Presne 15. júna 2018 uplynulo šesťdesiat rokov od vydania prvého čísla kultúrno-spoločenského časopisu Život, venovaného problematike slovenskej a českej (do roku 1995) národnostnej menšiny žijúcej v Poľsku. Vo vtedajšej dobe vydanie časopisu znamenalo obrovský úspech zástupcov slovenskej a českej menšiny žijúcej na území Poľska. Spoločensko-politické pomery neboli jednoduché a uvedenie do života nového periodika znamenalo veľa úsilia pre krajanov a odhodlania pre túto vec. Na stránkach nového časopisu sa začali písať dejiny krajanského hnutia v Poľsku, jeho úspechov i starostí. Pozoruhodné je úsilie organizátorov i prvých redaktorov, ktorí sa stretávali s mnohými úskaliami vtedajšej doby, nedostatkom materiálov, spätnej väzby o podujatiach, veľkej vzdialenosti od terénu, ale nevzdali sa a s veľkým nasadením i myšlienkou sprostredkovania tlače v národných jazykoch prinášali informácie zo všetkých slovenských a českých stredísk v Poľsku. V nasledujúcich riadkoch uvádzame chronologicky dôležité míľniky, ktoré vytýčili zrod časopisu, jeho rozvoj a podmieňujú spoločenský a kultúrny rast slovenskej národnostnej menšiny už 60 rokov.
Krajanský život vydaný v marci 1957 pri príležitosti prvého celoštátneho zjazdu Slovákov a Čechov v Poľsku
1947 – vznik prvých spolkov na Spiši a Orave združujúcich Slovákov, prvýkrát sa objavuje aj myšlienka potreby vzniku časopisu písaného v slovenskom jazyku, ale pre vtedajšie spoločensko-politické pomery ju nebolo možné realizovať.
1956 – zmena spoločensko-politickej situácie po októbri 1956, keď boli povolené tlačové orgány iným menšinám žijúcim na území Poľska, v dôsledku čoho sa oživotvorila myšlienka tvorby časopisu písaného v národnom jazyku Čechov i Slovákov. Opätovné nastoľovanie tejto otázky na schôdzach sa pretavilo do konkrétne formulovaných žiadostí na štátne orgány.
9. marca 1957 – pri príležitosti prvého celoštátneho zjazdu, ktorým sa spojili spišské, oravské a české spolky do jednej organizácie, vychádza cyklostylovaný bulletin s názvom Krajanský život, ktorý vydal Prípravný výbor spoločnosti a bol venovaný predovšetkým zjazdovej problematike. Obsahoval však aj výzvu ku krajanom, aby sa prihlasovali za predplatiteľov časopisu, ktorý Spoločnosť kultúrno-sociálna Čechov a Slovákov v Poľsku (SKSČaS) so sídlom Ústredného výboru vo Varšave plánuje vydávať, ako aj pomáhali pri jeho doručovaní: „Krajania, chceme mať svoje noviny tlačené v slovenskom a českom jazyku. Musíte nám však v tom pomôcť svojou spoluprácou, kolportovaním novín. Nemôže byť v Poľsku ani jedna slovenská a česká rodina, ktorá by nebola odberateľom nášho časopisu. Treba pamätať, že o tom, že vydávanie novín záleží od počtu predplatiteľov. Už teraz sa prihlasujte v svojich Obvodných výboroch a Miestnych skupinách na predplatiteľov našich novín. Chceme naše noviny nazvať Krajanský život. Napíšte nám, čo o tom súdite. Píšte nám, čo si prajete, aby sa v našich novinách ukazovalo, píšte nám o svojom živote, svojich radostiach a starostiach. Vyzývame všetky odbočky a miestne skupiny našej Spoločnosti, propagujte naše noviny, získavajte predplatiteľov. Naše heslo znie: Každý člen Spoločnosti kultúrno-sociálnej Čechov a Slovákov – predplatiteľ Krajanského života.“[1]
Osobitné vydanie Života z januára 1958
1957 – po zjazde predseda Adam Chalupec v mene Ústredného výboru SKSČaS podal žiadosť na vtedajšie poľské štátne orgány o povolenie na vydávanie časopisu. Odpoveď však prišla až koncom roka 1957 a obsahovala povolenie na jednorazové vydanie dvoch mimoriadnych čísel, tzv. bleskoviek, tentoraz už nazvaných Život. Obe šesťstranové čísla vyšli v roku 1958: január – február ako dvojčíslo a ďalšie v marci pri príležitosti volieb do národných výborov a snemu ľudového Poľska. Mali formát B3, rozsah 8 strán a boli vytlačené linotypom v Tlačiarni Októbrovej revolúcie vo Varšave.
Koniec marca 1958 – prichádza dlhoočakávané povolenie na vydávanie mesačníka pre slovenskú a českú menšinu – v rámci poľského tlačového koncernu RSW „Prasa“ vo Varšave na Smolnej ulici. Od tohto obdobia až dodnes vychádza časopis Život s nútenou prestávkou v období tzv. vojnového stavu v Poľsku v roku 1981, keď práca redakcie bola na tri mesiace zastavená.
Prvý šéfredaktor Života Adam Chalupec
14. apríla 1958 – formálne zriadenie redakcie časopisu Život. Prvé sídlo mala v centre Varšavy pri Jeruzalemských alejách č. 47. Začala sa práca spojená s vybavovaním formalít a súčasne bolo potrebné vyhľadať redaktorov a spolupracovníkov ovládajúcich slovenčinu, a okrem toho zabezpečiť tlačiareň, ktorá by mala slovenské písmená, čo nebolo jednoduché. Jednou z ťažších úloh bolo nájsť vhodné priestory pre redakciu vo Varšave, ktorá bola ešte stále vo výstavbe z vojnových trosiek. Na čelo celého organizačného úsilia sa postavil vtedajší predseda SKSČaS Adam Chalupec[2], neskorší dlhoročný (do roku 1990) šéfredaktor Života.
14. jún 1958 – prvé číslo Života poputovalo k predplatiteľom na Spiš, Oravu, do stredísk českej menšiny v Zelove, Husinci a podobne. Prvý výtlačok nášho časopisu vzbudil v krajanoch nesmiernu radosť a nádej, že konečne majú svoj vytúžený tlačový orgán v materinskom jazyku a prostredníctvom neho sa budú riešiť aj pálčivé otázky slovenskej a českej národnostnej menšiny a na jeho stránkach budú môcť vyjadrovať svoje názory. Avšak túto radosť kalila obava, že sa môžu spoločensko-politické pomery zmeniť, a tým bude ohrozené vydávanie časopisu. Krajania boli odhodlaní urobiť všetko preto, aby si svoj časopis udržali. Dôkazom toho bol fakt, že na spomínanú výzvu Ústredného výboru Spoločnosti odpovedali doslova masovým predplatiteľským hnutím v každej obci na Spiši i Orave. Niektorí krajania si predplácali po päť, desať a viac exemplárov Života, aby týmto zaistili jeho rentabilnosť. Preto niekoľko prvých čísel vyšlo v dvadsaťtisícovom náklade. Keď po istej dobe vysvitlo, že vtedajšie stranícke orgány vydali rozhodnutie o stálom vychádzaní Života a časopisoch iných národnostných menšín, ktoré bude hradiť štát, napätie a neistota sa pomaly vytratili. A keď už bolo samozrejmé, že krajania nemusia umelo zvyšovať počet predplatného, náklad Života sa zmenšil najskôr koncom roka 1958 na 5000 výtlačkov a potom na dlhé roky na 3500 exemplárov.
Vysoký počet odberateľov v jednotlivých obciach boli zreteľným dôkazom toho, že si krajania Život od začiatku veľmi obľúbili a mali záujem o jeho udržanie. Výbory miestnych skupín spolku si zobrali na zodpovednosť zabezpečovanie predplatného a udržanie stáleho počtu odberateľov. Ich členovia chodili po domoch a zbierali predplatné na celý rok. Neobišli v obci nikoho, takže vďaka nim časopis odoberala skoro každá rodina na Orave a Spiši. Predplácali si ho nielen slovenské, ale aj poľské rodiny. Mnohí objednávali tento časopis aj pre svojich príbuzných do iných oblasti Poľska i zahraničia – na Slovensko, do Čiech, Nemecka, USA a Kanady. Takto mal Život zabezpečený pomerne vysoký náklad po celý rok.
Život sa stal informačno-poučným a zábavným magazínom, v ktorom si každý čitateľ mohol nájsť niečo zaujímavé pre seba. Popri krajanskej problematike publikoval veľa správ zo sveta i starej vlasti. Písal aj o spolupráci s Maticou slovenskou. Život sa v našich obciach rýchlo stal dôležitým zdrojom informácií, akýmsi spájajúcim putom medzi krajanmi a obklopujúcim ich svetom. Dá sa povedať, že skoro jediným, keďže v tomto čase ani rádio, ani televízia neboli na Spiši a Orave príliš rozšírené. Dokonca aj vtedajšie poľské denníky boli zriedkavosťou v týchto obciach.
Krajania čítajú Život
Dvojčíslo august – september 1958 – prvýkrát sa uvádza zloženie redakcie: Adam Chalupec (šéfredaktor), Emil Benčík (tajomník redakcie), Augustín Bryja, Ignác Nižnik, Lýdia Mšalová, Alena Matelová, Hana Svočíková, Julia Berli-Wdowicka (grafická redaktorka) a Bogusław Włodarski.[3] Redakcia mala svoje sídlo vo Varšave a získavanie informácií z terénu bolo náročné i zdĺhavé. Vznik slovenského časopisu v Poľsku uvítala aj slovenská i česká tlač. Viaceré časopisy nielen o tom informovali, ale aj navrhli mladej redakcii širokospektrálnu spoluprácu, ku ktorej patrila výmena publikovaných materiálov, redaktorov a podobne. Postupne došlo k takejto spolupráci s redakciami o. i. martinského Matičného čítania, Slovenska, bratislavského Života a Československého svĕta v Prahe. Bola to veľmi osožná spolupráca najmä pre mladú redakciu Života, ktorá vtedy len začínala, nemala veľa skúsenosti a chýbalo jej aj profesionálne novinárske obsadenie.
25. jún 1959 – v tento deň sa pri príležitosti prvého roku vydávania časopisu konala v Jablonke na Orave prvá porada Života. Následne začala redakcia pravidelne organizovať výročné porady, na ktorých sa stretávali členovia výborov miestnych skupín, obvodných výborov a ústredného výboru spolku, dopisovatelia a spolupracovníci Života. Práve na týchto stretnutiach sa vyhodnocoval počet predplatného a plánovalo sa udržanie či rast predplatného v jednotlivých obciach na Spiši a Orave. Hostiteľom porady bola každý rok iná spišská alebo oravská obec. Porady Života, na ktorých sa stretávajú ústredný výbor spolku, redakcia časopisu a doručovatelia sa konajú dodnes. Tieto porady boli a sú akoby malými zjazdmi, na ktorých sa popri plánovaní budúceho nákladu venoval a venuje priestor aj hodnoteniu časopisu. Krajania vyjadrovali svoje názory k obsahu, analyzovali ho, poukazovali na klady a zápory, navrhovali nové témy, rubriky. Redakcia si tieto cenné pripomienky brala i berie na vedomie a snaží sa ich uplatňovať v praxi. Okrem toho sa v rámci diskusie preberali otázky kultúrnej, spoločenskej a organizačnej činnosti miestnych skupín či obvodov. Rozprávalo sa aj o spolkových problémoch, ktoré nikdy nechýbali. Krátko po založení časopisu, na jednej z porád vzniklo heslo: Život s krajanmi, krajania so životom. Vyjadruje spätosť redakcie s krajanmi, časté stretnutia, rozhovory a prítomnosť na významných podujatiach. Stalo sa to mottom porád a krajanských stretnutí až podnes.
Druhým šéfredaktorom Života sa stal Ján Špernoga
Január 1960 – objavila sa príležitostná príloha Života – kalendár na predmetný rok. Na začiatku bol kalendár dvojjazyčný – slovensko-český. Od roku 1995 bol vydávaný už len v slovenskom jazyku. Neskôr to bol jednostranový kalendár Života dodávaný ako príloha k predplatnému a po niekoľkých desiatkach rokov, začiatkom tohto storočia, sa z toho vyvinul dvanásťstranový kalendár Života s obálkou, plnofarebný, ktorý čitatelia dostanú pri predplácaní Života na nasledujúci kalendárny rok. Kalendár obsahuje slovenské i poľské sviatky, dni pracovného pokoja, hody v jednotlivých obciach na Spiši a Orave, prináša fotografie spojené s oblasťami, kde žijú Slováci v Poľsku. Zároveň je zdrojom informácií o výročiach, osobnostiach krajanského hnutia, obciach, či umeleckých zoskupeniach tradujúcich slovenskú kultúru.
1981 – práca redakcie bola na tri mesiace – október, november, december – zastavená pre tzv. vojnový stav v Poľsku. Materiály pripravené do októbrového čísla boli čiastočne publikované až v roku 1982 v aprílovom čísle Života.
19. marec 1990 – uzavretie zmluvy medzi Kultúrno-sociálnou spoločnosťou Čechov a Slovákov v Poľsku a vydavateľským koncernom RSW „Prasa Książka Ruch“, v rámci ktorej bol stanovený náklad časopisu na 1210 výtlačkov. Doba platnosti zmluvy bola určená na jeden štvrťrok, pričom už po tejto dobe sa zmluva nepredĺžila, keďže jej podmienky boli náročné a pri zúčtovaní sa vyskytli nepresnosti. Ústredný výbor spoločnosti hľadal nové možnosti, ako zabezpečiť kontinuitu krajanského časopisu. Medzičasom vyšiel zákon o zrušení RSW „Prasa Książka Ruch”, čím sa situácia komplikovala ešte viac. Spoločnosť sa rozhodla, že prevezme redakciu pod svoje krídla, čo však bolo spojené s mnohými vyjednávaniami, právno-majetkovými otázkami a hľadaním nových riešení pre fungovanie redakcie.
19. máj 1990 – Spoločnosť poslala list vtedajšiemu premiérovi Slovenskej republiky Milanovi Čičovi, v ktorom ho požiadala, aby podporil snaženia Slovákov v Poľsku o zriadenie vlastnej tlačiarne pre potreby krajanského časopisu. Tento návrh krajanov sa stretol s podporou Dr. Jana Čarnogurského, ktorý viackrát deklaroval pomoc krajanom.[4]
19. máj 1990 – odišiel do dôchodku vtedajší šéfredaktor Života Adam Chalupec.
19. jún 1990 – novým vydavateľom časopisu Život a zamestnávateľom pracovníkov redakcie sa stal Ústredný výbor spoločnosti. Pracovníci redakcie, ktorí súhlasili s prechodom k novému zamestnávateľovi, uzavreli s ním pracovné zmluvy. Takto urobili štyria pracovníci a ostatní traja z redakcie odišli.
19. jún 1990 – funkciu šéfredaktora zverila spoločnosť krajanovi Jánovi Špernogovi[5]. Sídlo redakcie ostalo vo Varšave na Ulici Foksal 13. Spoločnosť od tejto chvíle zabezpečovala finančne prácu redakcie, čo sa spájalo s mnohými problémami, keďže medzičasom národnostné spolky prestali byť dotované zo štátneho rozpočtu. Úlohou nového vydavateľa bolo povznesenie úrovne časopisu. Spoločnosť sa obrátila o pomoc na Slovenskú republiku.
19. september 1991 – po viac ako rok trvajúcich snaženiach „vláda SR poskytla účelovú dotáciu vo výške 1,7 milióna Kčs, 18. septembra 1991 Kultúrno-sociálna spoločnosť Čechov a Slovákov v Poľsku prevzala tri tlačiarenské stroje: dvojfarebný ofsetový stroj ADAST DOMINANT 725 PAN, rezačku papiera MS 115-2 a tlačiarenský stroj ROMAYOR.“[6]
Prvé číslo Života vytlačené v Spolkovej tlačiarni
1991 – Spoločnosť zadovážila budovu na Ulici sv. Filipa 7 v Krakove, kde sa po opravách malo presťahovať jej vedenie, mali vzniknúť priestory pre redakciu a krajanskú tlačiareň. Stroje už boli a bola potrebná tlačiarenská hala, do ktorej by sa ich dalo postaviť, lebo prvotný zámer zriadenia tlačiarne v pivnici budovy na Ul. sv. Filipa sa pre malý priestor nedal uskutočniť.
1992 – kacvínskymi krajanmi bola svojpomocne postavená tlačiarenská hala vo dvore budovy na Ulici sv. Filipa 7 v Krakove.
10. január 1993 – bolo prijaté uznesenie predsedníctva Kultúrno-sociálnej spoločnosti Čechov a Slovákov o presťahovaní redakcie Život z Varšavy do Krakova. Zriadenie tlačiarne a pripravenie priestorového zázemia pre redakciu znamenalo, že už nebola príčina, aby sa prenajímali priestory pre redakciu vo Varšave.
Súčasná šéfredaktorka Života Agáta Jendžejčíková
Apríl 1993 – vznik Vydavateľstva a tlačiarne Spolku Slovákov v Poľsku, v ktorej sa ako jedna z prvých tlačovín začína tlačiť práve Život. Vďaka tomu sa podstatne zlepšuje grafická stránka a kvalita tlače časopisu. Prvým číslom, ktoré vyšlo v novozriadenej tlačiarni bolo aprílové číslo v novej grafickej úprave vo formáte A4 s farebnou obálkou a strednou dvojstránkou, pripravené fotosadzbou na počítačoch v počte strán 36. Život zo spolkovej tlačiarne vychádza už 25 rokov.
Máj 1993 – bola presťahovaná redakcia do Krakova na Ulicu sv. Filipa 7. Jednak sa týmto zmenšila vzdialenosť redakcie od krajanov, a jednak sa znížili náklady na prácu redakcie, ktorá získala vlastný priestor, kde sídli dodnes.
1995 – časopis Život vychádza od tejto doby už len v slovenskom jazyku. Je to spojené so vznikom Spolku Slovákov v Poľsku, ktorého tlačovým orgánom sa stal. Čeština sa prestáva používať.
Január 2000 – bolo vydané prvé celofarebné číslo časopisu pri príležitosti 500. čísla Života.
Marec 2002 – začínajú vychádzať pravidelne plnofarebné čísla Života v rozsahu 38 strán s farebnou fóliovanou obálkou.
Júl 2006 – zmena na poste šéfredaktora časopisu. Do dôchodku odišiel Ján Špernoga a vedenie Spolku Slovákov poverilo vedením redakcie Agátu Jendžejčíkovú.
2007 – bol nakúpený systém CTP, čím sa opätovne zvýšila úroveň časopisu po technickej stránke. Bolo tiež založené terénne pracovisko redakcie Život pri klubovni Spolku Slovákov v Poľsku vo Vyšných Lapšoch, kde je zamestnaná jedna redaktorka na pol úväzku, ktorá prináša spravodajstvo zo Spiša. Vďaka tomu je redakcia prítomná priamo v teréne a aj vo vedomí tamojších obyvateľov.
Január 2008 – zvýšil sa počet strán časopisu na 42 plus 4 strany obálka. Formát sa pritom nemenil od roku 1993. Súčasný náklad Života je 2100 kusov mesačne, zasielaných prostredníctvom poľskej i slovenskej pošty k čitateľom na Slovensku, v Poľsku, v USA, Kanade, Európe, ako aj donášaných doručovateľmi do domácností v jednotlivých obciach Spiša a Oravy.
Slovenské slovo nesené do krajanských domácností má nepochybne veľkú zásluhu na tom, že sa slovenská národnostná menšina úplne neasimilovala. Život píše nielen o menšine, jej starostiach a radostiach, dejinách Spiša a Oravy, Slovenska, ale aj o súčasnom živote krajanov a povzbudzuje ich národné povedomie, poukazujúc na slovenský pôvod, potrebu odovzdávania dedičstva otcov mladej generácii, ktorá je zárukou kontinuity slovenských tradícií v našom prostredí. Upozorňoval rodičov na potrebu národnej výchovy detí, vyzýval krajanov k rozširovaniu členskej základne Spolku, k aktívnej činnosti v oblasti kultúry, folklóru a ochotníckeho divadelníctva, ľudovej kultúry, popularizovania klubovní a dychových orchestrov. Všetky spomenuté zložky sa v priebehu tých šesťdesiatich rokov odzrkadľovali na stránkach nášho časopisu.
Zaujímavosti
Viete, že
– prvé čísla Života vychádzali v 20 000 tisícovom náklade
– 100. číslo Života vyšlo v septembri 1966, 200. číslo v januári 1975, 300. číslo v máji 1983, 400. číslo v septembri 1991, 500. číslo v januári 2000, 600. číslo v júni 2008 a 700. číslo v októbri 2016
– od júna 1957 – do júna 2018 bolo vydaných 720 čísiel, ktoré spoločne mali 20 345 strán.
Agáta Jendžejčíková
Foto: redakcia časopisu Život
[1] Krajanský život z 9. – 10. marca 1957, s. 35.
[2] Adam Chalupec (27. apríl 1923 Varšava – 14. máj 2002 Varšava) bol potomkom slovenských vysťahovalcov, spoluzakladateľom ilegálneho protifašistického Slovenského národného výboru vo Varšave, jedným zo zakladateľov a prvým predsedom Kultúrnej a sociálnej spoločnosti Čechov a Slovákov v Poľsku, prvým šéfredaktorom krajanského časopisu Život v rokoch 1958 – 1990. Čestný predseda Spoločnosti od roku 1985. Za svoju prácu bol v roku 1965 ocenený Zlatým krížom za zásluhy PR a
v roku 1968 Hrdinským krížom obrodenia Poľska. Na Slovensku mu minister kultúry Slovenskej socialistickej republiky Miroslav Válek udelil čestný titul Zaslúžilý pracovník kultúry za dlhoročnú spoluprácu a zásluhy pri rozvoji kultúrnych stykov medzi ČSSR a PĽR. V roku 1973 mu Matica slovenská udelila pri príležitosti jeho 50. narodenín medailu Pamätník slovenskej kultúry.
[3] Život, 1958, č. 3-4, s. 16.
[4] Archív Spolku Slovákov v Poľsku (ďalej SSP), List výkonného tajomníka ÚV SSP Dr. Ľudomíra Molitorisa č. 253/90 z 23. 05. 1990.
[5] Ján Špernoga (21. jún 1938 Kacvín – 22. november 2008 Nedeca) podpredseda Spolku Slovákov v Poľsku (2003 – 2008) a bývalý šéfredaktor časopisu Život (1990 – 2006). Patril medzi popredných predstaviteľov slovenskej národnostnej menšiny v Poľsku, zastupoval jej záujmy na diskusných fórach, úradoch, zjazdoch, konferenciách, stretnutiach s vysokými štátnymi úradníkmi Slovenskej a Poľskej republiky, ako aj všade, kde si to vyžadovala situácia. Vďaka jeho agilnej dlhoročnej práci v prospech časopisu Život, čitatelia dostavali objektívne informácie z diania na Spiši a Orave.
Po absolvovaní základnej školy v rodnej obci jeho cesta za vzdelaním viedla do Všeobecnovzdelávacieho lýcea so slovenským vyučovacím jazykom v Jablonke na Orave, kde v roku 1957 úspešne zmaturoval. Neskôr študoval na Univerzite Komenského v Bratislave na Filozofickej fakulte v odbore slovenský jazyk a literatúra a taliansky jazyk. V roku 1963 bol slávnostne promovaný a získal titul Mgr. Po skončení vysokej školy začal pracovať ako novinár v Poľskej tlačovej kancelárii vo Varšave. V roku 1974 prešiel do redakcie Život, s ktorou už od roku 1966 pravidelne spolupracoval. Zaoberal sa o. i. jazykovou a štylistickou úpravou textov. V Živote od roku 1983 plnil funkciu tajomníka redakcie a na základe rozhodnutia Ústredného výboru Spolku od 25. júna roku 1990 do 30. júna 2006 funkciu šéfredaktora tohto časopisu. Po odchode do dôchodku sa presťahoval do Nedece, kde sa zapojil do činnosti miestnej skupiny Spolku.
Od januára 2003 zastával funkciu podpredsedu Spolku Slovákov v Poľsku. Zaoberal sa najmä otázkami Oravy. Z jeho iniciatívy sa podarilo obnoviť slovenské vyučovanie v Podvlku a ďalších oravských či spišských obciach. Záujmy našej komunity boli preňho vždy prioritné, ktorým podriadil celý svoj život. Na stránkach časopisu mnohokrát prízvukoval potrebu odovzdávania dedičstva predkov mladším generáciám a neúnavne to opakoval pri každej príležitosti.
[6] MOLITORIS, Ľ.: Súčasné vydavateľské problémy časopisu Život…, s. 20.