Bona Fide

Volám sa Viera Kučerová-Dorotová, narodila som sa v Československu a pochádzam z malebnej podpolianskej obce Očová, kde som prežila to naj­krajšie detstvo. Väčšiu časť svojho života však žijem v Prahe, kde som po štúdiu na Divadelnej fakulte AMU dostala svoj prvý angažmán v divadle.

Magická Praha bola mojím hlavným mestom, kde som sa profesionálne realizovala, založila som si tu rodinu a našla druhý domov. Cnelo sa mi síce za malebnou prírodou a rázovitým folklórom na Podpoľaní, ale vedela som si to cez divadelné prázdniny vynahradiť dlhým a intenzívnym pobytom v rodnom kraji. Všetko bolo úžasné a myslela som si, že to inak už ani nebude.

31. december 1992 bol však posledným československým Silvestrom. Úderom polnoci vítali v už v dvoch samostatných suverénnych štátoch nový rok. V priebehu okamžiku sme stratili občianstvo a stali sme sa národnostnou menšinou vo svojej domovine. Táto doba nebola jednoduchá. Spretrhala rodinné väzby, vystavila hranice, vo vzduchu viselo veľa nevyriešených otázok, objavovali sa nacionálne vášne. Sama som ju prežívala veľmi intenzívne. Trvalý pobyt som mala v Prahe spolu s malým synom, ktorý sa narodil na Slovensku českému otcovi a slovenskej matke. Čakalo ma veľa zmien a veľa rozhodovania. Našťastie, všetko sa vyriešilo a prebehlo pokojne. Dnes mám dvojité občianstvo a so svojimi dvomi pasmi prechádzam slobodne hranice rôznych štátov.

A práve na prelome tisícročia začali sa splietať aj korene pražského spolku BONA FIDE, ktorý by som Vám chcela predstaviť.

BONA FIDE je nezisková organizácia podporujúca umenie, kultúrnu výmenu a minoritné projekty, vrátane národnostných. Založili ho po rozdelení Československa slovenskí absolventi Akadémie múzických umení v Prahe. Mali sme potrebu v tejto novovzniknutej situácii rozvíjať naše slovenské kultúrne tradície, slovenskú reč i národné povedomie. Odrazu sme chceli vytvoriť niečo, čo by pretrhnuté korene scelilo a dalo nám možnosť prepojenia s domovom, ktorý nám odrezala hranica.

A tak sme sa opäť po rokoch zišli – spolužiaci, v tom čase už vlastne výkonní umelci, herci, režiséri, scénografi, výtvarníci, hudobníci, filmári, scenáristi, fotografi, skladatelia, ale postupne sa pridali aj naši životní partneri – prekladatelia, žurnalisti, redaktori, učitelia, spisovatelia, filozofi, historici či lekári a i iné profesie.

Cieľom bolo vytvárať a produkovať kultúrne projekty z rôznych oblastí umeleckého zamerania (divadlo, rozhlas, multimédiá, preklady do slovenského jazyka, jazyková a literárna osveta, národnostné akcie a programy).

Náplňou nášho spolku bola od začiatku podpora umelcov pri tvorbe týchto aktivít, spolupráca s inými neziskovými organizáciami, rozvíjanie interkultúrneho dialógu a usporiadanie kultúrnych, vzdelávacích a národnostných aktivít pre deti a mládež, pretože v tom čase už väčšina našich členov mala malé deti.

BONA FIDE bolo zaregistrované Ministerstvom vnútra 8. 3. 2001 pod poradovým číslom VS/l-1/46365/0l-2 a bolo mu pridelené IČ 265 24 741.

Za predsedu bol zvolený Mgr. Richard Trsťan, herec, moderátor a redaktor.

Hneď v roku 2001 sme naštudovali divadelné dvojjazyčné predstavenie pre najmenších O statočnom Gašparkovi.

Naši členovia vytvorili vzápätí divadelné predstavenie pre širokú verejnosť Život potulného komedianta.

V roku 2003 sme spolupracovali na vydaní dvojjazyčnej rozprávkovej knihy Slovenské rozprávky, súčasťou ktorej je i slovníček a zvuková nahrávka na CD, ktorú nahovorili naši členovia. V roku 2004 vniklo predstavenie pre deti Rozprávajme si rozprávku a v roku 2005 sme spolupracovali na vzniku detského dvojjazyčného leporela Bola raz Praha, mesto vežaté. Kniha dostala osobnú záštitu vtedajšieho ministra kultúry ČR Pavla Dostála a ministra kultúry SR Rudolfa Chmela.

Spolupracovali sme na vzniku dokumentárneho filmu Pauliny. Tento projekt bol podporený grantom V4 a vznikol v spolupráci s Maďarskom, Poľskom a Slovenskom.

Od roku 2006 v spolupráci so Slovenským inštitútom v Prahe organizujeme semináre o slovenskej literatúre. Každoročne organizačne pomáhame pri folklórnych festivaloch Praha srdce národov, Folklór bez hraníc a Vianoce s Limborou. V roku 2010 sme vydali slovenské CD pre deti Poďte s nami do rozprávky a v roku 2011 vznikla i dvojjazyčná kniha rovnakého názvu.

V roku 2013 sme v spolupráci s GHMP usporiadali našim členom fotografom autorskú výstavu Slovenská nová vlna v Dome fotografie v Prahe.

V roku 2014 sme vydali dvojjazyčnú knihu Pohádečko moje – Rozprávočka moja a začali sme vyrábať a vysielať rozhlasovú reláciu Slovenská mozaika v Rádiu ZET. V tomto roku sme začali organizovať aj Festival českej a slovenskej tvorby pre deti.

Okrem kultúrnych programov a rozhlasovej relácie Slovenská mozaika na Rádiu ZET, rozprávok pre deti a bábkových predstavení, usporiadali sme v rámci Festivalu českej tvorby pre deti autorskú výstavu Tajomný svet bábok našim členom, bábkovým výtvarníkom a scénografom a nacvičili sme divadielko pre deti s názvom Rozprávky.

V poslednom čase sme uviedli cyklus literárnych programov Stretnutie so slovenčinou a počas celého roku sme pracovali na projekte Čítajme, počúvajme a učme sa!, v rámci ktorého sme zorganizovali semináre a workshopy o slovenskej literatúre.

Každoročne pripravujeme v Múzeu hl. m. Prahy výstavy slovenských ilustrátorov detských kníh a vydali sme niekoľko kníh a CD pre deti.

V roku 2018 to bola kniha s CD nahrávkou Bruško, bruško, kto v tebe býva?. Posledným vydavateľským počinom BONA FIDE je nové audio CD o živote generála M. R. Štefánika Večnosť v sekundách.

Prioritou nášho spolku BONA FIDE je v poslednej dobe dvojjazyčná výchova prostredníctvom knižnej a dramatickej tvorby pre deti zo slovenskej národnostnej menšiny v ČR.

Deti sú naša budúcnosť, učia sa cudzie jazyky a považujú to za samozrejmosť. Avšak nemali by stratiť kontakt ani s jazykom svojich predkov, mali by ho rozvíjať i v majoritnom cudzojazyčnom prostredí. V prípade abstinencie materských a základných škôl s výučbou v materskom jazyku je nutné zvoliť metódu, ako prirodzenou a zábavnou formou priviesť dieťa k učeniu a k zdokonaľovaniu materského jazyka v minoritnom prostredí i v bilingválnych rodinách. Venujeme sa aj dvojjazyčnosti v dramatickej a knižnej tvorbe pre deti nielen ako jednej z motivačných ciest vzdelávania a výchovy, ale aj ako komunikácie, interakcie, motivácie a kreativity.

Okrem mojej pôvodnej profesie herečky a dramaturga, hrám aj bábkové divadlo, venujem sa organizovaniu Festivalu tvorby pre deti a redaktorskej profesii v rozhlase. Ako autorka niekoľkých edukačných divadelných hier pre deti, dvojjazyčných kníh a rozhlasových relácií, ale hlavne ako matka dieťaťa, ktoré vyrastalo v bilingválnom prostredí československej rodiny, som sa snažila vytvoriť z odborného i ľudského hľadiska spoločensky prospešné projekty, ktoré by mohli pomôcť rodičom dvojjazyčných rodín pri domácej výučbe oboch jazykov (v mojom prípade slovenčiny a češtiny), a ktoré by deti prirodzene zaujali. Jednoznačne zvíťazili rozprávky, ktoré deťom predkladáme predčítaním z kníh, počúvaním z CD nahrávky alebo v divadelnom tvare – formou bábkového predstavenia.

Motto: Rozprávka nevznikla preto, aby sa ňou uspávali deti, ale aby prebúdzala dospelých, aby pripomínala skutočné hodnoty zmysluplnej ľudskej existencie. (M. Rúfus)

Po rozdelení Československa sa slovenčina vytratila z médií i z bežného života. Za 26 rokov od rozdelenia nevznikla v ČR jediná škola so slovenským vyučovacím jazykom. České deti, ktoré v období spoločného štátu slovenčinu bežne ovládali, jej dnes skoro nerozumejú. V českých školách sa nevyučuje ani ako voliteľný predmet a slovenská literatúra sa dokonca vytratila z učebných osnov. Vzhľadom na tento fakt začali postupne vznikať dvojjazyčné česko-slovenské rozprávkové knihy s CD nahrávkami a slovníčkom rozdielnych výrazov. Pre deti sme pripravili tiež divadelné dvojjazyčné predstavenia. Tak začala naša cesta k výchove a vzdelávaniu detí, ale i k podpore komunikácie a rozvíjaniu kreativity v bilingválnom prostredí.

Prvou lastovičkou bolo dvojjazyčné vydanie rozprávok Pavla Dobšinského Slovenské rozprávky s CD nahrávkou a so slovníkom rozdielnych výrazov. Deti si môžu rozprávky čítať v origináli, súčasne ich porovnávať so zrkadlovým českým prekladom a zároveň počúvať kultivovanú slovenčinu z CD nahrávky. Kniha vyšla v roku 2003.

Rozprávky jsou pohádky sú ďalším dvojjazyčným česko-slovenským divadelným projektom. V bábkovom predstavení deti zavedú dvaja živí herci do rozprávkovej krajiny. Tu sa stretávajú s princeznou, kráľom, zvieratkami i lúpežníkmi a pritom poznajú, že čeština a slovenčina sú navzájom veľmi blízke jazyky. Účinkuje V. Kučerová a M. Matejka. Výprava Z. Štancelová. Réžia J. Sebechlebský.

Dvojjazyčné leporelo o Prahe – bolo ďalším dvojjazyčným projektom. Jednoduché verše sú určené predovšetkým deťom a ich rodičom. Autorky: Viera Kučerová a Zuzana Štancelová.

Naše projekty slúžia i k tomu, aby sa deti prirodzene naučili používať obidva jazyky.

Ďalšou interaktívnou pomôckou je dvojjazyčná kniha pre malé deti v zrkadlovom preklade, so slovníčkom a CD nahrávkou Poďte s nami do rozprávky – Pojďte s námi do pohádky. Túto knihu autorky Viery Kučerovej a ilustrátorky Alexandry Švolíkovej, členiek BONA FIDE priniesol deťom MIKULÁŠ a deti z nej mali veľkú radosť.

Ďalším zrealizovaným projektom je dvojjazyčná kniha s CD pre školákov Rozprávočka moja – Pohádečko moje, ktorá rozpráva pôvabné príbehy autorky J. T. Mettlerovej z 30. rokov minulého storočia. Krátke bájky vyvolávajú predstavu útulnej izbičky, kde v peci praská drevo a rodičia či starí rodičia vľúdne čítajú rozprávky. V našich krajinách rozprávky so svojou ľudovou múdrosťou vždy sprevádzali deti i dospelých a patrili k domácej pohode. Projekt navyše ponúka i vhodný spôsob podpory a rozvoja porozumenia medzi národom českým a slovenským. Aj preto sme zvolili takúto formu rozprávania, kde zo zvukového nosiča počuť slovenskú starú mamu Zuzanu Krónerovú a českého starého ocka Josefa Somra. Knihu ilustrovala Alexandra Švolíková a vydalo ju BONA FIDE.

Vydali tiež audioknihu Veroniky Šikulovej To mlieko má horúčku a posledným počinom v roku 2018 bolo vydanie knihy Miriam Peškovej Bruško, bruško, kto v tebe býva?.

V roku 2018 sme zorganizovali našim členom veľkú výstavu bábok spojenú s workshopmi, divadlom a prezentáciou detskej literatúry.

Všetky tieto aktivity postupne vyústili do usporiadania Festivalu českej a slovenskej tvorby pre deti, ktorý organizujeme od r. 2015 v októbri, v mesiaci českej a slovenskej kultúrnej vzájomnosti. Na festivale prezentujeme detské knihy, bábkové divadielka, výstavy ilustrácií, výstavy bábok a konajú sa tam i tvorivé literárne, divadelné a výtvarné workshopy.

Festival podporuje MK ČR, Magistrát hl. m. Prahy v rámci podpory národnostných menšín v ČR, MK ČR a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Nie je ľahké v tomto technicky vyspelom svete neosobných médií, počítačov, internetu, facebooku, počítačových hier vychovávať deti k pochopeniu medziľudských vzťahov, k úcte k hodnotám i národnému cíteniu.

V našich projektoch ponúkame živý osobný kontakt nad stránkami zaujímavých kníh, obklopujeme i deti pocitom láskyplnej pospolitosti, vzájomného porozumenia a cti k tradíciám. Spolupracujeme aktívne so slovenským detským folklórnym súborom Limborka, s komunitou Mamičky Slovenky v Prahe, s bilingválnymi rodinami a, samozrejme, so slovenskou komunitou v ČR.

S našimi členmi stále vymýšľame nové tvorivé projekty, v ktorých môžeme spojiť naše umelecké profesie, slovenské korene i materinský jazyk.

 

Viera Kučerová