Klenotnice ľudových tradícií alebo Pamäť generácií

Na margo výskumu

Vojvodina je časť Republiky Srbsko, v ktorej žijú takmer 300 rokov v symbióze s majoritným národom Srbov národnostné menšiny Rumunov, Maďarov, Bulharov, ale i Čechov a Slovákov ako aj iných etník. Ako všetky ostatné, aj početná slovenská menšina si stáročiami až do dnešných dní zachovala svoju reč, folklór, svoje tradície. Je hrdá na svoju minulosť, zbiera, ochraňuje a starostlivo opatruje dedičstvo svojich otcov a starých materí prostredníctvom existencie etnodomov, súkromných múzeí a zbierok jednotlivcov, v ktorých uchováva a prezentuje „čaro nevídanej krásy“ svojim potomkom.

„Miznúca krása“, ako vravieval literárny kritik a jazykovedec Samuel Boldocký, „ktorú si podľa vlastného vkusu a možností vytvárali naši blízki predkovia… humánna, národnostná a kultúrna diverzita sú pred globalizáciou na čoraz badateľnejšom ústupe… Ľudia sa stávajú kozmopolitami a zabúdajú alebo už znevažujú hodnoty vlastných koreňov nevediac, že vo veľkej miere duchovná sila človeka spočíva v sile jeho koreňov…“

*  *  *

Ochraňovať hodnoty dobra a rozširovať v ňom priestor, sú ideou samotnej koncepcie a následnej postupnej realizácie môjho výskumu, schváleného vedením Historického múzea v Bratislave.

Keďže sa môj terénny výskum blíži ku koncu, chcem predstaviť niekoľko najzaujímavejších informácií, ktoré mnohých iste zaujmú ešte skôr, ako bude jeho finálna podoba – knižná monografia.

Zbierky nachádzajúce sa v jednotlivých skúmaných objektoch predstavujú históriu a dejiny svojho prostredia, svojej dediny.

Tematicky a časopriestorovo svojím vybavením poskytujú návštevníkovi kompletné slovenské izby z konca 19. storočia (napríklad Slovenská izba v Národnom múzeu v Zreňanine) , izby s kompletnou výbavou mladej nevesty , ale aj tie, v ktorých „žila“ rodina svoj každodenný život. Tu sa stretávame v prvom rade s odevmi (mužské a ženské na všedný deň, na dni sviatočné, dni kalendárové a rodinné obyčajové). V symbióze s tým je tu aj množstvo čarovných doma tkaných textílií a ukážky ich rozmanitého použitia.

Vystavený domáci riad (džbány, krčahy, maľované taniere, misy, panvičky,…) spolu s tzv.„nástenkami“ (biele plátno, obyčajne doma tkané, s vyšívaným textom a štylizovaným obrázkom dievčaťa, chlapca, prípadne kvetinový motív), ale tiež krosná, kolovraty a ich súčasti, nevyhnutné pri spracovaní ľanu a konopí, doma robený nábytok: skrine (majetnejšie nevesty prinášali ako veno skrine so zrkadlami po celej dĺžke dvier; vrch zdobila fotografia dievky s rokom jej narodenia), postele s vyrezávanými, niekde aj s maľovanými „čelami“, stoly, stoličky, drevené ručne maľované „lády“ naplnené výbavou mladej nevesty, maľované kolísky pre malé dieťa…, na stoloch petrolejová lampa s cylindrom a neodmysliteľné Biblie či Tranosciá v kožených alebo plátenných väzbách s intarziou kalicha a poznámkami majiteľa na predných predsádkach, na stenách veľké zrkadlo v ručne robenom a zdobenom drevenom ráme. Pozornosť si zasluhujú maľované steny jednotlivých izieb s prevládajúcou bledomodrou farbou (charakteristickou pre vojvodinských Slovákov), doplnené kvetinovými motívmi prostredníctvom papierových „furiem“. Každý z doteraz skúmaných objektov v tomto smere predstavuje jedinečnosť, originalitu, výtvarný prejav domáceho majstra. Na zemi doma tkané koberce; steny zdobí množstvo rodinných a iných fotografií v dobových rámoch. A ešte niečo! Nemožno zabudnúť na stavané pece s lavičkami okolo. Tieto objekty slúžili nielen na prípravu jedál, ale i na kúrenie. Veľakrát na lavičkách spávali aj malé deti. S takto „ustrojenými“ výstavnými priestormi sa stretávame v každom zo skúmaných objektov nielen etnodomov, ale i v súkromných zbierkach jednotlivcov. To všetko dotvára atmosféru pokoja, teplo niekdajšieho rodinného života.

Pri výskume sme sa stretli s tzv. spomienkovými domami. V lokalite, kde žije viacero etník pospolu, nie je výstavný priestor venovaný každému etniku osobitne (Spomienkový dom v Bielom Blate, Banát). So zaujímavým členením sa návštevník stretne v Stajkovom dome v Boľovciach (Sriem). Okrem vystavených dávnych poľnohospodárskych strojov a vozov na voľnom priestore (dvor a otvorená „šopa“), je v prvej miestnosti domu nainštalovaná slovenská izba z konca 19.storočia; nasleduje inštalácia srbskej izby a tzv. kuchyňa s artefaktmi srbských a slovenských tradičných kuchynských zbierkových predmetov.

Aj keď sa zdá vybavenie priestorov, ktoré som doteraz „spracovala“, na prvý pohľad takmer identické, nachádzame viacero odlišností.

Spomeniem iba niektoré z nich. Svadobný odev mladúch Báčky, Banátu a Sriemu, lokalít Vojvodiny, v ktorých žije slovenská komunita. Ak pre svadobné party, vence Sloveniek v Báčke (Báčsky Petrovec, Kulpín, Kysáč a iné), bola charakteristická nielen ich veľkosť, „majestátnosť“, ale i samotná hmotnosť (niekedy aj viac ako dvanásť kilogramov), mladuchy z Banátu sa „pýšili“ menšími partami a vencami (Padina, Vojlovica a iné). Množstvo drobných ručne robených a naškrobených bielych, ružových, ale i bledomodrých kvietkov dopĺňali zelené lístočky a ďalšie ozdoby. Party a vence sriemskych mladúch, hoci boli menšie, už na prvý pohľad zaujali svojou výraznou farebnosťou a zdobením (Stará Pazova).

Rozdielny bol taktiež nielen ženský svadobný odev, ale i čepiec, pokrývka hlavy, symbol vydatých žien, keď sa z mladej nevesty stávala „nová žena“. Tu sa stretávame s ich rozličným zdobením, príšivkami a i. Návštevníka zaujmú najmä čepce z Aradáča (Banát). Spomeniem jeden z nich, tzv. „zlatý čepiec“, celý zdobený husto našitými „zlatými“ trblietajúcimi sa flitrami „limbačkami“. Takýto nádherný „skvost“ na hlave nosila mladá žena do pôrodu prvého dieťaťa.

*  *  *

Niekde na dvoroch návštevníka „čakajú“ aj dobové poľnohospodárske stroje a náčinia, ktoré Slováci používali pri siatí a zbere obilnín a kukurice (Súkromné etnomúzeum Pavla Petráša v Padine prostredníctvom zbierky takmer 8000 predmetov a dokumentov nielen z oblasti poľnohospodárstva približuje históriu a spôsob života tamojších Slovákov).

Jedinou špecializovanou muzeálnou inštitúciou v Srbsku zameranou na štúdium a výskum agrárnej minulosti krajiny je Poľnohospodárske múzeum v Kulpíne. Prehliadkou množstva najrozmanitejších poľnohospodárskych strojov, náradí a náčiní, ako aj stálymi expozíciami venovanými „príchodu“ kukurice z Ameriky na Balkán (konkrétne na územie Srbska), dejinám chmeľu a s tým súvisiacej výrobe piva, ako aj spracovaniu konopí, tabaku a i. zaujme nejedného návštevníka.

*  *  *

Napokon chcem mojimi poznámkami pozornosť čitateľa upriamiť na niekoľko ďalších zaujímavostí.

V prvom rade je to architektúra starých domov. Napospol sú to domy tzv. panónskeho typu – nabíjané steny a strechy pokryté trstinou, delenie domu na prednú (tzv. parádnu) izbu, zadnú izbu a pitvor (viď napríklad Najstarší dom v Báčskom Petrovci z roku 1799, súčasť tamojšieho Múzea vojvodinských Slovákov). Sú nemými svedkami dôb dávnominulých, a predsa pri pohľade na ne srdcu tak blízkych.

V Bielom Blate (Banát) má súkromný zberateľ vystavené o. i. rozličné druhy rybárskych sietí spolu s náradím na ich výrobu.

S nevšedným kľukovým predmetom, tzv. separátorom na smotanu (oddeľovanie od mlieka) a s prídavnými zariadeniami z konca 19. storočia, sa stretne návštevník vo Vojlovickej klenotnici (Banát).

V niektorých z etnodomov či v súkromných zbierkach jednotlivcov sa nachádzajú drevené formy slúžiace k výrobe nepálených tehál.

Milovníkov umenia iste zaujme interiér Pamätného domu významného predstaviteľa insitného maliarstva Martina Jonáša v Kovačici (Banát)

S účinkovaním na poli cirkevného života nielen v mieste svojho pôsobenia v Kysáči, s osobnosťou biskupa Slovenskej ev. a. v. cirkvi Dr. Andrejom Berédim sa návštevník zoznámi v tamojšom Pamätnom dome prostredníctvom jeho bohatej pozostalostnej zbierky (archívne materiály, rukopisy, fotografie, knižnica a i.).

*  *  *

Týmto výskumom (realizovanom vo finančnej participácii Slovenského národného múzea – Historického múzea v Bratislave a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade) sa snažíme pootvoriť dvere do minulosti už aj preto, aby nielen dnešná, ale najmä nastupujúca generácia Slovákov žijúcich na teritóriu Vojvodiny nezabudla na svoje korene, na svoje dejiny, tradície a na spôsob života starých materí a otcov, zhmotnené v zbierkach múzeí, etnodomov, pamätných domov a v súkromných zbierkach jednotlivcov.

V súvislosti s jeho realizáciou chcem poďakovať za doterajšiu spoluprácu odbornému poradcovi Vladimírovi Valentíkovi, riaditeľovi Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci.

Pripravovaná monografia, ktorá je ojedinelou, doteraz nerealizovanou spoluprácou so Slovákmi vo Vojvodine, bude odomykať onú povestnú trinástu komnatu nielen domácim, ale aj cudzincom, návštevníkom tejto čarokrásnej rovinatej Vojvodiny v Srbsku. Jej konečná, svojim spôsobom netradične spracovaná podoba prispeje navyše k jej popularizácii.

Monografia Klenotnice ľudových tradícií alebo Pamäť generácií je výsostne aktuálna. Rok 2018 je totiž Rokom kultúrneho európskeho dedičstva.

Jarmila Gerbocová
autorka projektu
kurátorka krajanských zbierok
Slovenské národné múzeum – Historické múzeum
Bratislava