V slovenskom zahraničí sa najčastejšie stretáme s praxou, že druhá alebo tretia generácia stráca svoj materinský jazyk, ďalšia zrejme stráca už aj slovenské povedomie, alebo ak aj ešte nejaké jestvuje, ono je veľmi chabé. V prípade slovenských dolnozemských komunít sa situácia javí inak. Aj po viac ako štvrťtisícročí žitia a bytia v tomto geografickom priestore slovenské komunity v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku žijú komplexným slovenským životom, ktorý si v priebehu času vytvorili ako vzácny drahokam. V rámci neho výchova a vzdelávanie v materčine mala, má a keď Boh dá aj bude mať pevné miesto v živote komunity.
Napriek stáročnému odlúčeniu slovenských komunít od materskej vlasti, najmä na Dolnej zemi (Chorvátsko, Maďarsko, Rumunsko, Srbsko), slovenské školstvo má vybudovaný inštitucionálny systém vzdelávania, ale aj rôzne formy noninštitucionálneho slovenského jazykového vzdelávania. Slovenské komunity v iných krajinách Európy, ale aj v zámorí, majú iné formy a spôsoby vzdelávania v materinskom jazyku pre svoje mladé generácie.
Práve v tom sú slovenské školy na Dolnej zemi jedinečné, v tom sú tieto inštitúcie jedinečnými zjavmi. Bez ich existencie by sme v súčasnosti určite veľmi ťažko hovorili o aktívnom slovenskom živote na Dolnej zemi.
Posudzovacia komisia v pracovnej atmosfére
Je zrejmé, že vo väčšine prípadov si prisťahovalci do tej-ktorej lokality ihneď privádzali so sebou aj učiteľa a farára a aj napriek nemalým hospodárskym problémom, ktorým museli neodkladne čeliť, sa venovali aj vzdelávaniu svojich dietok. Nie je teda náhodné, že aj keď ešte nehovoríme v tom čase o povinnej školskej dochádzke, v našich slovenských dolnozemských lokalitách už v tom čase negramotnosť bola podstatne nižšia ako – moderne povedané – celoštátny priemer.
Naše slovenské školy sú dodnes jedinečné, lebo ako národnostné vzdelávacie inštitúcie majú omnoho širšie spektrum činností, ktoré dôstojne a so samozrejmosťou vykonávajú po celé desaťročia a storočia. Národnostná škola často supluje aj rôzne iné inštitúcie, ktorými menšina v porovnaní s majoritným národom nedisponuje.
V uvedenom kontexte rozhodnutie učiteľa pôsobiaceho na národnostnej škole venovať značnú časť svojho aktívneho života alebo aj celý aktívny život práve vzdelávaniu a výchove mladých generácií v slovenskom jazyku predpokladá veľkú obetavosť. Neraz sa stáva, že naši krajanskí učitelia pôsobia v pomerne zložitej situácii, ktorá úzko súvisí s pomermi v domovskom štáte a v tej-ktorej slovenskej komunite v zahraničí. Aj napriek tomu títo zanietenci dokážu robiť zázraky a udržať slovenský jazyk a slovenské povedomie živé u našich najmladších.
Majúc na zreteli uvedenú skutočnosť, organizácie dolnozemských Slovákov zvažovali už dlhšie obdobie, ako nájsť adekvátnu formu odmeňovania tých najaktívnejších pedagógov slovenskej diaspóry. Súc si vedomí toho, že slovenský zahraničný svet disponuje veľkým počtom zaujímavých osobností v radoch pedagógov, ktorí si zaslúžia byť povšimnutí a morálne ocenení za nevyčísliteľný objem práce, ktorý vynaložia na oltár slovenskosti, a to často aj na úkor svojej rodiny a vlastnej osoby, ale aj za dlhoročnú či celoživotnú nezištnú prácu na roli národa dedičnej, Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku, Asociácia slovenských pedagógov v Srbsku a Čabianska organizácia Slovákov sa rozhodli zriadiť počnúc rokom 2012 Cenu Samuela Tešedíka, ktorou by odmenili aspoň symbolicky tých jednotlivcov z radov slovenských pedagógov v zahraničí, ktorí svojou činnosťou výrazne a dlhodobo prispeli k rozvoju slovenského národnostného školstva v zahraničí. Na základe dohody o spolupráci medzi uvedenými organizáciami dolnozemských Slovákov podpísanej 18. februára 2012 v Nadlaku sa Cena Samuela Tešedíka fakticky stáva spoločným dolnozemským projektom. Cena sa udeľuje v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí.
Laureáti Ceny Samuela Tedešíka roku 2014
Ocenenie sa udeľuje každoročne pri príležitosti Svetového dňa učiteľov (World Teachers Day) – 5. októbra, ktorý bol vyhlásený UNESCO-m v roku 1994 ako pripomienka Charty učiteľov – Odporúčania o postavení učiteľov, podpísanej v tento deň v roku 1966.
Každý rok sa udeľujú spravidla tri ceny a (od r. 2015) tri pamätné listy na návrh právnických subjektov Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky alebo organizácií so sídlom v Slovenskej republike, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí.
Cenu je možné získať v jednej zo štyroch oblastí, podľa štatútu schváleného zriaďovateľmi, a to:
– za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú, riadiacu alebo vedeckú prácu v oblasti slovenského národnostného školstva v zahraničí;
– za didakticko-metodickú prácu vykonávanú v prospech vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí;
– za mimoriadnu voľnočasovú činnosť vyvíjanú pre deti a mládež v slovenských komunitách v zahraničí;
– za celoživotné dielo, ktorým sa vytvoril významný príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj slovenskej vzdelanosti v zahraničí.
Pamätný list sa udeľuje za mimoriadne úspechy dosiahnuté v oblasti školstva a vzdelávania, za prínos a tvorivosť v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov, za vzornú reprezentáciu školy v súťažiach národnostných škôl v domovských krajinách alebo v zahraničí, za celoživotný prínos v oblasti výchovy a vzdelávania pri príležitosti životného jubilea.
O udelení ceny rozhoduje sedemčlenná medzinárodná porota menovaná zriaďovateľmi a sú v nej zastúpení jednak predstavitelia zriaďovateľov, ale aj odborníci pre problematiku školstva a vzdelávania z Dolnej zeme a z materskej krajiny.
Doterajšími laureátmi Ceny Samuela Tešedíka sú:
– za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského národnostného školstva v zahraničí: Zuzana Medveďová z Maďarska (2012), Edita Pečeňová z Maďarska (2013), Dagmar Hupková zo Slovenska (2014);
– za didakticko-metodickú prácu vykonávanú v prospech vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí: Rudolf Jaroš z Rumunska (2012), Pavel Bujtár z Rumunska, Pavel Tomáš zo Srbska (2014);
– za mimoriadnu voľnočasovú činnosť vyvíjanú pre deti a mládež v slovenských komunitách v zahraničí: Anna Kapusniaková z Rumunska (2015);
– za celoživotné dielo, ktorým sa vytvoril významný príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj slovenskej vzdelanosti v zahraničí: Viera Boldocká zo Srbska, Anita Murgašová zo Slovenska (2012), Ján Kaňa zo Srbska, Oľga Suchánská z Rumunska (2013), Libuša Pestiová z Maďarska (2014), Judita Kaszalová Szabadová z Maďarska (2015), Ján Kopčok zo Srbska (2015).
Pamätné listy Samuela Tešedíka získali:
– za prínos a tvorivosť v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov: Andrej Kuric z Chorvátska (2015), Martin Listmajer zo Srbska (2015);
– za celoživotný prínos v oblasti výchovy a vzdelávania pri príležitosti životného jubilea: Anna Karolína Dováľová z Rumunska (2015).
Veríme, že aj takto prispievame hlavne k morálnemu oceneniu obrovskej obetavej práce učiteľov pôsobiacich na slovenských školách v zahraničí v prospech udržania a rozvoja slovenskosti v radoch mladých generácií našich príslušníkov. V októbri 2016 v Békešskej Čabe naplnení emóciami, ale aj patričnou dolnozemskou hrdosťou rozšírime kruh laureátov a odovzdáme po piatykrát toto ocenenie.
Prajeme si, aby sme spoločne boli účastní na ocenení ďalších vynikajúcich pedagogických osobností, ktoré svoj aktívny život zasvätili vzdelávaniu v materinskom jazyku na slovenských národnostných školách.
Bianca Unc
Pavel Hlásnik