Múzeum ako strážca dedičstva, ako miesto sprostredkovania kultúry, medzikultúrneho dialógu, má obrovský potenciál – budovať povedomie verejnosti o hodnotách kultúrneho dedičstva. Každý zbierkový predmet má svoju výpovednú hodnotu, je viazaný na daný časopriestor, charakterizuje jeho majiteľa, pracovné zručnosti, duchovno, ale aj spôsoby odievania v dňoch sviatočných i pracovných, rodinné a kalendárové obyčaje a i.
Zákon o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty, jeho najnovšia verzia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorá je v platnosti od 1. 1. 2016 (MK SR), sa o. i. venuje aj otázkam základných odborných činností pri nadobúdaní, ochrane a prezentácii predmetov kultúrnej hodnoty ako súčasti kultúrneho dedičstva.
SNM podľa tohto znenia zákona je „vrcholovou zbierkotvornou, vedeckovýskumnou, metodickou a kultúrno-vzdelávacou inštitúciou s celoštátnou pôsobnosťou pre oblasť základných odborných činností, myslia sa tým otázky nadobúdania zbierkových predmetov a zbierok dokumentujúcich stav a vývoj spoločnosti s dôrazom na územie Slovenskej republiky, slovenský národ, národnostné a etnické spoločenstvá, ktoré žili a žijú na území Slovenskej republiky, ako aj Slovákov, ktorí žili a žijú v zahraničí… vedie v elektronickej podobe centrálnu evidenciu všetkých zbierkových predmetov…“.
Príchod Slovákov do Nadlaku. Originál obrazu sa nachádza v Chráme Božom v Nadlaku a namaľoval ho Július Dedinský pri príležitosti 100. výročia príchodu Slovákov do Nadlaku v roku 1903
Pod gesciou SNM je 18 múzeí po celom Slovensku. Jedným z nich je Historické múzeum so svojím cca 200 000 zbierkovým fondom. V rámci neho je viac ako 3000 zbierkových predmetov a dokumentov Slovákov žijúcich v zahraničí.
Fond sa začal systematicky konštituovať predovšetkým terénnym výskumom v slovenských lokalitách žijúcich na tzv. Dolnej zemi (Bulharsko, Maďarsko, Rumunsko, Srbsko). Jeho súčasťou sú aj zbierkové predmety a dokumenty Slovákov v Argentíne, odznaky, stuhy a jubilejné stuhy slovenských spolkov z USA, ako aj dokumentačné materiály o výmene a presídľovaní Slovákov z Bulharska, Maďarska a Rumunska do vlasti svojich predkov v rokoch 1945– 1948.
Prvý záznam v inventárnej knihe krajanského špecializovaného fondu je z 18. júna1990 pod číslom H 50001. Ide o predmet Slovenky z Nadlaku (obliečka na „duchnu“, biela, vyšívaná do „zubov“, motív viniča). Jej majiteľka, repatriantka Alžbeta Môťovská (naposledy bytom v Jure pri Bratislave), ju datovala do roku 1903 ako súčasť svadobnej výbavy. Záznam môžeme pokladať vôbec za prvú lastovičku reálneho systematického odborného budovania fondu na pôde múzea, hoci aj dovtedy nachádzame niekoľko záznamov o darovaní či kúpe predmetov a dokumentov zaevidovaných v rámci iných zbierok kurátorov (textílie a odevy Sloveniek z Vojvodiny, farbiarske dosky na modrotlač Slovákov z Maďarska, členské odznaky, stuhy a jubilejné plakety slovenských spolkov a organizácií na území USA).
* * *
Pre bádateľa sú najdôležitejšie rukopisné materiály. Ich časopriestor vo všeobecnosti môžeme datovať prelomom 19. – 20. storočia. Takéto dokumenty sú svedectvom nielen o existencii konkrétnej rodiny v danom prostredí, ale svojou bohatosťou a rozmanitosťou záznamov a opisov udalostí predstavujú históriu v širšom slova zmysle – zoznamujú nás s vývojom lokality, v ktorej sa nachádzajú, sú veľakrát aj jej obrazom. V každom z nich sa symbolicky odráža história, dejiny, ale i súčasnosť jeho nositeľa.
Rozsahom a obsahovou rôznorodosťou je najväčšia zbierka Slovákov z Rumunska. Rukopisné materiály, tlačoviny, svadobné oznámenia rukopisné, kolorované, neskôr i tlačené, rukopisné súpisy výbav mladúch z prelomu 19. – 20. storočia, svadobné odobierky od rodičov zo začiatku 20. storočia, pozvánky na kultúrne podujatia, zápisnice spolkov, športových klubov a združení, plagáty divadelných predstavení, výpisy z Matriky narodených (1920 – 1927), výučné listy, školské zošity na krasopis, počty a sloh, písané po slovensky (1892 – 1894, na obale s maďarským textom), prepúšťací list vojaka z vojenskej služby (1889), listy nadlackého vojaka rodičom z 1. a 2. svetovej vojny, korešpondenčné lístky slovenských vojakov do Nadlaku z frontov 1. a 2. svetovej vojny a vojenskej prezenčnej služby v rôznych obdobiach, rodinné korešpondencie, úradné listiny z rokov 1867, 1874, 1943 a 1947 a i.
Ukážka rukopisu svadobných vinšov Slovákov zo Slovenského Komlóša, 1892
Mimoriadne dôležité sú rukopisné zošity rodín Garajovcov (hospodárske záznamy za roky 1854 – 1897, 1902 – 1940) a Môťovských (za roky 1905 – 1941, 1947 – 1958). Ide o rodiny z Nadlaku, ktoré nielen svojimi majetkami, ale i všeobecnou vzdelanosťou a spoločenským postavením si udržiavali priazeň a úctu tamojších Slovákov.
V depozitári papiera sa nachádza množstvo fotografií (rodinné, školské, spolkové, náhrobníky s menami slovenských nadlackých dejateľov a i.), prevažne 20.-te roky 20. storočia.
Z knižných vydaní na prvom mieste spomenieme Kalendár na rok 1921 (vyd. Markuš – Weisz v Nadlaku). Spevníky, Tranosciá, Funebrály, boli Slovákom na Dolnej zemi ich „chlebom každodenným“, ku ktorým sa obracali v chvíľach radostí, starostiach i v smútkoch. Väčšina z nich obsahovala na prázdnych stranách poznámky ich majiteľa. Na ilustráciu spomeniem Funebrál „Mátjas Mótyowski“ a Pašie „Mátjas Mótyowski“ – obidva z roku 1894 v čiernej koženej väzbe, s množstvom poznámok ich majiteľov o rodine, deťoch, úrode, požiaroch, záplavách a i.
Rukopisné zoznamy narodených a konfirmovaných, liturgické knihy (podobne ako u Slovákov v Rumunsku, s poznámkami ich majiteľov), rodinné fotografie a i., prináležia Slovákom žijúcim na území Bulharska.
Pre zaujímavosť – v depozitári sa nachádza fotografia lode Manhattan, ktorou roku 1930 odchádzali slovenskí vysťahovalci do USA.
Osudy Slovákov-vysťahovalcov žijúcich v Argentíne (vysťahovalci z Bulharska), o ich hospodárskom, sociálnom a duchovnom živote, dokumentuje bohatá rozsiahla korešpondencia a fotodokumentácia s príbuznými na Slovensku. Zaujímavá v súvislosti s aktivitami slovenskej komunity na tomto území je zbierka pozvánok a plagátov na slovenské divadelné predstavenia.
V depozitári sa nachádza viacero fotografií rozličnej povahy, ale aj cestovné pasy súvisiace s obdobím presídľovania Slovákov z Bulharska do ČSR v rokoch 1945 – 1948.
Pracovné a rodinné fotografie, rukopisné odobierky, taktiež spoznámkované Funebrály, Tranosciá, Pašie a i. náboženská literatúra s ozdobným viazaním, pozvánky na divadelné predstavenia, na prednášky pre stredoškolskú mládež, sú získané od Slovákov žijúcich v srbskej Vojvodine a v Maďarsku.
Manželka generála Jána Ambruša, osobnosti čsl. odboja v 2. svetovej vojne, veliteľa 312. čsl. perute Royal Air Force a jediného čsl. pilota slovenskej národnosti, ktorá sa zúčastnila bojov o Veľkú Britániu, darovala do fondu niekoľko fotografií z rodinného albumu.
* * *
Bytový textil a ľudový odev Slovákov žijúcich na teritóriu Vojvodiny, Maďarska, Rumunska a Bulharska z konca 19. a začiatku 20. storočia v depozitári textilu dokumentuje niekdajšiu domácu výrobu plátna a jemného plátenka určeného predovšetkým na šitie súčastí odevov (sviatočné, každodenné, ale i ako súčasť budúcej výbavy mladej nevesty, ktoré sa dopĺňali ručnou pestrofarebnou výšivkou alebo jemnými ručne zdobenými čipkami).
Tento druh zbierok predstavujú ručne tkané a vyšívané sukne „gecele“, blúzky „levešky“, oplecká, rubáše, lajblíky, prusliaky, šatky, zástery „šaty“, ale aj bytový textil zdobený ručnou výšivkou a textílie určené na každodenné a obradové použitie (svadby, krstiny, pohreb).
Pozornosť si zasluhuje nielen množstvo ozdobných vreckoviek „ručníčkov“ z jemného plátenka, ručne vyšívané, s monogramom, neodmysliteľná súčasť predsvadobného obdobia dvoch mladých zaľúbených ľudí, ale aj zbierka jemných bielych či krémových ručne necovaných a zdobených sieťovaných čepcov, ktoré mali kedysi osobitné postavenie v obradovom, posvadobnom odeve dolnozemských Sloveniek vo chvíli, keď sa z mladuchy stávala po začepčení „nová žena“. Takýto druh vypracovania čepca je charakteristický pre slovenské dolnozemské lokality Maďarska a Rumunska. Úplne iné sú čepce Sloveniek vo Vojvodine (Srbsko).
Slovenskí maturanti Štátneho gymnázia v Petrovci 1926 – 1927
Neodmysliteľnou súčasťou čepca mladuchy pri úprave hlavy sú ihličky. Hoci boli vyrobené z kovu, sú súčasťou depozitára textilu. Majú tvar piškóty so zdobením (monogram, ale aj zvieracie či kvetinové motívy).
Súčasťou depozitára textilu je uložený kompletný svadobný odev mladuchy zo Starej Pazovy z Vojvodiny, datovaný do prvej polovice 20. storočia, ako aj mohutná parta z Erdevíka (taktiež Vojvodina).
Z mužského odevu v tomto depozitári spomenieme súkenné vrchné kabáty, tzv. „bundy“, ktoré slúžili v zimnom období pastierom stád dobytka na „sálašoch v Rumunsku a Maďarsku“, ale aj mužské svadobné košele s „vyšívaným predkom“.
* * *
V depozitári dreva evidujeme viacero nástrojov starého tkáčskeho a pradiarskeho remesla Slovákov Dolnej zeme (nástroje na čistenie konopného vlákna „šťete“, navijadlá, „motovidlá“ na motanie priadze, krosná, kolovraty továrenskej, ale i ručnej výroby, maľované, vertikálne, horizontálne, kolovrátky „kalanťov“ na „druganie“ motúzov, pomôcky k pradeniu, člnky a brdá na tkanie, „fajky“ na priadzu, niektoré aj s vročením a monogramom majiteľa, doštičky s člnkami na tkanie tkaníc, brdá s paličkou na svadobné obradové závarky do polievok „brdovce“, množstvo slamienok na rozličné použitia a i.
Zručnosti a vynaliezavosť domácich majstrov predstavujú rozličné tesárske pracovné nástroje, ručne robené „sálašské“ stoličky a stolce, drevené predmety dennej potreby do domácnosti /soľničky, lyžice a i.).
Súčasťou depozitára je niekoľko zachovaných zariadení na výrobu masla „múťovníky, zbenky, dbenky“, ktoré sa prevažne kupovali u miestnych majstrov-debnárov.
Chvíle oddychu v dňoch sviatočných prezentujú tradičné strunové hudobné nástroje „tambory“ (spomeniem aspoň jeden s označením „Pavel Hlvoška st., nar. 1892“).
Bratislavský hrad – sídlo Historického múzea
Výnimočné postavenie v depozitári prináleží ručne robeným a zdobeným truhliciam „ládam“ s menami a kvetinovými výzdobami od remeselníkov z Rumunska a Maďarska, ktoré boli určené na ukladanie výbavy budúcej mladej neveste.
Truhlica „ládička“ drevená, ručná výroba s pestrofarebnou ornamentalikou, na vnútornej strane vrchnáka s nápisom „1874 Baran Pál“, slúžiaca na ukladanie rozličných písomností a spevníkov, sa dostala do Nadlaku presídlením Slovákov z neďalekej Békešskej Čaby (Maďarsko) na začiatku 20. storočia.
* * *
Zbierkové predmety z kovu tvoria súčasť rovnomenného depozitára múzea. Sú to všetko predmety nielen dennej potreby Slovákov žijúcich na teritóriu Dolnej zeme (nože, lyžičky z dreva a alpaky, naberačky „varechy“, rozličné spiežové, liatinové, glazované „pavničky“ s uškami, mosadzné mažiare s tĺčikmi, liatinové žehličky na uhlíky), ale i predmety slúžiace ku kalendárovým a rodinným udalostiam (vidličky a nože kovové, z alpaky, zdobené gravírovaním, formy na drobné obradové pečivo „špricíky“ a iné).
Nachádzajú sa tu i kahance na svietenie konopným olejom získané od Slovákov z Rumunska, pozostávajúce z nádobky, vrchnáčika s knôtom a „šparháčika“ a veľkorozmerný liatinový kotol slúžiaci na vyprážanie masti.
* * *
Kultúrno-spoločenské aktivity Slovákov žijúcich v USA v rokoch 1924 – 1925, zaznamenané na vinylových gramoplatniach Orthophonic Recording RCA VICTOR Comp. Inc. a COLUMBIA, sú v depozitári kombinovaného materiálu. Nahrávky obsahujú bližšie neidentifikovateľné spolky prostredníctvom ich piesňového repertoáru a hovoreného slova.
Aj Slováci z Rumunska majú v tomto depozitári svoje zastúpenie; pastierske biče „karikáše“ z prelomu 19. – 20. storočia, ako aj nástroje na obrábanie polí.
* * *
Množstvo mliečnikov a krčahov niekdajších slovenských dolnozemských domácností je súčasťou depozitára hrnčiny, keramiky, skla a porcelánu. Sú to všetko predmety dennej potreby, zdobené kvetinovými motívmi, veľakrát aj s menom a vročením majiteľa či jeho výrobcu („Ondrej ROSKOŠ 1914“, „Juraj Zahorec RP 1946“, „Štefan ČOPRDA R. P. 1936“, „Pavel MATAJS R.P.1943). Hlinená forma „kuglof“ glazovaná, je taktiež dielom nadlackého hrnčiara, majstra Pavla Ráfaya z roku 1915.
Väčšie hlinené glazované nádoby s vrchnákom boli určené v slovenských rodinách v Bulharsku na nakladanie zeleniny „na kyslo“ („delva na trošiju“).
V depozitári sa nachádza množstvo tanierov, ručne maľovaných, (rastlinné a kvetinové motívy, farebné dekóry, geometrické vzory), ale i s menom majiteľa a vročením („Zelenák Jiri 1886“), misy, misky, nádoby na vodu, nádoby „šinárky“ na mlieko, súbory keramických zdobených soľničiek a nádobiek na koreniny, poháre, poháriky na víno „decovky“, na alkohol, pálenku „pijačky“ , ale aj fľaše „sklenice“ na víno.
Viaceré zo spomínaných predmetov tohto depozitára tvorili súčasť obradového, najmä svadobného riadu slovenských komunít Dolnej zeme na prelome 19. a prvej tretiny 20. storočia.
* * *
Odznaky (jubilejné, členské), stuhy, pamätné medaily a i., ktoré tvoria súčasť depozitára faleristiky, sú svedectvom aktivít slovenských vysťahovalcov do Ameriky od konca 19. storočia, organizovaním spolkov a zakladaním fraternalistických organizácií.
* * *
Prístup k zbierkam Slovákov žijúcich v zahraničí, nachádzajúcich sa v depozitároch Historického múzea, je verejnosti k dispozícii prostredníctvom najrozmanitejších výstav; sú taktiež prvotným prameňom k monografiám, ako aj k prednáškovej a publikačnej činnosti.
* * *
Historické múzeum ako súčasť SNM, je od roku 2012 zapojené do veľkolepého projektu pod názvom „Digitálne múzeum“. Projekt vzišiel z Múzea SNP v Banskej Bystrici. Ide o vysokokvalitnú digitalizáciu najvýznamnejších muzeálnych zbierok kultúrneho dedičstva vrátane dobudovania infraštruktúry pre digitalizáciu na národnej úrovni a je súčasne jedným z národných projektov financovaných operačným programom Informatizácia spoločnosti.
Doteraz sa v rámci realizácie tohto projektu zdigitalizovala o. i. aj väčšina krajanského fondu z depozitárov múzea.
Jarmila Gerbocová,
kurátor krajanských zbierok
gerbocova@snm.sk
Slovenské národné múzeum-Historické múzeum,
Bratislava