým zanikne aj Limbora a všetko, čo s ňou a jej poslaním súvisí.
Preto sme v tom istom roku založili Slovenské folklórne združenie Limbora, a to sa stalo novým zriaďovateľom súboru Limbora, Limborka a neskôr aj Malej Limborky. No nielen to. V neľahkej porevolučnej dobe prenieslo združenie tieto súbory do ďalšieho tisícročia. To považujeme za malý zázrak.
Do porevolučnej vlny nadšenia boli primiešané aj trpké plody. Jedným z nich, po rozdelení Československa, bol rapídny úbytok študentov zo Slovenska. Stačilo trochu extrapolovať a bolo jasné, aké problémy nás v Limbore čakajú. Na mnohých programoch sme priberali do účinkovania aj deti. V roku 1990 to bolo prvýkrát na programe Vianoce s Limborou. Voľného času sme mali málo, ale venovať sa deťom považujeme za podstatné. Povedali sme si, že tu je dosť tých, čo majú a budú mať deti a lásku k nášmu ľudovému umeniu. Na tých postavíme ďalšiu etapu Limbory. Tak začal v roku 1992 svoju pravidelnú činnosť súbor Limborka. Detičky sa hrnuli, a robota tiež. Po čase sa tento súbor rozrástol na dva kolektívy:
Malá Limborka (deti 5 – 10 rokov) a Limborka (deti nad 10 rokov). DFS Limborka oslávila v roku 2017 svoje štvrťstoročie a o rok aj jej mladšia sestra. Absolventi Limborky už tancujú v Limbore.
Ako bolo povedané, na začiatku sa o právnu a finančnú formu zaistenia a tiež o strechu nad hlavou staral subjekt, ktorý nás vzal do opatery. V Dome slovenskej kultúry mal svoje miesto a zázemie nielen súbor Limbora, ale aj Klub slovenskej kultúry.
Dnes sú už všetky aktivity na pleciach spolku Asociácia Limbora.
Hľadáme optimálny model fungovania, alebo aspoň prežitia. Je to neľahká úloha, lebo oproti počiatku, keď bol jeden, máme tri súbory a veľké množstvo ďalších kultúrnych, spoločenských, výchovných a vzdelávacích aktivít. Keďže v Českej
republike nemáme žiadnu slovenskú školu, Limbora sa dlhé roky stará o výučbu slovenčiny v projekte Škola ozvien domova a Slovenčina moja, krásne zvuky máš.
Dodnes nemáme a hľadáme generálneho sponzora, ktorý by nám zaisťoval základné podmienky pre fungovanie. Žijeme vďaka priazni inštitúcií z Českej republiky, mesta Prahy a sponzorov. S vďakou vítame finančnú pomoc zo Slovenska.
V úvode sme spomenuli, že naša činnosť sa odohráva v pravidelnom slede, takpovediac ako podľa kalendára. Ako teda vyzerá náš súborový program počas roku?
- január – Večer trojkráľový, súťaž v speve, prednese poézie a prózy
- február – Slovenský a Československý ples, chuť môjho domova
- marec – Vynesieme Murienu zo vsi, fašiangy a pochovávanie basy
- apríl – Veľkonočné obyčaje a sviatky
- máj – Máje, Medzinárodný festival národností a etník Praha srdce národov
- jún – Na sv. Jána, sviatok hudby, významné festivaly v ČR (Strážnice)
- júl – Významné festivaly na Slovensku (Detva, Východná, Podroháčske slávnosti atď.)
- august – festivaly v Českej republike, Česku a v zahraničí, letná škola slovenčiny, letná škola choreografie,…
- september – Slávnosti vinobrania, svadby podľa starodávnych obyčají (5. – 10. mesiac)
- október – koncerty Česko-Slovenskej kultúrnej vzájomnosti, folklór bez hraníc
- november – program pri výročí 17. novembra, výročné koncerty
- december – slovenské Vianoce s Limborou
V prostredí starobylého veľkomesta Praha podarilo sa nám vytvoriť niekoľko typov dnes už možno povedať tradičných programov. Sú to :
Vianoce s Limborou (30. ročník) a spolu s Asociáciou Etnica Folklór bez hraníc (27. ročník). Limbora založila v Prahe spolu s ďalšími národnostnými spolkami prvý medzinárodný folklórny festival, ktorý sa pravidelne koná posledný týždeň v máji a pripravuje sa už jeho 21. ročník. Tento festival národností a etník má príznačný názov Praha srdce národov.
Keď spomíname vlastné pravidelné akcie, kde Limbora v toku času účinkovala, nemožno zabudnúť aj na tie tradičné, ku ktorým dlhé roky neodmysliteľne patrí napríklad Parník SNP, Slovenský aj Česko-Slovenský ples a množstvo výchovných programov, koncertov pre deti a mládež, tvorivé dielne pre všetky vekové kategórie, zvykoslovné programy – fašiangy, pochovávanie basy, Muriena, veľkonočné sviatky, stavanie májov, festivaly, prehliadky v speve, tanci, vernisáže, charitatívne koncerty, domáce i medzinárodné programy v televízii a rozhlase, školy tanca a slovenských tradícií. Nezabúdame, samozrejme, ani na programy pre potrebu nemocných (detí a dospelých) a tých, ktorým sme potešením v ich vyššom veku.
Radi priložíme pomocnú ruku k dobrému dielu – ako napríklad Vianoce pre Tatry, kde Limbora účinkovala spolu s Lúčnicou a ďalšími umelcami (zbierka pre víchricou zničené Tatry). Archív nášho spolku je bohatý, avšak zánikom DSK sa mnohé informácie stratili. Odvtedy, čo sme prvýkrát vystupovali na Slovenskom plese v Obecnom dome, odhadujeme počet našich vystúpení doma aj v zahraničí asi na 1300. Súbor navštívil v priebehu rokov okrem festivalov v Čechách a na Slovensku aj medzinárodné súťaže, prehliadky i stretnutia s krajanmi v mnohých štátoch – Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Rumunsko, Švédsko, Bulharsko, Rakúsko, Srbsko, Bosna-Hercegovina, Moldavsko, Írsko, Mexiko, Taiwan, Cyprus.
V blízkom čase budeme mať znovu jubilejné stretnutie. Počet členov našej komunity za tie roky prerástol počet 3000.
Rokmi sa vytvorilo niečo ako Spoločenstvo Limbory, ktoré prerastá ďaleko za hranice našej vlasti. Máme Limborákov v Amerike, Austrálii, vo Francúzsku, Španielsku, Anglicku, Portugalsku, Nemecku… po celom svete. Ich podpora je častá a nielen morálna. Mnohí členovia Limbory prešli do popredných slovenských súborov, či dokonca vedú na Slovensku detské súbory. Do Limborky dnes chodia deti limborákov. Niektorí bývalí členovia si plánujú svoje služobné a rodinné cesty do Prahy podľa akcií Limbory. Krásna je špirála času, ktorá k nám po rokoch priviedla do Limbory vnukov a pravnukov manželov Mázorovcov, aby tu zberali plody zo stromu, čo ich starí rodičia zasadili pred rokmi. Dnes už aj vnúčatá manželov Miňovcov, ktorí vedú súbor doposiaľ.
Nemožno nespomenúť výrazné osobnosti, ktoré spolupracovali, či podporovali, alebo formovali Limboru.
Aktívnych členov, pedagógov, choreografov, muzikantov, krojárov, výtvarníkov, režisérov, moderátorov, s ktorými sme spolupracovali za tie roky, nemožno teraz vymenovať, bol by to veľmi dlhý zoznam.
Peter Lipa patril medzi tých, ktorí stáli pri súbore vždy, keď bolo treba pomáhať, ďalej to boli Boris Húska a Peter Hroššo, ktorí nás predišli do večnosti, Marta Očovská, ktorá sa stará o fan klub, svetoznámy choreograf Jiří Kylián, ktorý je naším čestným hosťom a pozval nás k účinkovaniu a spolupráci do Národného divadla, primabalerína Markéta Kyliánová, ktorá bola našou dobrou vílou, zaslúžilý umelec Jaroslav Ševčík, s ktorým sme dlhé roky spolupracovali na mnohých programoch pre krajanov, a mnoho ďalších. Nezabudnuteľná je naša dlhoročná spolupráca s Marienkou Mačoškovou a zasl. umelcom Michalom Dočolomanským.
Limbora bola pri zrode mnohých medzinárodných a krajanských podujatí – Festival Dulovce, Dni zahraničných Slovákov, Jánošíkov dukát, Dolnozemský jarmok a pri tvorbe programov – Krajanská nedeľa na Detve a Dni zahraničných Slovákov.
Radi by sme pokračovali v našom spoločnom úsilí, vo svojom okolí ak nájdeme dosť podobných nadšencov ako sme my, ktorí sme v Limbore dnes.
Bez skvelých priateľov, ktorí v súbore roky nezištne pomáhajú a pomáhali, bez tanečníkov, pedagógov, spevákov, muzikantov, dobrodincov by sme nič nezmohli.
Náš výročný program Krok za krokom celým rokom bol umeleckou skicou našej každoročnej činnosti podľa zvykoslovného kalendára.
- novembra 2016 bol GALAPROGRAM v Divadle na Vinohradoch, pri 65. výročí prvého slovenského súboru Limbora v Prahe, keď sa nás zišlo v divadle 800 v hľadisku a dvesto na javisku.
S potešením pozývame všetkých Vás, aby ste sa s nami podelili o plody nášho kolektívu v roku 2019 a kedykoľvek inokedy. Ďakujeme všetkým, ktorí ho založili, viedli, vedú dnes a budú opatrovať, rozvíjať a podporovať i v budúcnosti.
Repertoár súboru Limbora a Limborka:
Folklórny súbor Limbora sa venuje scénickému spracovaniu slovenského ľudového umenia a má vo svojom repertoári pestrú mozaiku folklórnych regiónov Slovenska.
Sú to choreografické pásma z oblastí:
Šariš, Zemplín, Spiš, Goralská oblasť, Važec, Terchová, Horehronie, Podpoľanie, Myjava, Tekov, ale aj Sedmohradsko.
Príležitostné a zvykoslovné pásma: Vianoce, Svadba, Vinobranie, banícky folklór.
Okrem týchto má Limbora vo svojom repertoári aj množstvo špeciálnych choreografií pre spoločenské stretnutia a plesy.
Pre všetky pásma má Limbora naštudovaný veľký počet piesní z uvedených aj ďalších oblastí.
K nim sa v hudobnej podobe pridávajú oblasti Gemer, Spiš, Ponitrie, Považie, Liptov a ďalšie.
Limbora je strom, ktorý rastie vysoko v horách, je skúšaný vetrom, búrkami, dažďom, víchricami, v lete od slnka a sucha nevyschne, v zime nezmrzne, sadia ho ako silný strom proti lavínam.
Nie je ľahké zasadiť a vypestovať strom. Trvalo to dlhých 68 rokov. Radi by sme, aby strom Limbory zostal zelený v pravom zmysle slova, aby nevyschol, aby sme sa my, naše deti, alebo naše detné deti mohli pokochať jeho krásou, sadnúť si v jeho tieni a nabrať z jeho plodov.
Dúfame, že tento strom, ktorý má svoje stromčeky aj plody, ako sa spieva v slovenskej ľudovej piesni, bude rásť a rozvíjať sa s pomocou dobrých ľudí naďalej.
Mária Miňová a Jaroslav Miňo
Asociácia Limbora, z. s., Praha, Česká republika
Kontakt: Asociácia Limbora
Dittrichova 13
120 00 Praha 2
Česká republika
Predsedníčka spolku Limbora: MUDr. Mária Miňová
Vedúci súboru Limbora: Ing. Jaroslav Miňo
Tanečná pedagogička DFS Limborka: Mgr. Noemi Krylová
Tanečná pedagogička DFS Malá Limborka: Mgr. Jana Mišejková
Tanečné pedagogičky FS Limbora: Zuzana Miňová, Zuzana Mikešová,
Magdaléna Mišejková, Barbora Kubišová
Hudobný pedagóg FS Limbora a Limborka: Juraj Stieranka
email: limbora@gmail.com,
facebook: limbora
mob.:+420 777 144 770, +420 777 144 773