Krátka história viedenských Slovákov

Slovákov a Rakúšanov spájajú stáročia spoločnej histórie. Prvé zmienky o slovanských usadlostiach v dnešnom rakúsko-slovenskom pohraničí pochádzajú už zo 6. storočia. Počas stredoveku tvorili Slováci neodmysliteľnú súčasť spoločnosti. Slovenskí remeselníci, často drotári, slávni predavači zeleniny zeleninári či robotníci sa aktívne podieľali na vývoji mestského života. Na cisárskom dvore pôsobilo nemalé množstvo slovenských učencov, Viedeň sa stala domovom mnohých študentov, neskôr kultúrnym a politickým centrom Slovákov. Umožňovalo to mnoho aspektov. Mechitaristi v 7. viedenskom obvode mohli tlačiť texty v 50 jazykoch, medzi nimi aj slovenské. I kaviarenská kultúra vo Viedni ponúkala možnosť stretávať sa. Medzi obľúbené miesta slovenských intelektuálov patrili kaviarne Café National na Michaelerplatz a Gerlović na Bauernmarkt, ako aj hostince Sperl v 6. viedenskom obvode a Zu den sechs Krügeln na Alserstraße. Kultúrnu výmenu medzi oboma regiónmi uľahčovala železničná trať medzi Viedňou a Prešporkom, neskôr aj známa viedenská električka. Až do roku 1918, do vzniku Československa, žili Slováci a Rakúšania bok po boku v spoločnom štátnom útvare, v Rakúsko-Uhorsku.

K starousadlíkom pribúdali neustále ďalší krajania. V 19. storočí tu hľadalo útočisko mnoho Slovákov hlavne, ale nielen, z ekonomických dôvodov. Pracovali v poľnohospodárstve na statkoch bohatých roľníkov, na stavbách prepychových viedenských palácov a s rozmachom industrializácie viac a viac aj v rôznych fabrikách. V 20. storočí prichádzalo k migračným vlnám hlavne v obdobiach významných politických zmien. Či už po druhej svetovej vojne, po prevzatí moci komunistami, ako aj po udalostiach v Československu v osudnom roku 1968 alebo po otvorení hraníc po páde železnej opony. Aj dnes je trend jasne viditeľný. Sloboda pohybu a pobytu v Európskej únii a bezprostredné susedstvo oboch krajín umožňujú Slovákom usadiť sa v Rakúsku, či len prechodne alebo natrvalo. Vo Viedni, vzdialenej od Bratislavy len 60 kilometrov, ale hlavne v pohraničí, na východe Dolného Rakúska, počet Slovákov neustále narastá. Viedenská univerzita sa u slovenských študentov teší veľkej obľube, celé Rakúsko zas u opatrovateliek, ktoré húfne prichádzajú za prácou a stali sa neodmysliteľnou súčasťou rakúskeho zdravotníctva.

V oblasti pohraničia sa malé rakúske mestečká a dedinky rozrastajú hlavne vďaka prílevu obyvateľstva zo Slovenska. Mestečko Kittsee je momentálne najrýchlejšie rastúcou obcou Rakúska, kde tretina obyvateľov pochádza zo Slovenska. Mladé rodiny tu ľahšie získajú pozemok alebo kúpia či postavia dom ako v okolí Bratislavy. Mnohí Slováci žijúci v rakúskom pohraničí cestujú za prácou do neďalekej Bratislavy. Život v Rakúsku im uľahčuje aj ústretovosť obcí. Slováci sa aktívne zapájajú do komunálnej politiky, medzi mestečkom Hainburg an der Donau a Bratislavou premáva denne v pravidelných intervaloch autobus, v niektorých pohraničných škôlkach a na základných školách pracujú taktiež slovenskí pedagógovia…

Podľa údajov z roku 2014 žije v Rakúsku takmer 29 000 Slovákov. Štatistika z roku 2017 hovorí o 15 289 Slovákoch žijúcich vo Viedni. Ľudí slovenského pôvodu je tu ale nespočetne viac a neoficiálne údaje o ich počte veľmi kolíšu. Podľa jazykovedcov je až každé štvrté meno vo Viedni slovanského pôvodu, niekorí hovoria dokonca o každom treťom, a Slováci sú etablovanou súčasťou tejto pestrej kultúry rakúskej metropoly.

Prelomovým rokom pre slovenskú menšinu bol rok 1992, keď získala oficiálny štatút autochtónnej národnostnej skupiny. Zaslúžili sa oň do veľkej miery jej už zosnulí členovia, Tatjana Beňovská a Anton Hrabovec s Rakúsko-
-slovenským kultúrnym spolkom. Tento krok umožnil Slovákom zviditeľniť sa a upevniť svoje postavenie v Rakúsku. Z dôvodu absencie vlastného štátu boli dovtedy Slováci v rakúskej časti monarchie považovaní často za Chorvátov, v období silnej maďarizácie boli slovenskí emigranti zas vnímaní ako Maďari a po vzniku spoločnej Československej republiky ako Čechoslováci či Česi. Samozrejme, história spoločného štátu spája Slovákov s českou národnostnou skupinou veľmi úzko. Aj napriek tomu, že Slováci v Rakúsku vytvárali ich vlastné spolky, aktívne sa podieľali aj na spolkovom živote v početne existujúcich českých organizáciách. A dobrá spolupráca oboch skupín pokračuje aj dnes. Tu nemožno nespomenúť aspoň Kultúrny klub Čechov a Slovákov v Rakúsku vydávajúci mesačník Klub s obsahom pre obe národnostné skupiny. Alebo Školský spolok Komenský, ktorého školu v 3. viedenskom obvode, poslednú z množstva viedenských českých škôl, môžu deti z českej, ako aj zo slovenskej skupiny navštevovať od materskej škôlky až po maturitu. Spolok vydáva časopis Česká a slovenská Vídeň dnes, v ktorom je slovenskej národnostnej skupine venovaných niekoľko stránok. Maturitný ples spolku Komenský je vyhľadávanou spoločenskou udalosťou roka tak pre Čechov, ako i pre Slovákov. Aj novozaložený zbor Janáček Chor Wien, ktorého zakladateľmi sú basbarytón Jaroslav Pehal a dirigent Daniel Simandl, podporuje myšlienku spolupatričnosti Čechov a Slovákov v Rakúsku a snaží sa vrátiť slovenskú a českú kompozíciu do Viedne.

Samostatné slovenské spolky začali vznikať už v 19. storočí. Viedeň ponúkala v tejto dobe väčšiu slobodu združovať sa ako mestá na Slovensku, ktoré trpeli pod nátlakom maďarizácie. V roku 1835 vznikla pobočka slovenského študentského spolku Vzájomnosť, ktorý usporadúval kultúrne podujatia a plesy. Nasledovali spolky Okolie a Hron. Tieto sa neskôr spojili do kultúrno-spoločenského a vzdelávacieho spolku mladých intelektuálov Tatran. Spolok Národ, s veľmi podobným zameraním, vznikol v roku 1892, pričom združoval širšie vrstvy Slovákov vo Viedni, organizoval tanečné zábavy, divadelné predstavenia či zábavné večery, podporoval slovenskú národnú myšlienku. Istú dobu mal sídlo v súkromnej škole Školského spolku Komenský a v inštitúcii Český dům. Svoju činnosť vykonával až do obdobia po prvej svetovej vojne.

Začiatkom minulého storočia sa Slováci združovali aj v iných, novovzniknutých spolkoch. Medzi nimi boli Slovenská vzdelávacia beseda, Slovenský spevácky spolok, Dispozičná a tlačová základina, Katolícka jednota, Slovenské srdce. V roku 1922 vznikol spolok Orol ako aj Kultúrny výbor, ktorý organizoval školskú výučbu slovenčiny pre deti. Deti ju mohli navštevovať niekoľkokrát do týždňa na viacerých školách Školského spolku Komenský až do roku 1938. Polovicou minulého storočia vychádzali rôzne slovenské periodiká ako Kocúr, Slovenský spravodaj, Tvorivé sily, Obzor, Moja vlasť. V tomto období vznikol aj Slovenský katolícky spolok a spolok Jednota.

Po násilnom potlačení Pražskej jari vojskami Varšavskej zmluvy v Československu bola hneď v tom istom roku vo Viedni založená Slovenská duchovná služba. Táto podporovala emigrantov z Československa, ktorí sa rozhodli vybudovať si nový život v Rakúsku. Inštitúciu so sídlom na Graben v 1. viedenskom obvode viedol slovenský misionár otec Stanislav Xaviér Čík až do roku 1988. Začiatkom 70-tych rokov sa vo Viedni konali bohoslužby v slovenskom jazyku, ako aj púte do Mariazell. Po otcovi Číkovi prevzal duchovnú službu Pavol Dubovský už v nových priestoroch na Ungargasse 42 v 3. viedenskom obvode. Dodnes celebruje bohoslužby v slovenskom jazyku v kostole Muttergotteskirche na Jacquingasse 12, Viedeň 3.

Ďalším významným míľnikom v živote Slovákov v Rakúsku bolo založenie Rakúsko-slovenského kultúrneho spolku (RSKS) vo Viedni v roku 1982. Jeho hlavným cieľom bolo zabrániť asimilácii slovenskej menšiny a uchovať jej kultúru a jazyk. Zo začiatku nemal spolok k dispozícii stále priestory, prenajímal si preto miestnosti vo viedenskej Uránii, kde sa divákom prezentovali mnohí slovenskí umelci žijúci v exile. Neskôr sa spolok presťahoval do nových priestorov Duchovnej služby. V roku 1986 začal vydávať časopis Pohľady, ktorý vychádza dodnes a teší sa veľkej obľube.

Po dlhoročnej snahe a desať rokov po založení Rakúsko-slovenského kultúrneho spolku bola aj vďaka nemu slovenská menšina vo Viedni uznaná za autochtónnu národnostnú skupinu. Následne bol vytvorený tzv. Volks gruppen beirat, Poradný zbor národnostných skupín pre Slovákov, ktorého úlohou je zastupovať záujmy národnostnej skupiny u spolkovej vlády a uchádzať sa o finančnú podporu jej aktivít. S finančnou podporou Úradu rakúskeho kancelára podľa Zákona o právnom postavení národnostných skupín v Rakúsku si RSKS prenajala prispôsobené priestory na Otto-Bauer-Gasse 23/11 v 6. viedenskom obvode. Spolok prezentuje a podporuje kultúrny život a aktivity Slovákov žijúcich v Rakúsku, ale taktiež usporadúva kultúrne podujatia s pozvanými umelcami zo Slovenska. Geografická blízkosť Viedne a Bratislavy uľahčuje organizáciu zaujímavých rozmanitých podujatí. Medzi ne patria rôzne prednášky, výstavy, koncerty, besedy, prezentácie kníh alebo pravidelné stretnutia, akými sú v súčasnosti večery Chill out po slovensky k rôznym témam. V uvoľnenej atmosfére sa v spolku zabavia tak deti, ako aj dospelí. Divadelné či filmové predstavenia patria k vyhľadávaným aktivitám rovnako ako Mikuláš, fašiangová zábava, vianočné posedenie či spoločné výlety.

Pri spolku pôsobí či pôsobilo aj niekoľko kultúrnych zoskupení. Už za hranicami Rakúska známy, a medzičasom osamostatnený, detský folklórny súbor Rozmarín vznikol v roku 2004. Pravidelne sa stretáva aj folklórny súbor Vinica. RSKS každoročne vydáva vlastný kalendár, dva až štyrikrát do roka už spomínaný časopis Pohľady a príležitostne aj knižné diela krajanov žijúcich v Rakúsku. Po dlhé roky spolok organizoval populárnu spoločenskú akciu národnostnej skupiny, ples viedenských Slovákov. Aj športovci si prídu na svoje. Už niekoľko rokov sa stretávajú fanúšikovia tenisu s hosťami zvučných mien na medzinárodnom tenisovom turnaji vo Viedni, Danube Challenge Tennis Cup. Organizátorom je viedenský TK Slávia v spolupráci s RSKS a koná sa pod záštitou veľvyslanca SR v Rakúsku.

V roku 2003 vznikol Školský spolok SOVA so spoločným sídlom s RSKS. Jeho predsedom sa stal iniciátor projektu a zároveň bývalý predseda RSKS Vladimír Mlynár. Spolok sa usiluje o zachovanie a pestovanie slovenského jazyka a podporuje výučbu slovenčiny ako materinského jazyka na školách v Dolnom Rakúsku a vo Viedni. Zároveň ponúka sobotňajšie vyučovanie slovenského jazyka a organizuje detské letné tábory na Slovensku. Nezabúda ani na najmladších členov národnostnej skupiny. SOVA usporadúva pravidelné stretnutia rodičov s malými deťmi, obľúbený Baby klub.

RSKS úzko spolupracuje s Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Rakúsku, ako aj so Slovenským inštitútom so sídlom v centre Viedne, na Wipplingerstraße, patriacim pod Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. V súčasnosti je jeho riaditeľkou Alena Heribanová. Inštitút zastupuje Slovenskú republiku v Rakúsku, usporadúva okrem iného koncerty, výstavy, prezentácie, prináša do Viedne to najlešie zo slovenskej kultúry a umenia a úspešne ju prezentuje aj rakúskemu publiku.

K zachovaniu slovenského jazyka a kultúry význačne prispieva inštitúcia Alma Mater Rudophina, slávna Viedenská univerzita, kde sa po stáročia dostávalo a stále dostáva výborného vzdelania aj slovenským študentom. Od roku 1932 univerzita ponúkala opakovane aj kurzy slovenského jazyka. Založenie Lektorátu slovenského jazyka, literatúry a kultúry na Inštitúte slavistiky viedlo k značnému rozšíreniu ponuky. Od roku 2010 je vo Viedni možné študovať aj odbor učiteľstvo slovenského jazyka. V posledných rokoch záujem o kurzy výrazne stúpa.

O pestrom živote Slovákov v Rakúsku sa nereferuje iba prostredníctvom písaného slova. Rakúsky verejnoprávny rozhlas a televízia ORF vysiela od roku 2004 relácie aj v slovenskom jazyku. Prvou bolo Rádio Špongia pre mladších poslucháčov, nasledovalo Rádio Dia:tón s témami pre dospelých. Po vysielaní na stredných vlnách 1476 si poslucháči môžu relácie Rádia Dia:tón momentálne vypočuť každý pondelok o 21:40 na Rádiu Burgenland, frekvencia 94,7, či prostredníctvom internetového vysielania na oe1campus. Od augusta roku 2009 produkuje redakcia národnostných skupín televízny magazín České ozvěny/Slovenské ozveny, a to spoločne v oboch jazykoch. Nemecké titulky približujú aktuálne témy zo života Slovákov a Čechov v Rakúsku aj väčšinovému obyvateľstvu. Program vysiela ORF2 v druhú nedeľu každého párneho mesiaca o 13:05. Všetky relácie sú produkované viedenskou redakciou pod vedením Serdara Erdosta a prístupné taktiež on demand v archíve na internete, https://volksgruppen.orf.at/slovaci.

Dalo by sa ešte mnoho napísať o histórii, osobnostiach či kultúrnom živote Slovákov v Rakúsku. Spoločné prepletené dejiny dlhých stáročí a politický vývoj ovplyvňujúci význačne vždy aj susednú krajinu zanechali svoje stopy natrvalo.

Miriam Spring