Prvá vlna slovenských prisťahovalcov, ktorí sa usadili v Austrálii, prišla loďou Kholn z nemeckého prístavu Bremen v júni 1928. Asi 160 chlapov, poväčšine mladých ženatých, sa vylodilo v Melbournskom prístave bez znalosti angličtiny a s predstavou, že tu zbohatnú a skoro sa vrátia domov. „Neplačte, mati, veď vám hovorím, veď o dva-tri roky sa vrátim, vyfičúrený ešte viac ako amerikáni, a s hodnou hrčou peňazí.”
Realita však bola iná. „Veruže nás tá horúca zem studeným náručím objala.” Väčšina mladých mužov bola bez remesla a v Austrálii panovala tiež nezamestnanosť. „Škaredé slová nám vychádzali z úst. Nepekne sme sa vyslovovali aj vtedy, keď sme sa dívali po pobreží. Mysleli sme na krásu našich oravských či liptovských hôr i dolín a zdalo sa nám, že Austrália už prišla neskoro, keď rozdeľovali nádheru. Len dymu a ohňov všade nadostač. Až potom nám ktosi vysvetlil, že to vypaľujú buš pod farmy. Ani nám na myseľ neprišlo, že to bude pre nejedného z nás každodenný chlebíček.”
Združenie austrálskych Slovákov bolo založené na Veľkú noc v roku 1950 v Sydney a o pár mesiacov neskôr v tom istom roku bolo vytvorené v Melbourne Združenie austrálskych Slovákov vo Victorii – ZASV. Otec Senčík bol aktívnou osobnosťou duchovného a kultúrneho života v Melbourne. Za pomoci ZASV organizoval kultúrne večierky a slovenskú folklórnu skupinu Beseda. Jeho meno je spojené s vybudovaním katolíckeho kostola so zvonicou a „grotto“ na Caveate, s podporou slovenských farmárov Yurittu, Kopanicu a Hlinku.
Najaktívnejším a zakladajúcim členom ZASV a jeho dlhoročným predsedom bol pán Ondrej Banda. Ďalší aktívni členovia boli S. Gornal, Dr. P. Hrtús-Yuritta, J. Brokeš a iní. Päťdesiate roky mali veľa kultúrnych aktivít, čo sa nedá povedať o šesťdesiatych rokoch, keď okrem aktivít organizovaných Otcom Tiborom Strniskom, hlavne výlety na Caveat, sa nekonalo nič. Mariánske procesie sa tu konali 1. októbra až do jeho smrti v roku 1987.
K zmene v Melbourne prišlo po Sovietskej invázii Československa v roku 1968, keď do Austrálie prišla veľká skupina utečencov, ktorí sa po počiatočnom pobyte v tábore v Bonegille, usadili v Melbourne. Starousadlíci ich privítali medzi sebou a poskytli im potrebnú pomoc. Tieto nové skupiny prisťahovalcov oživili komunitný život v Melbourne za pomoci ZASV. Slovenské zábavy, pikniky, výlety, mikulášske pikniky sa stali pravidelnými aktivitami.
Pamätný bol aj Slovenský deň vo Ferntree Gully Park, spoluorganizovaný so Spolkom Ľ. Štúra v roku 1977. Viac ako 400 Slovákov sa tu zúčastnilo a profit z predaja jedál a nápojov bol použitý pri výstavbe Slovenského domu v Lavertone.
Ďalším pozitívnym krokom bolo založenie slovenského futbalového mužstva Inter Williamstown v roku 1970. Tento klub mal 30 registrovaných hráčov a existoval do roku 1979. Neskôr, v roku 1976, bol založený futbalový klub Wiltona, ktorý jestvoval až do osemdesiatych rokov.
V roku 1979 bola prvýkrát za predsedníčku zvolená Terézia Kráľová, ktorá bola zároveň vo výbore Porobených národov. Združenie bolo tiež oficiálne registrované ako samostatná skupina.
Koncom roku 1979 sa začala ďalšia vlna slovenskej emigrácie. Združenie pre nich organizovalo aktivity a pomoc. Od marca 1980 začalo vyučovanie slovenčiny v sobotňajšej jazykovej škole v Mount Waverley. Škola mala 19 žiakov. Slovenská mládež v Melbourne si od roku 1981 začala organizovať vlastné aktivity – športové a kultúrne.
Hybnou silou spoločenského a kultúrneho života v Melbourne bola Terézia Kráľová. Slovenský jazyk sa mohol od roku 1981 študovať na Katedre slovanských jazykov na Monash Univerzite, Rádio 3EA začalo vysielať v slovenskom jazyku. Pravidelné zábavy a slovenské kultúrne večery sa konali počas osemdesiatych rokov v YMCA Melbourne.
Združenie austrálskych Slovákov vo Victorii je spoločensko-kultúrna organizácia zameraná na zachovávanie slovenskej kultúry, jazyka a zvykov, ako aj zviditeľňovanie slovenskej komunity v austrálskej multikultúrnej spoločnosti. Náplňou činnosti je organizovanie podujatí a tým aj príležitostí pre stretávanie sa členov slovenskej komunity, ako sú napríklad pikniky s futbalovými zápasmi, tanečné zábavy so slovenskými večerami, kultúrne večery, koncerty, výlety po Victorii a pre najmladších i príchod Mikuláša, Ježiška či Veľká noc.
Od roku 2007 neúnavne pracovalo slovenské amatérske divadlo STAG pod vedením pani Terky Kráľovej, ktoré uviedlo v roku 2007 veselohru Jozefa Hollého Kubo. V roku 2009 pripravilo hru Jána Palárika Dobrodružstvo pri obžinkoch a v roku 2011 hru Ivana Stodolu Čaj u pána senátora.
Len ten, kto sa venoval činnosti pre komunitu, rozumie a pochopí náročnosť práce s komunitou žijúcou v 4.6 miliónovom meste, kde vzdialenosti nie sú vždy najväčším problémom na stretnutia. Na druhej strane je to práca uspokojujúca a odmenou je veľa príjemných chvíľ s priateľmi, nadväzovanie nových kamarátstiev a vytváranie spomienok na celý život.
Posledné roky potrebovalo Združenie ‘omladenie’ členov výboru, členov s väčšou energiou, entuziazmom a novými nápadmi, ktoré by prilákali všetky generácie. Novozvolený výbor ZASV si dal za úlohu vytvoriť si vlastnú mladú základňu založením slovenskej školy, registrovanej na Ministerstve školstva (Department of Education and Training). V júli 2012 s finančnou pomocou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), Ethnic school association Victoria a victorijskej vlády bola slávnostne otvorená Slovenská detská beseda.
Od januára 2012, tiež za pomoci ÚSŽZ, začal vychádzať štvrťročne bulletin o živote Slovákov vo Victorii pod názvom Slovenské zvesti. Od roku 2013 sa usporadúva v novembri, spolu so Slovenskou detskou besedou, slovenskou školou, Slovenský tábor pre deti na Philip Island.
Pre združenie je však rovnako dôležitá podpora osamelých, chorých či starších ľudí slovenského pôvodu, ktorí potrebujú pomoc, či už v spojení s miestnymi orgánmi (Councils), zdravotnými zariadeniami alebo len „prehodiť kus reči“.
Od roku 2012 sa začala nová tradícia – pravidelná príprava a účasť nasledujúcich kultúrnych podujatí: pochod Australia Day March v januári, Piknik v Deň práce v marci, stavanie májov na Šumave v Melbourne v máji, Oslavy dňa zahraničných Slovákov začiatkom júla, Obed pre seniorov v auguste, pravidelný piknik spojený s varením guláša v októbri, účasť na festivale českej a slovenskej kultúry Voda Fest v novembri a tradičný Mikulášsky piknik v decembri.
Marta Kapustová