Napriek elektronickej dobe, rôzne podoby kalendárov, ktoré zachraňovali našu identitu, keď sa vydávalo pramálo slovenských kníh a časopisov, najmä pred vyše storočím, putovali takmer do každej rodiny, informovali, vzdelávali, učili čítať i klásť si vyššie spoločenské ambície. Dodnes mnohé vychádzajú doma a v zahraničí a prichádzajú do rôzne religiózne, odborne i záujmovo orientovaných slovenských rodín, ale predsa aj tu občas dochádza k prekvapujúcim inováciám. Na Stálej konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2016, kde tentoraz snemovalo pod patronáciou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí 90 zástupcov rôznych „reprezentatívnych spolkov, organizácií, inštitúcií a cirkví Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj ďalších osobností spoločensko-politického, vzdelávacieho, kultúrneho a duchovného života z 22 štátov Európy, Ameriky a Ázie“. Po odmlčanom nultom pokuse z Maďarska, zdá sa, že už natrvalo odštartoval v prvom ročníku Slovenský svetový kalendár, teraz už zo Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci, v Srbsku, ktorý zostavili zakladateľ a šéfredaktor Vladimír Valentík a Katarína Mosnáková-Bagľašová spolu s desiatkami autorov z celého sveta. Dozvieme sa tu aktuálne informácie o spolkoch, organizáciách, aktivitách, ale i počtoch aj úsiliach Slovákov roztratených v mnohých krajinách, aby si uchovali a pestovali svoju identitu a svojbytnosť, ktorú prezentujúc nielen vzťahom a rozvíjaním materského jazyka, predovšetkým už iba záujmovo v nedeľných školách, až na našich Dolnozemcov, ktorí si predsa vytrvalo uchovávajú svoje základné a stredné školstvo, ale aj vo folklórnych či iných, najmä kultúrne, regionálne i religiózne orientovaných spoločnostiach. Poslúži najnovšími údajmi aj našim nevšímavým kolegom, redaktorom a dramaturgom i celej kultúrnej obci, kde najväčšia ťarcha je pochopiteľne na RTVS, aby po prekvapujúcom zrušení aspoň stáleho mesačníka o živote našich krajanov na rozhlasovom Devíne ho opätovne obnovili na rozhlasových vlnách, nielen vysielaných do zahraničia a konečne zaviedli aj v televízii, ako týždenný, či dvojtýždenný magazín, ako sú mnohé národnostné, týkajúce sa „len“ domácich občanov Slovenska. Ale veď nášho občianstva sa nevzdali a nevzdajú státisíce Slovákov kratšie či dlhodobo pracujúci vo svete, sú aj pre nás a naše rodiny nielen ekonomickým, ale aj veľkým kultúrnym prínosom, obdobne tí krajania, ktorí sa vysťahovali do sveta, či dávno ich predkovia a na svoju vlasť vôbec nezabúdajú, zato my sa k ním nielen mediálne správame, až na malé výnimky, veľmi macošsky a takmer si ich stále nevšímame, a ak, iba okrajovo, aj pri ich mimoriadnych a neraz i celosvetovo významných výkonoch v rôznych oblastiach.
Našťastie však mnohí ich objavujú aj podstatne širšie, nielen potom, keď im niekto z rodiny odchádza do sveta, za prácou, či na štúdiá, čo už sa štatisticky varovne približuje takmer ku každej, nielen z tradične vysťahovaleckých oblastí východného Slovenska, Oravy, či Kysúc. Každoročne prichádzajú so svojimi stánkami na knižnú výstavu Bibliotéka a prezentujú sa rôznymi diskusnými podujatiami svojich autorov, vydavateľov i redaktorov kníh i časopisov, ktoré by si zaslúžili oveľa väčšiu recenznú pozornosť našich médií, čitateľov a knižníc, kde väčšina ich titulov, aj tých najzákladnejších, chýba. Aj tentoraz prišli napríklad Slováci z Poľska, ktorí na čele s veľmi agilnými manželmi Molitorisovcami prezentovali okrem iného knižku o Ľudovítovi Štúrovi ako významnom pedagógovi. Bez ich vydaní by sa nezaobišla napríklad ani Trnavská univerzita. Nadlačania zas z Vydavateľstva Ivana Kraska, najmä knižku esejí slovenských autoriek, ktoré nepoznajú hranice, ale aj estetika, režiséra i dramatika Michala Babiaka Tradícia a identita. Rovnako veľmi významné ako knihy zborníkov z tamojších konferencií, ktoré sa venujú nielen najbytostnejším kultúrno-historickým súvislostiam Dolnozemcov, ale pomenúvajú aj dôležité symbiotické súvislosti so Slovenskom, vymedzujú svoj geograficko kultúrny priestor osobitej a vitálnej diaspóry, či cez s ich historické súvislosti existencie pomenúvajú aj naše spoločné celoslovenské, neraz lepšie a podstatnejšie ako to robia univerzity, akadémia i ďalšie inštitúcie v SR. Navyše knižný veľtrh Bibiotéka robia podstatne medzinárodnejším, veď tentoraz okrem tradične viacmenej iba tu ochodne orientovaných Čechov, prišli iba Rusi, čo je veľký nepomer s napríklad paralelne prebiehajúcim knižným veľtrhom vo Viedni, kde malo zastúpenie až vyše štyridsať krajín a to sme tam, pravdepodobne na našu škodu nemali aj naše knihy a našich autorov. A to prosím v roku nášho Predsedníctva v EÚ!
Ak som však začal kalendármi, mimochodom, ten dolnozemský vojvodinský Národný kalendár 2016 dospel už do 95. ročníka, tak nemôžem nespomenúť, že v stánku Matice slovenskej bol pravdepodobne najväčší záujem o Národný kalendár 2017 vydávaný v SR, ktorý prehľadne a informačne informuje o všetkom najpodstatnejšom z jubileí budúceho roka, vrátane dvestoročnice Jozefa Miloslava Hurbana, ktorého, dúfam, že nezabudneme presadiť do kalendára svetových výročí UNESCA, ako sme inštitucionálne „zabudli“, tentoraz Makovického, alebo Vajanského. Avšak práve diskusia a monografia od budúcej veľkej jubilantky Evy Fordinálovej, skvelej znalkyne nielen diela Jána Hollého i ďalších Záhorákov, Odklínanie Vajanského, zachraňovala jeho výročie, rovnako ako pútali diskusie a knihy Antona Hykischa Verte cisárovi, či Viktora Timuru, ktorý sa odvážil výskumne putovať až do dávnej prahistórie Slovanov a Slovákov, kam ešte okrem archeológov iní takmer nesiahli. A čo ešte považujem za významné intelektuálne úlovky veľtrhu? Normalizačné denníky umenovedca Mariána Várossa Deň za dňom samota, rozsiahli Boží priatelia, Slovenské martyrológium Viliama Judáka, Programy a manifesty, kde sa zas sarkasticky „zaskvú“ Špitzerove zničujúce útoky na „buržoázny nacionalizmus a kozmopolitizmus“ z päťdesiatych rokov, ale aj solídne a vysoko odborné štúdie Slováci medzi starými susedmi Jána Doruľu a Slovenská armáda v druhej svetovej vojne Tomáša Kluberta. A čo mi tam najviac chýbalo? Vontorčíkova objemná kniha 1683 o súvislostiach bitky pri Viedni a aj o filozofovi Losskom a jeho podieli na rozvoji slovenskej vedy.
Viliam Jablonický