Miroslav Bielik
Slovenský svetový kalendár v treťom ročníku 2019 pripomína Slovákom kdekoľvek žijúcim vo svete významné medzníky slovenského národného života a reflektuje výročia významných udalostí – medzi nimi na popredných miestach ustanovenia inštitúcií národného a kultúrneho života: piliere slovenskej kultúry napr. v Báčskom Petrovci
a v ďalších slovenských komunitách. Vojnou zmrzačená Európa pred 100 rokmi začala ožívať a Slováci v spoločnom štáte – ČSR s nádejami sa pustili do rozvíjania slovensko-slovenských a slovanských vzťahov. Slovenský svetový kalendár, ako už etablované médium, prináša aj z hľadiska slovenskej literatúry nové pohľady a pútavé čítanie, čo je aj v čase všemohúcich elektronických médií blahodarným osviežením.
Miroslav Bielik
predseda Spolku slovenských spisovateľov
* * * * *
Milí priatelia, krajania a rodáci,
dostáva sa nám do rúk tretie vydanie Svetového kalendára Slovákov na rok 2019, ktorý si vzal do vienka informovanie slovenskej pospolitosti a jej priateľov doma i vo svete o aktivitách Slovákov v zahraničí. Verím, že s pribúdajúcimi ročníkmi kalendára si čitateľ skultivuje úsudok o slovenskom krajanskom pôsobení v priestore a čase. Cieľom ostáva priblížiť bohatú krajanskú minulosť, dokumentovať pestrú súčasnosť a načrtnúť (snáď) nádejnú budúcnosť.
Ján Varšo
Slovenské komunity prejavujú svoju životaschopnosť na všetkých kontinentoch sveta, hoci charakter, intenzita a masovosť aktivít je rôznorodá. Zárodočnú bunku (verím, že ďalších) krajanských aktivít Slovákov predstavuje (pre našinca) v exotických krajinách spontánne, ale v zásade systematické stretávania sa rodákov a ich potomkov, aby si v kondícii udržiavali slovenský jazyk. Na dobrovoľníckej báze je postavené aj organizovanie kultúrno-duchovného života (najmä) v západnej Európe i v zámorí, ktoré je obvykle prepojené na (víkendové) vzdelávanie detí, so zámerom uchovať slovenský jazyk i tradície našich predkov v štáte ich súčasného pobytu. V krajinách strednej, južnej a východnej Európy, v ktorých slovenské komunity tvoria autochtónne menšiny, existuje (v zásade) inštitucionálne zabezpečenie ich fungovania v oblasti školstva, duchovnej a svetskej kultúry, vydavateľskej činnosti a médií.
Homogenizovaná svetová kultúra, ktorá spolu s modernými informačnými technológiami v časopriestore zasahuje do osudu každého z nás, vrátane krajana, „(pre)vy/tláča“ lokálne a regionálne tradície. Globalizácia, elektronické médiá a hektický zhon za zabezpečením sociálno-ekonomických štandardov jednotlivca i rodín prenikajú do genetiky súčasníka. Systematicky tým odsúvajú tradičné ľudové prvky do postavenia exotického artiklu, ktorý síce pre „globálneho človeka“ predstavuje okamih potešenia, ale prestáva byť súčasťou jeho životného štýlu. Boli časy, boli, keď deti do čitateľských, dramatických či speváckych krúžkov chodili a generácie ľudí duchovné i svetské obyčaje a tradície svojich predkov si ctili, a tak sa vzájomne stretávali i spoznávali – boli časy, boli, keď mobily neboli… Nastoľuje sa teda otázka, ako čičíkať v modernej dobe národné povedomie s cieľom posilňovať slovenskú spolupatričnosť bez toho, aby sme urazili dnes už nutné používanie elektronických technológií. Dúfam, že Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2018 (26. – 27. 10. 2018 Bratislava), na ktorej tento kalendár verejne uzrie svetlo sveta, ktorá je zameraná na tému generačných výziev pri posilňovaní národného povedomia Slovákov žijúcich v zahraničí, načrtne priority pri zabezpečení manažovania slovenskosti v krajanskom svete.
Napriek všetkým zložitostiam a prekážkam v krajanskom živote prichodí sa vo svetovom kalendári poďakovať všetkým aktívnym rodákom, krajanom a tiež priateľom Slovenska za to, že sa svojím dielom pričinili o uchovávanie, prezentovanie a podporu slovenskosti v jednotlivých krajinách i vo svete, ale tiež tým, ktorí svojou účasťou prispievajú k podpore krajanských podujatí. Vďaka patrí aj inštitúciám domovských štátov, ktoré konštruktívne napomáhajú slovenským spolkom, združeniam a jednotlivcom pri zabezpečovaní ich prirodzených potrieb – táto podpora nepochybne prispieva aj k obohacovaniu domorodého spoločenstva o charakteristické (gastronomické, kultúrno-umelecké, duchovné a ďalšie) prvky slovenskosti, ktoré vzišli z tradícií nášho ľudu. Slovenská republika, hlavne prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, bude pokračovať v podpore takých aktivít našich krajanov, ktoré budú viesť k uchovaniu i spevneniu slovenského národného povedomia vo svete s cieľom ďalej posilniť národnú spolupatričnosť.
V roku 2018 sme si pripomenuli aj výročia, ktoré sa viažu – v nadväznosti na národnostné úsilie a aktivity predchádzajúcich generácií slovenských osobností a združení doma i vo svete – na právo slovenského národa na štátnu sebarealizáciu. Mnoho našich krajanov a spolkov nestálo bokom v procese formovania Česko-Slovenskej republiky v roku 1918, či pri založení demokratickej Slovenskej republiky (1. 1. 1993), ktorá oslávila štvrťstoročie svojej existencie. Výsledkom tohto úsilia je zaradenie sa Slovenska do rodiny rovnoprávnych štátov medzinárodného spoločenstva. Treba pripomenúť tiež 300. výročie zdokumentovaného skupinového znovuosídlenia „matky dolnozemských slovenských miest“ Békešskej Čaby v roku 1718, z čoho vyrašila prvá ucelená zelená vetva Slovákov na Dolnej zemi (hlavne Maďarsko, Rumunsko a Srbsko), ktorá si uchováva slovenčinu i naše tradície. Výročia nás vždy nabádajú na to, aby sme sa zamysleli nad tým, ako obstáť v súčasnosti a uchovať i zveľaďovať kultúrne bohatstvo pre budúce generácie, ku ktorému sa hrdo hlásia a do ktorého prispievajú aj naši krajania z rôznych kútov sveta.
V každom prípade poďakovanie patrí spracovateľom kalendára a prispievateľom za ich podiel na jeho obsahu, a tak už len možno zaželať svetovému kalendáru veľa pozorných čitateľov a inšpiráciu pre tvorivosť slovenských krajanských spolkov, združení i jednotlivcov.
Na záver tradične, na prahu Nového roka 2019, prajem všetkým našim krajanom vo svete, priateľom a priaznivcom Slovenska pokojné prežitie vianočných sviatkov a úspešný rok 2019 v osobnom, rodinnom i pracovnom živote a osobitne na poli posilňovania krajanskej jednoty v jej rozmanitosti a kráse.
Ján Varšo
predseda Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí