Krajanské kultúrne podujatia na Slovensku

Slovenský svetový kalendár – ročenka o zahraničných Slovákoch si aj v tomto čísle posvieti na významné kultúrne podujatia, na ktorých sa prezentuje krajanská kultúra. Sú to rôzne folklórne podujatia, ako napr. Krajanský dvor a Krajanská nedeľa v Detve, či detský festival v Dulovciach alebo tradičná Letná škola choreografie, potom tábor pre deti, seminár pre krajanských novinárov, ako aj sviatok zahraničných Slovákov – Pamätný deň Slovákov žijúcich v zahraničí.

Prispieva k tomu najmä strešná ustanovizeň – Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ale aj iné inštitúcie, či médiá, ako sú verejnoprávny Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) s jej vysielajúcimi okruhmi Rádio Slovensko, Rádio Slovakia international, Rádio Regina, ako aj s televíznym programom STV2, týždenníky Slovensko, Literárny týždenník, Slovenské národné noviny, ročenka Zahraniční Slováci a i.

Pripomenieme ale, že sa počas celého roka na Slovensku koná rad divadelných predstavení, výstav, konferencií, knižných prezentácií, folklórnych programov a i., na ktorých sa zúčastňujú zahraniční Slováci. Tieto udalosti sú výsledkom dobrej spolupráce slovenských a krajanských organizácií, spolkov, ale aj jednotlivcov, ktorí sa snažia činnosť krajanov predstaviť v krajine ich predkov.

Všetci spoločne tak ešte raz poukazujú, že si zahraniční Slováci s láskou a úctou zachovávajú svoju identitu, jazyk a kultúru a neraz ju aj rozvíjajú a zveľaďujú, čím slovenskú kultúru posúvajú do jedného nového svetového kontextu.

Pamätný deň Slovákov žijúcich v zahraničí

Pamätný deň Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý sa na Slovensku, ale aj v slovenskom zahraničí oslavuje 5. júla, bol prijatý zákonom z 20. októbra 1993. Odvtedy Slovensko vzdáva hold všetkým krajanom žijúcim v okolo 50 krajinách sveta. Každoročne sa tak v pamätný deň koná slávnostné stretnutie a položenie kvetov pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke, čo Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí usporiadal aj v roku 2017.

Pri kameni sa prihovorili predseda ÚSŽZ Ján Varšo a predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí  Vladimír Skalský. Program moderoval Ľudovít Pomichal a hymnickú pieseň Hojže bože zaspievala dievčenská skupina Perla z Kovačice.

Večer sa na Hlavnom námestí bratislavského Starého mesta konal program, v ktorom účinkovali špičkoví hudobní interpreti, operná speváčka, speváčky moderných žánrov a iní umelci, ako aj nositelia tradičnej slovenskej kultúry a strážcovia nášho duchovného kultúrneho dedičstva. Scenár napísala Katarína Hrkľová a réžiu programu mal na starosti Martin Urban.

V programe vystúpili: Jana Mária Štefančíková, Nadlak, Rumunsko, Marek Stupavský, Nový Sad, Srbsko, Edita Šutová, Maďarsko/Švajčiarsko, Sabina a Una Amidžićové, Srbsko, Anita Rybárová, Srbsko, Avamária Zdravkovićová-
-Aktaš a skupina Fair Play Srbsko/Rakúsko, Folklórny súbor Rozmarín, Viedeň, Rakúsko, Dana a Pavel Sľúkovci z FS Liptár z Melbourna Austrália, Folklórny súbor Lučina, Cleveland, USA, Folklórny súbor Sovičky, Londýn, Veľká Británia, Katarína Mosnáková-Bagľašová, Ondrej Maglovský, Leonóra Súdiová, Aradáčske meškárky a Spevácka skupina Perla z Kovačice, Srbsko. Program moderoval herec Štefan Bučko.

Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti

Ako zaznelo 30. júna na otváracom programe 21. Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávností v Dulovciach, hlavnou myšlienkou tohto podujatia je spájať. Spájať deti zo Slovenska so slovenskými deťmi, ktoré žijú v iných krajinách. Deti, ktoré majú spoločnú záľubu – tradičnú ľudovú kultúru a ktoré vo svojich prostrediach spoznávajú, uchovávajú a rozvíjajú kultúru svojich predkov, ktorá vďaka nim ostáva živá.

V roku 2017 do Duloviec pricestovali mladí slovenskí folkloristi z Maďarska, Rumunska, Chorvátska, Srbska, Poľska a Veľkej Británie. V piatok spoločne uviedli koncert s detskými súbormi Lúčik, Trnavček, Kvetoňka, Rebelíček, Plamienok a Radosť zo Slovenska, pokým im v sobotu patril samostatný koncert pod názvom Kolovrat sa krúti a my s ním tiež. Takmer dvojhodinové folklórne scénické pásmo stvárnili FS Hajduky z Vyšných Lápš, Poľsko, DFS Cerovina z Čerpotoku, Rumunsko, DFS Sovička z Londýna, Veľká Británia, SKOS Ľudovíta Štúra z Iloku, Chorvátsko, TS SKÖCÖK zo Sarvaša, Maďarsko, a KUS Petrovská družina z Báčskeho Petrovca, Srbsko, ako laureát vlaňajšieho DFF Zlatá brána v Kysáči.

Účinkujúce súbory hravo, vtipne, ale aj poučne uvádzali moderátorkyherečky Daniela Legíňová-Sabová (alias stará mama) a Emília Gániová (alias vnučka) z Báčskeho Petrovca. Z ich dialógu a následne aj uvedených choreografií sa divák dozvedel, aké detské hry, vyčítanky, riekanky, tance a piesne bývali v minulosti v prostredí zahraničných Slovákov. Pomyselným kolovratom sa potom babka s vnučkou dostali do Duloviec a tu začali spoločne s divákom spoznávať, aké detské súbory pôsobia v zahraničí, kto sú ich vedúci a čo majú vo svojom repertoári. Námet, scenár a réžiu programu mala na starosti Katarína Mosnáková-Bagľašová a supervíziu Martin Urban.

21. Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti zorganizovali Obec Dulovce a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Spoluorganizátori boli Základná škola Dulovce, Regionálne osvetové stredisko v Komárne a Občianske združenie Dotyk ľudskosti. Záštitu nad podujatím prevzal predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Milan Belica.

Krajania na Podpolianskych slávnostiach v Detve

Na Slovensku sa od 7. – 9. júla 2017 konali 52. Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve. Na svoje si prišli aj zahraniční Slováci vo viacerých kultúrnych programoch.

Už v prvý deň festivalu, v piatok 7. júla, sa krajania zišli na Krajanskom dvore, aby si ozdobili stánky, pripravili a naservírovali chutné maškrty a vyparádili sa do najkrajších krojov, aby tak čím dôstojnejšie prezentovali svoju menšinu a štát, z ktorého prichádzajú. Krajanské hody trvali celý víkend a lákali početných návštevníkov jedného z najväčších kultúrnych podujatí na Slovensku.

Na stánkoch sa tohto roku predstavil Zväz Slovákov v Chorvátsku s matičiarmi z Josipovca, Iloku, Rijeky a Našíc. Ponúkali chrumkavo upečené prasiatko, kapra na rošte a ďalšie rybie pochúťky, morské špeciality, kotlíkovú fazuľu a guláš, chlebové lepníčky, ilocké vínko, syry, pršut a iné. Slováci z Maďarska priniesli špeciality spod Pilíša a z Dolnej zeme: klobásy, hovädzí guláš, koláče a pálenku… Ponúkli ich Slováci z Mlynkov a krajania zo Slovenského Komlóša.Krajania z poľského Jurgova prichystali chutnú kapustnicu a  halušky, pokým Nadlačania z Rumunska, pod vlajkou Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, návštevníkom ponúkli nadlacký tarhoňový paprikáš, nadlackú slivovicu, suchú klobásu, údenú slaninu, šunku, škvarky a i.

Zo Srbska, vďaka Matici slovenskej, Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny, ako aj miestnych kultúrnych a občianskych združení, do Detvy prišla najpočetnejšia výprava. Z Báčskeho Petrovca a Pivnice ponúkali smaženú klobásu a guláš – hovädzí aj baraní z kotla, Kovačičania lákali balkánskou fazuľou, Slováci zo Starej Pazovy pazovskými kífľami a ťuftami. Spolok žien z Kysáča mal na svojom stánku už tradične sármu, rôzne koláče, múčniky z kysnutého cesta a i. Padinčania robili parené makové buchty, rejteša, herovky, šúšťovníky a lepníky, Silbašania a Boľovčania predávali klobásy a  morušovicu.

Nechýbali na Krajanskom dvore ani šikovní remeselníci, či insitní umelci. Z remesiel návštevníci mali možnosť vidieť strojovú výšivku, ručné práce, maľovanie na skle, tokárstvo, metlárstvo, tkáčstvo a i. Svoje knižné tituly tu predstavili Slováci z Nadlaku a tiež bol odprezentovaný aj Slovenský svetový kalendár, ktorý vydáva Slovenský kultúrny klub v Srbsku.

Na javisku Krajanského dvora bol pestrý program, v ktorom sa striedal spev, tanec a hovorené slovo. Moderátor podujatia Ľudovít Pomichal nielenže prítomným piblížil krajanskú kultúru a tradície, ale aj vyspovedal predstaviteľov uvedených spolkov, a tým spôsobom poukázal, že tie tradície zahraničných Slovákov skutočne žijú. Na tomto javisku odznela aj Škola dolnozemských tancov, ktorú založili a už siedmy rok organizujú Tatiana a Martin Urbanovci. Tohto roku sa mali učiť tance z Aradáča, Selenče a Jánošíka, no nakoniec pre nepriaznivé počasie odznel iba aradáčsky logováš pod vedením Ivana Bagľaša.

V nedeľu 9. júla sa konala tradičná Krajanská nedeľa – program na hlavnom javisku Podpolianskych slávností venovaný zahraničným Slovákom. V programe Masky a maškary v ľudovej kultúre sa predstavili NÁDEJE – Paríž, Francúzsko, SÁLAŠAN – Nadlak, Rumunsko, TURYANSKA DOLINA – Turie Remety, Ukrajina, Tanečný súbor KOMLÓŠ – Slovenský Komlóš, Maďarsko, Slovenský kultúrno-umelecký súbor BRATOV BANASOVCOV – Josipovec, Chorvátsko, Kultúrno-osvetový spolok JEDNOTA – Hložany, Srbsko, Folklórna skupina PIŠPEK – Püspökhatvan, Maďarsko, Kultúrno-umelecký spolok PETROVSKÁ DRUŽINA – Báčsky Petrovec, Srbsko, Slovak Folklore Ensemble LUČINA – Cleveland, Ohio, USA, sólisti folklórnej skupiny ROZMARÍN – Rudabányácska, Maďarsko. Program pripravili: Vlastimil Fabišik, Andrej Bartoň, Stanislav Bednář, Pavla Dostálová, Lucie Fabišiková, Katarína Karkus, Martin Kopor, Marijan Pavlov, Dan Rosenberg, Jan Vrbka. Krajanskú nedeľu a Krajanský dvor zorganizoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Letná škola choreografie pre zahraničných Slovákov

V poradí 8. Letná škola choreografie, ktorú organizuje Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského, sa konala od 27. júla – 6. augusta v Terchovej. Účasť prihlásili krajania Česka, Francúzska, Poľska, Chorvátska, Rumunska, Švajčiarska, Ukrajiny, USA, Veľkej Británie a zo Srbska. Počas desiatich dní seminára absolvovali tanečné motívy, motivické väzby a komplexný tvar mužských, ženských a párových tancov zo Žilinského regiónu Terchová. Tiež sa oboznámili s týmto regiónom, jeho kultúrou, históriou a súčasnosťou a na záver vystúpili na Jánošíkových folklórnych slávnostiach v Terchovej.

Výučbu mal na starosti Mgr. art. Martin Urban, PhD., a pod jej odbornú garanciu sa podpísal doc. Janko Blaho, pedagóg VŠMU v Bratislave.

Zámerom tohto projektu je poskytnúť krajanom základné znalosti o tanečných tradíciách a reáliách rôznych regiónov Slovenska, naučiť ich praktickým zručnostiam v oblasti ľudového tanca a piesní a motivovať ich, aby získané vedomosti uplatňovali doma, vo svojich krajanských folklórnych súboroch.

Slovenské deti zo zahraničia v medzinárodnom letnom tábore Akadémie vzdelávania v Martine

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí ako gestor a Akadémia vzdelávania v Martine (AVMT) ako organizátor pripravili v roku 2017 medzinárodný letný tábor pre deti krajanov, ktorý pozostáva z troch desaťdňových turnusov. Ide o medzinárodný tábor, v ktorom sa zúčastňujú deti Slovákov žijúcich v zahraničí, ale aj deti žijúce na Slovensku.

V tábore boli krajanské deti z Rakúska, Poľska, Chorvátska, Veľkej Británie, USA, Kanady, Írska, Rumunska, Francúzska, Talianska, Srbska, Ukrajiny, Luxemburska a Cypru.

Cieľom pobytu bolo podnietiť deti aktívne používať slovenský jazyk, ale aj spoznať Slovensko prostredníctvom hier, súťaží a výletov. Súčasťou pobytu boli napr. prehliadka Oravského hradu, vyhliadková plavba a návšteva Slanického ostrova, návšteva aquaparku, otvoreného kúpaliska kúpele Lúčky, resp. Aquarelax v Dolnom Kubíne,  návšteva múzea  P. O. Hviezdoslava – najstaršieho literárneho múzea na Slovensku, Terchová, Jánošíkovo múzeum, turistika Dolné Jánošíkove diery, Stará Bystrica – ukážka prvého slovenského orloja s odborným výkladom, návšteva skanzenu Vychylovka, jazda vláčikom úvraťovej železničky.

Tvorivá škola žurnalistiky

V poradí 16. Tvorivá škola žurnalistiky ÚSŽZ pre 15 redaktorov slovenských krajanských médií sa uskutočnila v dňoch 8. – 16. septembra, po prvý raz mimo Bratislavy. Témou seminára bola fotografia v printových a internetových médiách, ako aj vizuálna koncepcia nových médií.

Podujatia sa zúčastnili slovenskí krajanskí novinári z Českej republiky, Chorvátska, Kanady, Maďarska, Poľska, Rakúska, Rumunska a Srbska. 8-dňový program pozostával z odborných seminárov, prednášok, tvorivých dielní a stretnutí s osobnosťami slovenskej kultúry, literatúry a histórie pôsobiacich v Banskej Štiavnici.

Hlavným organizátorom podujatia je Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, odborný obsah a program zabezpečil doc. PhDr. Marián Pauer, ESFIAP, pedagóg v oblasti žurnalistiky a informatiky, teoretik tvorivej fotografie, filmu a médií, spisovateľ a publicista. Spoluorganizátormi projektu boli Mesto Banská Štiavnica, Slovenské banské múzeum a Stredná priemyselná škola Samuela Mikovíniho, partnermi projektu  Občianske združenie Kalvársky fond, Penzión Marína, Penzión na Trojici a Art Café. Mediálni partneri boli RTVS – Radio Slovakia International, Štiavnické noviny, Magazín Slovensko, Creativ line s.r.o. a ďalší. Gestor Tvorivej školy žurnalistiky bol Ľudovít Pomichal.

Na Slovensku predstavená výstava Za horami, za dolami

Výstava Múzea Vojvodiny pomenovaná Za horami, za dolami – Tri storočia Slovákov vo Vojvodine poputovala v roku 2017 aj na Slovensko. Uvedená bola vo viacerých mestách a 21. septembra bola slávnostne otvorená v Slovenskom národnom múzeu v Martine.

Výstava návštevníkom ponúkla bohatý výber muzeálií (počnúc od historických dokumentov, umeleckých diel, cez vzácne sakrálne predmety a knihy, ľudový odev a odevné doplnky, starý nábytok, náčinie a náradie, až po reprodukcie starých fotografií a iné vzácne muzeálne predmety), ktoré svedčia o bohatom kultúrnom dedičstve vojvodinských Slovákov a jedinečnej kráse ich spolunažívania s inými národmi na území Vojvodiny. Vystavené exponáty doplnili texty, z ktorých sa bolo možné informovať o sťahovaní Slovákov na územie Vojvodiny, začiatkoch organizovania spoločenského, náboženského a školského života v 18. storočí, tiež o významných punktoch v dejinách vojvodinských Slovákov, o slovensko-srbských historických, politických a kultúrnych stykoch, významných ustanovizniach, ale aj o jednotlivých osobnostiach a ich prínose do rozvoja kultúrneho, spoločenského a hospodárskeho života Srbska. V etnografických celkoch nájdeme prvky hmotnej a nehmotnej kultúry: spôsob bývania z polovice 19. storočia, zamestnanie ľudí a niektoré časti zo životného cyklu obyčají. Centrálnu časť výstavy tvorilo odievanie Slovákov, kde sú prezentované najstaršie zachované muzeálne časti odevu. Osobitný celok výstavy patril kovačickému insitnému umeniu ako jedinému z nositeľov kultúrnej identity tunajších Slovákov. Výstavu pripravilo Múzeum Vojvodiny za spolupráce početných inštitúcií, organizácií a jednotlivcov. Bol to viacročný projekt a zrealizovali ho kustódi, etnológovia, historici a kunsthistorici: Anna Séčová-Pintírová, Katarína Radisavljevićová, Aleksandar Petijević, Tatjana Bugarská, Vojislav Martinov, Mirjana Lakićová, Čarna Milinkovićová a Aleksandra Stefanovová.

Kalab a zahraniční Slováci

Od roku 2016 sa prezentácii kultúry a všeobecne života zahraničných Slovákov venuje aj Kalab – krajanské a komunitné centrum so sídlom na Zámockej ulici neďaleko Bratislavského hradu. V útulnej atmosfére a pri dobrej káve či vínku návštevníci môžu sledovať kultúrne programy tak študentov umenia na Slovensku, ako aj činnosť zahraničných Slovákov. Kalab vedie a o jeho programovú náplň sa stará Vladimír Dolinay.

V roku 2017 v Kalabe (ale aj mimo neho) bolo skutočne živo. Svedčia o tom početné výstavy, prezentácie a iné aktivity prezentujúce život a kultúru krajanov. Z nich uvádzame iba niektoré:  Tour de Dolná zem – prednáška v Kalabe o dolnozemských slovenských menšinách (február 2017), výstava insitnej tvorby Pavla Ľavroša staršieho a mladšieho: Panónske miniatúry (december 2016 – marec 2017), prednáška Krajanského inštitútu o slovenských menšinách v stredoeurópskom priestore v rámci Dní etnológie Katedry etnológie a folkloristiky v Nitre (marec 2017), vernisáž výstavy insitnej tvorby Pavla Hajka: Kde kohúty nespievajú, niet ľudí (marec – jún 2017), výstava insitnej tvorby vojvodinského umenia z Kovačice a fotografií slovenských menšín z Rumunska na jarnom festivale Dobrý trh na Jakubovom námestí v Bratislave a neskoršie aj na festivale Fjúžn v Starej tržnici (apríl 2017), Balkánsky večer v Kalabe – prednáška o slovenských mešinách balkánskeho polostrova (máj 2017), výstava insitnej tvorby Mira Hraška a výstava fotografií slovenských menšín z Rumunska na festivale Otvorené kapitulské dvory a Židovská ulica v Bratislave (máj 2017), Rumunsko a slovenské menšiny v Kalabe – prednáška o slovenských menšinách v Rumunsku (jún 2017), vernisáž výstavy Ženské autorky vojvodinského insitného umenia s Evou Hrkovou a výstavou edukačných panelov o vojvodinských Slovákoch autorky Zuzany Drugovej (júl 2017), vernisáž k výstave insitnej tvorby Pavla Ľavroša staršieho a mladšieho v Klariskách (júl 2017), komentovaná prehliadka k insitnej tvorbe Pavla Ľavroša staršieho a mladšieho a insitné dáždniky v Klariskách (júl 2017) a vernisáž k výstave insitnej autorky Vieroslavy Svetlíkovej (september – november 2017).

Najnovšie v Kalabe pripravujú výstavu insitných malieb Jána Bačúra, ktorú usporiadajú pri príležitosti jeho 70. narodenín. Okrem toho v decembri zorganizujú výstavu insitnej tvorby vojvodinského umenia z Kovačice a fotografií slovenských menšín z Rumunska na vianočnom festivale Dobrý trh v Starej tržnici v Bratislave.

Katarína Mosnáková-Bagľašová

Fotografie: Ľudo Pomichal, Vladimír Valentík a archív SSK