V Našiciach 17. júna Slováci v Chorvátsku oslávili 25. výročie Zväzu Slovákov. V radnici mesta Našice sa uskutočnilo slávnostné zasadnutie, kde členom Zväzu Slovákov pri tejto príležitosti zagratulovali: zástupca starostu mesta Našice Krešimir Žagar, zástupca župana Osijecko-baranskej župy Goran Ivanović, predseda Demokratického zväzu Čechov a Slovákov v Rumunsku Adrian Miroslav Merka, podpredseda Matice slovenskej v Srbsku Branislav Kulík, generálny konzul v Békešskej Čabe Igor Furdík, veľvyslanec Slovenskej republiky v Záhrebe Juraj Priputen, predseda Rady pre národnostné menšiny v Chorvátsku Aleksandar Tolnauer a poslanec pre českú a slovenskú národnostnú menšinu v Parlamente Chorvátskej republiky Vladimir Bilek. Vážení hostia zdôraznili veľký význam Slovákov v Chorvátsku v priateľských vzťahoch medzi dvoma štátmi, Chorvátskom a Slovenskom, aktívnu činnosť zväzu a jeho členstva, ich starostlivosť o kultúru, tradíciu a jazyk a veľmi dobrú spoluprácu. Na slávnostnom zasadnutí boli prítomní aj predstavitelia slovenských inštitúcií, kultúrno-vzdelávacích ustanovizní a spolkov, ako aj jednotlivci, s ktorými zväz a matice už dlhé roky úspešne spolupracujú.
V mene Rady pre národnostné menšiny v Chorvátsku predseda Aleksandar Tolnauer udelil uznania predsedovi Zväzu Slovákov Mirkovi Vavrovi a tajomníčke Zväzu a členke Rady pre národnostné menšiny Branke Baksovej za ich veľký prínos. Pri príležitosti svojho výročia zväz udelil uznania jednotlivcom, inštitúciám a spolkom za dlhoročné úsilie, podporu a pomoc v činnosti zachovania a prezentovania kultúry, jazyka, obyčají a národnostnej identity Slovákov v Chorvátsku.
Zväz Slovákov sa počas dvadsiatich piatich rokov svojho pôsobenia ako vydavateľ podpísal pod takmer päťdesiat publikácií, ktoré sa zaoberajú témou Slovákov v Chorvátsku. Primárnym cieľom vydavateľskej činnosti Zväzu Slovákov je dokumentovanie materiálnej a nemateriálnej pozostalosti kultúrneho bohatstva lokalít, v ktorých Slováci organizovane pôsobia v rámci občianskych združení, najmä v maticiach slovenských, ako aj dokumentovanie výročí a významných podujatí, ktoré Zväz Slovákov organizuje. Knižné vydania Zväzu Slovákov predstavujú hodnotný prameň informácií o Slovákoch a ich pôsobení v Chorvátsku. Pri tejto príležitosti bola prezentovaná fotomonografia Zväzu Slovákov Naša ruža rozkvitala, ktorú predstavili redaktori knihy Branka Baksová a Mirko Vavra, recenzentka Sandra Kraljová Vukšićová a dlhoročná spolupracovníčka Zväzu Slovákov a zároveň aj jej lektorka Marija Pepelková.
Fotomonografia Naša Ruža rozkvitala – Naša Ruža procvjetala, historicko-publicistické dielo, bola pripravená pri príležitosti osemnásteho výročia festivalu slovenskej hudby a piesní Keď sa ruža rozvíjala. Obsah fotomonografie je rozdelený na osemnásť kapitol, ktoré podávajú informácie o jednotlivých ročníkoch festivalu. V kapitolách sú chronologicky zaznamenané všeobecné údaje vzťahujúce sa na jednotlivé ročníky – miesto a termín realizácie, hostiteľ, účinkujúci, hostia, podporovatelia, ale aj fotografické záznamy, vzhľad pozvánok a plagátov, recenzie v tlači, a to s dôrazom na časopis Prameň, a iné materiály, ktoré sú vydavateľovi k dispozícii. Na takmer sto stranách našli okrem informačne hodnotných textov svoje miesto aj kópie materiálov a notové zápisy archívnej hodnoty, zvlášť dôležité pre zachovanie hudobného prejavu Slovákov v Chorvátsku. Monografia je pripravená v chorvátskom jazyku a v materinskom jazyku slovenskej národnostnej menšiny, čo tejto fotomonografii pridáva na hodnote.
Vydanie na konkrétnom príklade podujatia Keď sa ruža rozvíjala dokumentuje pôsobenie Zväzu Slovákov a pätnástich matíc slovenských, a tak podáva informáciu o pôsobení Slovákov v rámci celého Chorvátska. Publikáciu, ktorá je dôležitým podkladom pre zachovanie kultúrnej a etnickej identity Slovákov v Chorvátsku, rovnako srdečne odporúčam chorvátskemu, ako aj slovenskému čitateľovi.
Na vydaní tejto vzácnej fotomonografie sa zúčastnila skupina autorov, predovšetkým dopisovatelia časopisu Prameň: Vlatko Mudroch, Pavel Treger, Željko Brnjik, Anica Popovićová, Josip Kvasnovski, Marica Tisajová, Ivan Hudec, Vesna, Vjera i Branka Baksové, Željka Uzelová, Tanja Matotová, Josip Kreičik, Margita Žagarová, Blanka Mavretićová, Miroslava i Antonio Gržinićovci, Andrija Kuric a Margita Rekić-Grolmusová. Korektúru prekladu a grafickú prípravu urobili Tatjana Buhová, Branka Baksová a Rozalija Kukučková.
Finančnú podporu poskytli Rada pre národnostné menšiny Chorvátskej republiky, mesto Našice a Osijecko-baranská župa.
Po slávnostnej schôdzi v kaštieli Pejačevićovcov otvorili výstavu Textilné nápisové nástenky – výtvarné prejavy našich babičiek, ktorú pripravilo Slovenské kultúrne centrum Našice v spolupráci s maticami slovenskými v Chorvátsku.
V oslavách tohto, pre Slovákov v Chorvátsku, významného jubilea sa pokračovalo v maticiach slovenských v Chorvátsku do konca kalendárneho roka.
Tatjana Seničaninová,
kustódka Slovenského kultúrneho centra Našice