Spolok Slovákov v Poľsku – strešná organizácia slovenskej komunity

Slováci v Poľsku sú komunitou, ktorá žije azda najbližšie k svojej domovskej krajine. Táto skutočnosť vyplýva z toho, že na rozdiel od väčšiny spoločenstiev Slovákov žijúcich v zahraničí, nevznikla masovou migráciou obyvateľstva, ale ako dôsledok územných zmien po skončení prvej svetovej vojny, keď 28. júla 1920 rozhodnutím Veľvyslaneckej rady mierovej konferencie v Paríži pripadlo 27 obcí severného Spiša a hornej Oravy, obývaných z veľkej časti slovenským obyvateľstvom, Poľsku. Išlo o spišské obce: Čierna Hora, Durštín, Fridman s osadou Falštín, Jurgov, Kacvín, Krempachy, Lapšanka, Nedeca, Nižné Lapše, Nová Belá, Repiská, Tribš, Vyšné Lapše a oravské obce: Bukovina-Podskalie, Harkabúz, Chyžné, Jablonka, Nižná Lipnica, Nižná Zubrica, Orávka, Pekelník, Podvlk, Srnie, Vyšná Lipnica, Vyšná Zubrica, Suchá Hora a Hladovka (posledné dve menované boli v roku 1924 vrátené vtedajšiemu Československu). Tu žijúci Slováci boli v tomto období poľskou stranou považovaní za „neuvedomelých Poliakov“. Nemali tak možnosť národnostne sa rozvíjať a akékoľvek proslovenské prejavy boli perzekvované, pričom mali neraz pre ich nositeľov tragickú dohru. Situácia sa zmenila až v roku 1939, keď boli vyššie spomínané obce pripojené k prvej Slovenskej republike. Po skončení vojny, v máji 1945, však boli opätovne včlenené do Poľska, ktorého súčasťou sú dodnes. Práve autochtónni obyvatelia týchto obcí položili po skončení druhej svetovej vojny, keď to umožnila spoločensko-politická situácia, základy slovenského národného života v Poľsku.

Na základe ustanovení Dodatkového protokolu československo-poľskej Zmluvy o priateľstve a vzájomnej pomoci z marca 1947 bolo v spišských a oravských obciach sčasti obnovené slovenské školstvo a založená prvá spolková organizácia Spolok Čechov a Slovákov (1949 – 1957). Na jej fungovanie neskôr kontinuálne nadviazali: Kultúrno-sociálna spoločnosť Čechov a Slovákov (1957 – 1960), Kultúrna Československá spoločnosť v Poľsku (1961 – 1967), Kultúrna spoločnosť Čechov a Slovákov v Poľsku (1967 – 1985), Kultúrno-sociálna spoločnosť Čechov a Slovákov v Poľsku (1985 – 1996) a Spolok Slovákov v Poľsku (ďalej SSP), ktorý bol zaregistrovaný 6. marca 1996, pričom funguje ako jediná strešná organizácia slovenskej komunity v Poľsku dodnes. Základnou organizačnou jednotkou SSP sú miestne skupiny, ktoré boli založené v obciach, kde žijú Slováci. V súčasnosti ich je celkovo 33, z toho 16 na Spiši, 15 na Orave, 1 na Sliezsku v Mikołowe a 1 v Malopoľsku v Krakove, kde sa nachádza aj sídlo ústredných orgánov.

Predsedom SSP je univerzitný profesor Jozef Čongva, podpredsedami Ján Bašisty, Jozef Majerčak a Dominik Surma. V krakovskej budove sa nachádza tlačiareň a vydavateľstvo, ktorých založenie a rozvoj je nerozlučne späté s menom generálneho tajomníka SSP Ľudomíra Molitorisa. Založením tlačiarne a vydavateľstva nadobudla krajanská organizácia určité ekonomické zázemie a zároveň sa stala šíriteľom nielen slovenskej, ale aj poľskej literatúry v Poľsku. V jej edícii vyšli diela viacerých slovenských autorov v slovenskom jazyku, napríklad Júliusa Balca, Pavla Országha-Hviezdoslava, Jozefa Leikerta, i v poľskom jazyku, na­príklad Antona Hykischa, Ivana Bukovčana, Pavla Vilikovského, Vlastimila Kovalčíka, Jána Majerníka, Pavla Országha Hviezdoslava, Antológia slovenskej poézie, Antológia slovenskej prózy, čím sa slovenská literatúra stáva známejšou taktiež v poľskom prostredí. Okrem toho je v súčasnosti vydavateľstvo Spolku Slovákov v Poľsku jedným z najväčších vydavateľov mladej poľskej poézie a spoluorganizátorom tzv. poetickej električky, počas ktorej je v uliciach Krakova prezentovaná poézia poľských i slovenských autorov. Za vyše dvadsaťročné obdobie existencie tlačiarne a vydavateľstva prešlo jej bránami viac ako osemsto knižných publikácií, ale taktiež letákov, pohľadníc, či drobných tlačiarenských výrobkov rôzneho charakteru.

Založenie tlačiarne a vydavateľstva umožnilo spolku vydávať vo vlastnej réžii kultúrno-spoločenský krajanský mesačník Život, ktorý vychádza už od roku 1957, pričom jeho založenie je späté s menom dlhoročného šéfredaktora a predsedu Kultúrno-sociálnej spoločnosti Čechov a Slovákov Adama Chalupca. V súčasnosti je Život plnofarebným štyridsaťštyristranovým časopisom, ktorý sa zaoberá predovšetkým krajanskou problematikou. Je tlačený v náklade 2 100 výtlačkov. Prevažujú v ňom reportáže zo života Slovákov žijúcich v Poľsku a obcí nimi obývaných. Objavujú sa tiež historické a náučné články, správy zo Slovenska, súťaže, rozprávky a iné zaujímavosti pre deti a mládež. Redakcia Života sídli v Krakove, pričom okrem šéfredaktorky Agáty Jendžejčíkovej sa na tvorbe časopisu podieľajú ešte traja redaktori: Milica Majeriková-Molitoris, Dorota Mošová a Marián Smondek, ako aj dopisovatelia z jednotlivých miestnych skupín. Život tým, že je prakticky jediným slovenským periodikom v Poľsku, mal i má nezastupiteľnú úlohu pri zachovávaní a šírení slovenského jazyka a slovenského národného povedomia medzi Slovákmi v Poľsku. Svojich odberateľov má však aj medzi krajanmi, ktorí sa vysťahovali na Slovensko alebo do iných európskych krajín i USA a Kanady. Ďalšou periodickou publikáciou vydávanou v réžii SSP v slovenskom i poľskom jazyku je Almanach Slováci v Poľsku, ktorý mapuje históriu i súčasné aktivity slovenskej národnostnej menšiny v Poľsku. Jeho založenie inicioval generálny tajomník SSP Ľudomír Molitoris. V súčasnosti je vydávaný pod redakciou historičky Milice Majerikovej-Molitoris, pričom do roku 2015 vyšlo už celkovo šestnásť čísel. Modernou formou mediálnej prezentácie SSP je internetová stránka www.tsp.org.pl a facebooková skupina Slováci v Poľsku.

V priestoroch budovy SSP v Krakove sa nachádza tiež Galéria slovenského umenia, kde sa uskutočňujú výstavy slovenských umelcov alebo poľských umelcov viažucich sa k Slovensku. V rámci Trienále grafiky tu vystavovali významní slovenskí grafici ako Vladimír Gažovič, Róbert Jančovič, Dušan Kallay, Peter Kocák, či Albín Brunovský. Svoje najnovšie obrazy v galérii prezentovali tiež krajania zo Spiša a Oravy, ako napríklad rodáčka z Hornej Zubrice Lýdia Mšalová, rodák z Jablonky František Kolkovič, či rodáčky z Krempách Mária Petrášková-Wnęková a Weronika Surmová, ale aj krajania z iných štátov ako napríklad Zuzana Holubeková a Pavel Čáni zo Srbska. Každoročne v júni sú v galérii prezentované najlepšie umelecké výtvory detí zo spišských a oravských škôl v Poľsku, ktoré posielajú do súťaže venovanej významnému slovenskému umelcovi, rodákovi z Čiernej Hory zo Spiša, Ludwikovi Korkošovi. Okrem vernisáží slúži galéria na prezentácie a stretnutia s autormi vydaných publikácií, či autormi zo Slovenska, a vytvára tak jedno z kultúrnych centier Krakova.

Ďalšie slovenské inštitúcie sú lokalizované priamo na území Spiša a Oravy. Na Spiši sa nachádza Centrum slovenskej kultúry v Novej Belej pod správou podpredsedu SSP Jozefa Majerčaka. V budove je k dispozícii veľká sála na kultúrne podujatia, konferenčná miestnosť s audiovizuálnym vybavením, slovenská klubovňa so slovenskou knižnicou, výstavná sála s artefaktmi regionálnej kultúry, kaviareň, ubytovacie a stravovacie kapacity. Konajú sa tu väčšie spolkové podujatia ako celoštátny zjazd SSP, či porada Života, ale aj vystúpenia slovenských umeleckých zoskupení, vernisáže a výstavy, oblátkové stretnutia, výučba hry na nástrojoch a podobne. Slovenská klubovňa pod vedením Paulíny Zarembčanovej je počas týždňa prístupná deťom a mládeži, ktorá tu má k dispozícii slovenské knihy, časopisy, počítače, či rôzne hry. V spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR sa v Centre slovenskej kultúry uskutočňujú školenia učiteľov slovenského jazyka z Poľska a Ukrajiny. V budove má svoj priestor tiež slovenský folklórny súbor Spiš pod vedením Jozefa Majerčaka i detský folklórny súbor Malí Beľania pod vedením Dominiky Majerčakovej. Pri miestnej skupine SSP v Novej Belej funguje aj Dychovka kanonika Františka Móša pod vedením Jozefa Cervása.

Obdobné, väčšie centrum slovenskej kultúry plánuje SSP vybudovať aj pre Slovákov na Orave v Jablonke. Túto myšlienku podporili svojho času slovenský i poľský prezident počas stretnutia v Jablonke v roku 2009, kde prisľúbili a následne poskytli finančné prostriedky na nákup pozemku.

Menšie slovenské domy SSP, tzv. klubovne, sa nachádzajú ešte v Kacvíne pod správou Daniely Radeckej a Jozefíny Kromkovej, vo Vyšných Lapšoch pod správou Doroty Mošovej a v Podvlku pod správou Boženy Bryjovej. Tieto domy sú dôležitými strediskami, ktoré sa výraznou mierou podieľajú na udržiavaní a rozvoji slovenského národného povedomia v Poľsku. Okrem krajanských stretnutí sa tu uskutočňujú rôzne kultúrno-spoločenské podujatia, pracovné dielne, či nácviky slovenských umeleckých zoskupení. Pri Slovenskom dome v Kacvíne funguje dychovka pod vedením Stanislava Wojtaszka. Obľúbeným podujatím je oblátkové stretnutie, Deň detí, Deň matiek a ďalšie. Dňa 9. júla 2016 odhalil SSP na Slovenskom dome v Kacvíne pamätnú tabuľu kacvínskemu rodákovi, významnému slovenskému hudobnému kritikovi, pedagógovi, prvému rektorovi Vysokej školy múzických umení v Bratislave, riaditeľovi Slovenskej filharmónie a zbormajstrovi Speváckeho zboru slovenských učiteľov prof. Jánovi Strelcovi. Pri Slovenskom dome vo Vyšných Lapšoch funguje folklórny súbor Hajduky pod vedením Doroty Mošovej a ľudová hudba Gryglakovcov. Počas roka sa tu uskutočňuje populárna Nedeľa s hajdukmi, súťaž v prednese slovenskej poézie a prózy, či výučba slovenského jazyka. Pri Slovenskom dome v Podvlku funguje dychovka pod vedením Luciána Bryju, mažoretkové súbory Magnes a Magnesik pod vedením Anny Zborekovej, ľudová hudba Krištofa Pieronka a divadielko Ondrejko. Konajú sa tu tiež rôzne pracovné dielne. V ostatných obciach sa krajania stretávajú zvyčajne v prenajatých miestnostiach alebo v súkromných domoch. Medzi najaktívnejšie z týchto miestnych skupín patrí miestna skupina v Krempachoch, ktorá každoročne organizuje krajanské novoročné stretnutie, ondrejské večierky pre deti a mládež, pečenie medovníkov pre osamelých krajanov, či poznávacie výlety na Slovensko a v spolupráci s ústredným výborom SSP aj ďalšie masovejšie akcie. V obci funguje folklórny súbor Zelený javor a spevácka skupina Dolina, ktoré prezentujú aj tradičný slovenský folklór. Slovenské piesne majú vo svojom repertoári tiež ľudové kapely či dychovky z Jurgova, Nižných Lápš, Krempách i Malej Lipnice. Medzi najobľúbenejšie podujatia miestnych skupín patria novoročné oblátkové stretnutia, ktoré si organizujú jednotlivé miestne skupiny vo vlastnej réžii. Pri tejto príležitosti si krajania starým zvykom „lámania oblátky“ poprajú všetko dobré do ďalších dní nového roku. V klubovniach vo Vyšných Lapšoch, Krempachoch, Kacvíne, Nedeci, Podvlku a Jablonke sa nachádzajú tiež slovenské knižnice.

V spolupráci s miestnymi skupinami SSP každoročne organizuje viacero kultúrnych podujatí. Na prelome januára a februára sa od roku 1994 koná v Krempachoch súťažná prehliadka slovenských folklórnych súborov, spevákov, rozprávačov, kapiel a inštrumentalistov zo spišských a oravských obcí, ktoré po druhej svetovej vojne pripadli Poľsku, pod názvom Fašiangy – Ostatki. Ďalším reprezentatívnym kultúrnym podujatím organizovaným zvyčajne začiatkom leta sú Dni slovenskej kultúry v Malopoľsku, ktoré sa konajú od roku 1993 s cieľom propagovať a prezentovať slovenskú kultúru v Poľsku. Toto podujatie prebieha zároveň na viacerých miestach, a to v Krakove, na Spiši a na Orave. Trvá niekoľko dní, počas ktorých sa konajú vernisáže slovenských umelcov, výstava Farebný svet spišských a oravských detí, vystúpenia slovenských folklórnych súborov, ľudových kapiel, dychoviek, recitátorov, divadiel a podobne. Keďže medzi Slovákmi v Poľsku má dlhodobú tradíciu dychová hudba, SSP organizuje od roku 1981 vždy v inej spišskej alebo oravskej obci Prehliadku krajanských dychoviek.

Spolok Slovákov v Poľsku sa aktívne angažuje aj v oblasti vzdelávania v slovenskom jazyku, ktoré momentálne prebieha na siedmich základných školách v Jurgove, Kacvíne, Krempachoch, Novej Belej, Nedeci, Podvlku a vo Vyšných Lapšoch, v troch gymnáziách v Krempachoch, Nižných Lapšoch a Podvlku i v lýceu v Jablonke. Pre žiakov učiacich sa slovenský jazyk organizuje SSP v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí poznávacie výlety na Slovensko, letné jazykové tábory na Slovensku, školy v prírode na Slovensku, Krajanskú univerzitu na Slovensku a podobne. Redakcia časopisu Život pripravuje vedomostnú súťaž Poznaj Slovensko – vlasť svojich predkov, Výtvarnú súťaž Ludwika Korkoša, recitačnú Súťaž v prednese slovenskej poézie a prózy Františka Kolkoviča a v spolupráci s konzulátom v Krakove prebieha v časopise Život každý mesiac Veľká rodinná súťaž o Slovensku a Slovákoch. V sídle SSP v Krakove sa každoročne uskutočňujú tiež dvojsemestrálne kurzy slovenského jazyka, ktoré sa stretávajú s pomerne veľkým záujmom poľskej verejnosti.

Slovenský jazyk možno počuť aj v kostoloch v Jablonke, Nedeci, Kacvíne, Jurgove, Vyšných Lapšoch, Novej Belej a Krempachoch.

V posledných rokoch sa Spolok Slovákov v Poľsku zameriava aj na výskum a propagáciu dejín Slovenska a Slovákov v Poľsku, prostredníctvom realizácie rôznych výskumných, kultúrnych a popularizačných projektov. V rámci toho vydáva už spomínanú populárno-vedeckú recenzovanú ročenku Almanach Slováci v Poľsku, monografie obcí obývaných Slovákmi a iné populárno-vedecké publikácie s daným zameraním. V spolupráci so slovenskými i poľskými subjektmi organizuje i vedecké konferencie a realizuje projekty s cezhraničným zameraním, akým bolo napríklad vydanie štvorjazyčného turistického sprievodcu po slovenskej i poľskej časti Zamaguria.

Milica Majeriková-Molitoris