„Národ bez znalosti svojej minulosti nemá ani budúcnosť, ani minulosť, aká ona v skutočnosti bola, lebo história sa dá prekrúcať, ale sama sa nikdy nemení.”
Zlaté jubileum existencie slovenskej katolíckej osady v Detroite, Sv. Cyrila a Metoda, si detroitskí Slováci pripomínali v roku 1972. Ešte dva roky predtým sa delegácia z Detroitu (Janko Beliansky, Dr. Jozef Mikula, Martin Kamenský, Anna Kamenská, Jožko Fecík, Jozef Ferkovič, Jozef Kristofík, Laco Šándor, Vinco a Otília Krajčovicovci a Jozef Janek) zúčastnila zakladajúceho Kongresu Slovákov v slobodnom svete, ktorý sa konal 19. – 21. júna 1970 v New Yorku.
Roku 1975 bol 14. marec najvýznamnejší deň osláv slovenskej nezávislosti. Tento sviatok sme si pripomenuli počas SLOVAK HERITAGE WEEKEND v dňoch od 22. – 23. marca 1975 vo Wayne state Univerzity. V prvý deň podujatia bola prednáška predsedov bratských slovenských združení s dôrazom na budúcnosť slovenského života v Amerike. Premietali sa slovenské filmy a na pódiu vystupovali slovenské folklórne súbory Šarišan, Rozmarín zo susedného kanadského Windsoru a iné. Počas týchto dní boli vystavené pre verejnosť slovenské knihy, časopisy a fotografie. Účastníci tohto podujatia si mohli kúpiť aj rôzne pamiatkové predmety, knihy a chutné slovenské jedlá.
V druhý deň podujatia sa začala oslava slovenskej štátnosti. Anglickým slávnostným rečníkom bol dobre známy profesor Dr. Fred E. Dohrs, prednosta katedry „department of Geography na Detroitskej univerzite WSU“ a plnil aj povinnosť komentátora televíznej stanice WWJ (TV 4) v Detroite. Dr. Dohrs je autorom viacerých kníh a publikácií. Je uznavanou autoritou keď ide o stredoeurópske a východoeurópske otázky.
V novembri roku 1975 futbalové mužstvo AC-Slovakia z Detroitu usporiadalo prezentačný banket a zábavu na počesť Rev. Juraja Kadleca, známeho futbalistu z Trnavy, ktorý v 50. rokoch ušiel do Ríma, aby tam mohol študovať teológiu. Neskôr bol farárom v slovenskej osade vo Windsore Ontario a zároveň aj trénerom AC Slovakia. Na bankete do tanca hrala slovenská skupina pod vedením Andyho Galla. Ikona slovenského futbalu Rev. Juraj Kadlec žije teraz v Kanade v domove pre katolíckych kňazov.
V septembri roku 1982 slovenská osada Sv. Cyrila a Metoda oslavovala strieborné výročie vysviacky za kňaza administrátora osady Rev. Elemira (Ela) Mikuša. Bol to horlivý a obetavý kňaz, národovec a poradca. Po odchode Otca Jozefa Nosála z našej osady Rev. Elo Mikuš bol vymenovaný kardinálom Jánom Deardenom za nového administrátora slovenskej osady Sv. Cyrila a Metoda v Detroite. Rev. Elemir Jozef Mikuš je teraz na zaslúženom odpočinku na Záhorí v rodnej dedine Oreské.
Pod vedením Fatra Mikuša aj v spolku ružencovom (Svate Baby) boli aktívni. Usporiadali už tradičné trhy ručných prác a slovenských koláčov a peniaze, ktoré sa dostali, boli investované do fondu nového terajšieho kostola, ktorý bol dokončený roku 1988 pod vedením Otca Ela Mikuša.
Slováci v Detroite už roku 1948 oslavovali sviatok slovenskej štátnosti, a to sa stalo už tradíciou až podnes bez prerušenia.
Uvedieme aspoň niektorých významnejších rečníkov, ktorí sa podieľali na oslavách 14. marca, a ktorí svojimi prednáškami a počas totality povzbudzovali ľud do krajšej budúcnosti ubiedeného slovenského národa, ktorý nemal nádej v blízkej búducnosti ani na lepší život. Z množstva takýchto úžasných jednotlivcov boli to napríklad: kongresman Thadeus Machrowicz v roku 1955, profesor University Notre Dame v štáte Indiana, Rev. Dr. Jozef Papin v roku 1956, Viktor Freudenfels roku 1957, prof. Michal Svonavec v roku 1961, v roku 1962 nám rečnil luteránsky farár národovec Rudolf Flachbarth, duchovný správca Evanjelickej cirkvi sv. Trojice z Windsoru Ontario, Kanada, advokát Teodor Macejko v roku 1969, Jozef Trubinský, slovenský národovec z Clevelandu v roku 1970, novinár a slovenský buditeľ Janko Beliansky v roku 1971. V roku 1975 to bol americký historik Fred E. Dohrs a hlavný tajomník katolíckeho sokola Tibor T. Kovalovský, ktorý bol aj rečníkom roku 1979. V roku 1977 prednášal hosť z Austrálie, univerzitný profesor Fero Vnuk spolu s opátom rev. Teodorikom Zúbekom. V roku 1978 slovensky básnik národovec rev. Rudolf Dilong, v roku 1980 sudca okresu Wayne Michigan, syn slovenských emigrantov z východného Slovenska Judge Jan H. Hauser. V roku 1982 to bol slovenský básnik Janko Okál. V roku 1985 Jožko Kristofík, predseda Prvej slovenskej katolíckej jednoty, r. 1983 prednášal profesor Ľudo Gorek. Pán farár rev. Elemír Mikuš povzbudzoval ľud slovami v roku 1984. A v roku 1974 to bol svetoznámy diplomat a filozof prof. Dr. Jozef A. Mikuš, ktorý stále hovoril: „Chcem zomrieť na svojej Oravienke“ – a tak sa i stalo. Naposledy bol prednášajúcim mladý Ing. Jožko Kováč. To boli oslavy už po 65-krát, v roku 2013, a to ešte nie je koniec. Lebo ľud tak potupený vo svojej vlastnej zemi za oceánom hrdo zdvihol hlavu. Tam hlasno hovorí ten, čo tam bol nemý. V čom videl hanbu tu, tam vidí slávu. Sám seba spoznal v krajoch Kolumbie a zistil, že až teraz žije.
Jozeph Janek