Dňa 14. januára 2022 nás náhle opustil Ľudovít Pomichal, pracovník Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, novinár, publicista, dopisovateľ ročenky Slovenský svetový kalendár a neúnavný fotograf, bádateľ a šíriteľ dobrého slova o Slovákoch žijúcich v zahraničí.
Narodil sa 19. októbra 1957 v Bratislave, rodičom Ľudovítovi Pomichalovi a Márii, rodenej Rikkovej, slovenskej rodáčky z maďarského Pitvároša. Základnú deväťročnú školu a gymnázium navštevoval v Senci, kde absolvoval prvé tri ročníky štúdia. Zmaturoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici a následne žurnalistiku študoval na Leningradskej štátnej univerzite, ktorú ukončil v roku 1981.
Jeho profesionálna kariéra sa začala v denníku Šport, kde bol športový redaktor. Neskôr spolupracoval s redakciami denníkov – Pravda, Práca, Smena. Počas pôsobenia v redakcii Šport sa zoznámil s Ekou, ktorá sa v roku 1983 stala jeho manželkou a ktorá ho len prednedávnom navždy opustila.
Pôsobil aj v Československom rozhlase v Bratislave v Hlavnej redakcii pre mládež a vzdelávanie. V 90-tych rokoch zostal ako novinár na voľnej nohe, prispieval svojimi článkami do rôznych novín a časopisov až napokon natrvalo pracovne zakotvil v Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave.
Jeho meno si krajania spájajú najmä so správami a reportážami o zahraničných Slovákoch na webovej stránke ÚSŽZ, tiež s moderovaním programu Pamätného dňa Slovákov žijúcich v zahraničí pri pamätníku vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v Bratislave, ako aj pri organizovaní Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí, kde sa podieľal na sprievodných kultúrnych podujatiach. Bol dušou Krajanského dvora na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve, kde moderoval program na javisku, pripravoval k tomuto podujatiu propagačný materiál a neustále sa srdečne a vľúdne venoval účastníkom. Bol tvorca krajanskej Letnej školy žurnalistiky a člen Informačno-mediálnej komisie ÚSZZ. Bol stálym externým spolupracovníkom Ľudových novín, ktoré vychádzajú v Maďarsku a Slovenského svetového kalendára v Srbsku. Vrúcny vzťah mal najmä k problematike dolnozemských Slovákov, kde mal z maminej strany korene.
Bol človek, ktorého práca nebola iba povolaním, ale aj vášňou. Vždy bo srdečný, optimistický a ochotný pomôcť. Sme poctení, že sme mali možnosť s nim spolupracovať a uverejňovať jeho príspevky v Slovenskom svetovom kalendári. Vďaka jeho podpore bola naša ročenka od prvého ročníka pravidelne predstavená aj na Krajanskom dvore Slávností pod Poľanou v Detve. Jeho odchodom sme stratili nie iba vynikajúceho spolupracovníka, ale aj človeka, ktorý vo svojej publicistike, ako i osobnom konaní, neustále vysielal lásku a úctu voči zahraničným Slovákom.
Česť jeho pamiatke.