Slovo z Britskej Kolumbie

Z iniciatívy Joža Starostu v decembri roku 2007 vyšlo prvé číslo časopisu Slovo z Britskej Kolumbie, ktorý vychádza aj v súčasnosti. Bol to dôvod na rozhovor s Jozefom Starostom.

 

Aký je hlavný cieľ periodika?

Náš časopis Slovo z Britskej Kolumbie je veľmi ovplyvnený básňou slovenského emigrantského básnika Mikuláša Šprinca (1914 – 1985)

 

Mramor a tvár

 

Dostal si život ako dláto a srdce miesto kladiva.

Ostatok bol len tvrdý mramor… 

 

A každý dych je jeden úder na biely balvan, ktorý iskrí.

Na jeho temä namáhaš sa a je to výstup veľmi príkry.

 

Poznania zhŕňaš malé špetky, zápletky drobné veľkej drámy,

denne sa s nimi spolurodíš a buduješ z nich svoje chrámy.

 

Niekedy trafíš na studienku a ochutnáš z nej prudkú radosť

v srdci ti pritom čosi šepká, že nájdeš azda večnú mladosť… 

 

Kreš ale ďalej, neúnavne a nehľaď dolu, ale dohora.

hoc roky vädnú ako lístie javora

tvár tvoja vynára sa z mramora.

 

V časopise Slovo z Britskej Kolumbie, prinášame špetky poznania ladené na pozitívne inšpiračné stránky emigrantského života, na kooperáciu, na dobré skúsenosti a na to, čo nás spája. Chceme slúžiť Slovákom v Britskej Kolumbii, ale aj iným slovenským komunitám roztrúseným po celom svete a píšeme o živote Slovákov žijúcich v Britskej Kolumbii, ale aj o živote tých slovenských zahraničných komunít, ktoré sa chcú podeliť s našimi čitateľmi so svojimi životnými skúsenosťami.

Akým témam sa najčastejšie venuje?

Časopis Slovo z Britskej Kolumbie má viacero pravidelných rubrík.

Čitatelia si oceňujú hlavne inšpirujúce príbehy, zamyslenia, pohľady do budúcnosti, články zo slovenskej histórie za posledných 120 rokov, o historických udalostiach slovenského národa, o slovenských historických osobnostiach. Zaujímavé sú tiež útržky z histórie Slovákov v zahraničí, udalosti zo života súčasných slovenských zahraničných komunít, život zaujímavých jedincov emigrantského života, zážitky emigrantov z cesty na Slovensko.

Zážitky z potuliek po svete, opis nového domova v zahraničí, príbehy zo slovenských misií, zo spomienok emigrantov na svoje začiatky sa tiež tešia veľkej obľube.

Uverejňujeme tiež ponuky služieb našich sponzorov, hlavne ak sa týkajú poskytovaných služieb pre našincov v zahraničí alebo pre zahraničných návštevníkov Slovenska.

Ako je Slovo financované? Aká je cena jedného výtlačku (predplatného na rok), predplatného do zahraničia?

Slovo z Britskej Kolumbie „žije“ z dobrovoľného úsilia redakčnej rady, autorov a po finančnej stránke z podpory našich sponzorov.

Je to len hobby, alebo platená redaktorská činnosť?

Určite to nie je „platená redaktorská činnosť“, lebo za tie mnohé hodiny a dni prípravy jednotlivých čísel časopisu nie je je žiadna finančná úhrada. Či je to hobby, závisí od definície tohto pojmu. Ak pod „hobby“ rozumieme záujmovú činnosť vo voľnom čase, tak to nie je čisté hobby, lebo Slovu z Britskej Kolumbie venujeme nielen „voľný“, ale aj produktívny čas. Pociťujem to skôr ako „volanie“…

Vychádza v internetovej aj tlačenej verzii, či len v internetovej? Ak aj v tlačenej, aký je náklad?

Časopis vychádza v oboch formách, v elektronickej (internetovej) verzii, ale tiež v plnofarebnom tlačenom formáte. V čase mobilov, tabletov, emailov, esemesiek, sociálnych sietí a rôznych elektronických dokumentov držať v rukách nezávislý slovenský emigrantský časopis, ktorý je príťažlivý na vzhľad, kvalitný na hmat a má zaujímavý, inšpiratívny a povzbudzujúci obsah, je rarita. Slovo z Britskej Kolumbie chce byť touto raritou, napriek tomu, že vydanie jedného čísla vo farebnej tlači nás stojí 800 – 1600 dolárov.

Časopis začal vychádzať s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V prvých rokoch, keď mal menší počet strán, vychádzal v náklade 1000 výtlačkov. Teraz, pri väčšom počte strán, sa náklad pohybuje od 150 do 500 výtlačkov, podľa štedrosti našich sponzorov.

Na koľkých stranách vychádza?

Prvé číslo vyšlo v decembri 2007 na 8 stranách. 24. číslo, ktoré sme vydali pred mesiacom, malo 36 strán. Rekordom bolo 22. číslo so 40 stranami. (Medzičasom už vyšlo aj 25. číslo s 36 stranami a 26. číslo na 40 stranách.)

Kto sa podieľa na jeho tvorbe?

„Kľúčovými hráčmi“ sú členovia redakčnej rady, redaktor a vydávateľ Jožo Starosta a grafik Daniel Behan. Pred dvomi rokmi sa k nim pridal fotograf Paul Stacho. Bez príspevkov dobrých autorov by však ich úsilie bolo ako snaha preplávať Atlantik na malom člnku s tromi veslami. Počet dobrých autorských príspevkov sa každým číslom zväčšuje. Z autorov, ktorých je niekoľko desiatok, by som chcel spomenúť Máriu Eškutovú, ktorej úvodník v každom z doteraz vydaných 24 (26) čísel duchovne pozdvihol nejedného čitateľa.

V akom jazyku vychádza? Len v slovenčine so zopár anglickými článkami, alebo má aj anglickú mutáciu?

V časopise publikujeme hlavne slovenské články, ale občas sa tam vyskytnú anglické a české príspevky. Anglická verzia by bola vítaná, potrebovali by sme však pomoc mladých prekladateľov.

Aký je ohlas krajanov a občanov na toto periodikum? Čítajú ho len krajania, či aj kanadskí obyvatelia?

Časopis Slovo z Britskej Kolumbie sa dostáva do povedomia čoraz väčšieho počtu čitateľov v Kanade, doma na Slovensku, ale aj v komunitách Slovákov roztrúsených po celom svete. Tí čitatelia, ktorým sa časopis dostane do rúk a ktorí si nájdu čas nám napísať, sa o časopise vyjadrujú iba pochvalne. V každom čísle uverejňujeme ohlasy „Z listov našich čitateľov“, z ktorých mnohé sú až zahanbujúco pochvalné. Viem o sebe, že až takí dobrí nie sme.

Pre mňa osobne bolo veľkým povzbudením prečítať si email zo Slovenska:

Pozdravujem Vás, pán Jozef Starosta! Neviem, či som už zaregistrovaný, lebo dostávam od Vás oznámenia/upozornenia na články v Slove z Britskej Kolumbie. Páči sa mi to a oceňujem Vašu snahu v tejto oblasti. Ja som gréckokatolícky kňaz, 85-ročný, a pomáham v pastorácii podľa svojich síl. Nie všetko prečítam, lebo „duch je síce ochotný, ale telo slabé”. Priznám sa, že zo začiatku som myslel, že je to nejaký podvrh (spam), ale keď som otvoril Slovo, bol som milo prekvapený. Nech Vám Pán Boh pomáha; budem Vás sprevádzať svojimi modlitbami. S pozdravom Fr. Fedor

Zaujímavá je druhá časť Vašej otázky, kde čitateľov rozdeľujete na krajanov a kanadských obyvateľov. Je to pohľad takmer každého nového emigranta, v ktorého myslení sme to „my“ (Slováci, krajania, emigranti, …) a „oni“ (Kanaďania). Trvá to obyčajne niekoľko rokov (niektorí vravia, že až 20), keď našinec zistí, že aj „my“ sme „oni“… Ale späť k Vašej otázke, časopis čítajú všetci tí, ktorým sa dostane do rúk a pre ktorých je slovenčina zrozumiteľnou rečou, teda aj obyvatelia Kanady slovenského, českého, ale aj chorvátskeho alebo slovinského pôvodu.

Aká veľká je slovenská komunita u vás? Fungujete aj v nejakom spolku?

Slovákov v okolí Vancouveru je niekoľko tisíc. Názory sa rôznia, 3 000 –
10 000. Spájajú ich (aj rozdeľujú) rôzne záujmy. Môže to byť láska k prírode, turizmus, poľovačka, láska ku kultúre, k umeniu, k hudbe, k športu, láska k národu, k tradíciám, k histórii, láska k Bohu, k blížnemu, k duchovnému životu. Podľa toho vznikajú (a zanikajú) rôzne záujmové skupiny, spolky, organizácie.

Z tých „najstarších“ treba spomenúť 1. Slovenskú katolícku jednotu, kanadskú Slovenskú ligu, Slovenský podporný spolok. Medzi historicky „mladšími“, ale tiež historickými, sú Slovenský kultúrny spolok, Slovak Heritage and Cultural Society, tanečný súbor Bystrina a v súčasnosti je tu folklórny súbor Slávik, spevácky zbor Great Moravia, Poľovnícky klub sv. Huberta, české a slovenské Združenie, česká a slovenská hudobná skupina Bohemian Express, české divadlo Za rohem, v ktorom hráva viacero Slovákov.

Sám som bol členom 826. pobočky 1. Slovenskej katolíckej jednoty, tá však koncom 90-tych rokov zanikla, lebo po vymretí staršej generácie 4 členovia nepostačovali na pokračovanie pobočky. Bol som tiež členom Poľovníckeho klubu sv. Huberta, nemám však flintu, takže som iba zriedka chodil s poľovníkmi do prírody.

Vyše polstoročia združuje slovenských emigrantov farnosť sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri. Okrem hlavného zamerania na rozvoj duchovného života, ktorému sa venovali slovenskí jezuiti takmer 40 rokov a mladí slovenskí kňazi bansko-bystrickej diecézy za ostatných 15 rokov, je farnosť strediskom národného, kultúrneho a spoločenského života. Hrávali sa tam divadlá, dodnes sa usporadujú pikniky, spoločenské zábavy, reprezentačné vystúpenia v slovenských krojoch pri rôznych kanadských oslavách, spievajú sa vianočné koledy, veľkonočné pašie, a to všetko v slovenskom jazyku.

Do Vancouveru a okolia prichádzajú mnohé slovenské dievčatá a chlapci krátkodobo i dlhodobo, za prácou. Niektorí novodobí imigranti prídu do farnosti pozrieť iba raz, dvakrát, získať potrebné informácie a idú ďalej svojou cestou. Iní sa z času na čas vracajú, hlavne vtedy, keď zacítia duchovný hlad a prázdnotu. Avšak mnohí mladí ľudia zakotvia vo farnosti a sú trvalým prínosom pre farské spoločenstvo.

Som členom tohto farského spoločenstva od nášho príchodu do Vancouveru r. 1986.

Aká je v Kanade úroveň slovenčiny?

Žijúci starousadlíci, ktorých je stále menej, si udržujú nárečie rodného kraja, východňare východňarske, západniari západniarske a Oravci oravské. Samozrejme, ich nárečie je popretkávané poslovenčenými anglickými slovami, takže novoprišlému našincovi nie je ľahké im porozumieť.

Generácia tých, ktorí prežili 20 – 30 rokov na Slovensku, napríklad emigranti po 68. roku, ak si dajú záležať, tak hovoria peknou spisovnou slovenčinou. Ich slovná zásoba sa však postupne zmenšuje. Po návšteve Slovenska naopak, požívajú komplexnejšie vety spolu so zriedkavejšími slovenskými slovami.

Slovenčina tých, ktorí prišli v nedávnom období, „po revolúcii“, je, samozrejme, taká, akou sa hovorí v súčasnosti na Slovensku, hovoria však (poväčšine) veľmi rýchlo, pre nich je všetko „v pohode“, niekedy „majú bobky“ a spomínajú tiež „haluz“ . Ich písomný prejav závisí od toho, akú mali učiteľku slovenčiny. Nezriedka si spomínajú na chvíle „so svojov starkov“ alebo na svojich „rodičou“ a pre viacerých by bolo požehnaním, keby sa nerobil rozdiel medzi predložkou „s“ a „z“ a keby sa všade písalo iba mäkké „i“.

Deti, ktoré sa už narodili tu, v Kanade, majú takú slovenčinu, akú do nich vštepili ich rodičia alebo starí rodičia. Závisí to tiež od toho, či sa narodili slovenským rodičom alebo do zmiešaných manželstiev, či sa doma hovorí slovensky alebo nie. Ak si rodičia alebo starí rodičia dajú tú „námahu“ rozprávať sa s deťmi iba slovensky, deti predškolského veku zvládnu slovenčinu hravo a plynule preskočia zo slovenčiny do angličtiny a naopak. Sú prípady, keď 4-ročné dieťa prekladá anglicky hovoriacemu otcovi to, čo hovoria slovensky hovoriaci starí rodičia. Po príchode do školy sa im najskôr začne strácať mäkčenie de, te, ne, le, akoby sa všetci zrazu zmenili na Trnavčanov, potom začne rednúť slovná zásoba a neskôr stále čosi rozumejú, ale zväčša slovensky nehovoria.

A čo Vy ako šéfredaktor? Koľko rokov už vediete Slovo?

Osem rokov, od r. 2007. Šéfredaktor zneje honosne… veľakrát sa však cítim ako učiteľ v jednotriedke v zapadnutej dedinke, ktorý bol síce riaditeľom školy, ale riaditeľoval iba sám sebe, lebo bol učiteľom všetkých predmetov, školníkom, kuričom, upratovačom…

Je podľa vás toto periodikum perspektívne?

Áno.

Nehrozí mu zánik?

Hrozí a raz aj zanikne.

Nemôže dôjsť k asimilácii Slovákov?

Môže a aj dochádza.

K zániku rodnej reči?

Môže a aj zaniká.

Všetko, čo vzniklo, raz aj zanikne. Reč, komunita, spolok, farnosť, časopis. Otázka je len kedy. A tiež, čo robíme my? Napomáhame k zániku alebo k udržaniu, k obnove, k znovuzrodeniu?

Malé businessy vymierajú a veľké, nadnárodné spoločnosti ich požierajú. Možno podobný osud čaká aj malé národy. Nadnárodné sily ich prevalcujú. Ako dlho si my v tomto trende udržíme svoju identitu, svoju slovenskosť? Budeme hrdí na svojich predkov, na svoju históriu, alebo budeme nekriticky oslavovať a nasledovať cudzie „ideály“?

Tieto otázky sú rovnako aktuálne pre Slovákov na Slovensku aj v zahraničí.

Slovo z Britskej Kolumbie sa snaží tento trend zániku a asimilácie spomaliť a napomôcť k zachovaniu, k obnove a k znovuzrodeniu slovenskosti. Tak ako malé deti hrajúce sa na morskej pláži aj my veríme, že stavať pieskové hrady je dôležité, aj keď sa rozplynú vo vlne času. Veď prídu iné „deti“, ktoré ich znova začnú stavať.

Ako získavate informácie z diania na Slovensku?

Spočiatku som iba oslovoval autorov inšpiračných článkov, ktoré som našiel na webe a žiadal o povolenie publikovať ich tvorbu. Dnes začínajú prevládať ponuky na publikovanie, ktoré dostávame od autorov ako odozvu na formu a obsah nášho časopisu, ktorý sa dostáva do širšieho povedomia našincov žijúcich doma na Slovensku.

Osobne sa teším každému príspevku, ktorý príde zo Slovenska alebo zo sveta a ak je tento príspevok od mladej autorky či autora, radosť je dvojnásobná.

Čo si myslíte o fungovaní krajanskej tlače?

Je to jeden z projektov, ktoré „mám v šuflíku“. Rád by som zmapoval krajanskú tlač a pripravil „kiosk krajanskej tlače“, niečo podobné, ako je „kiosk Slova z Britskej Kolumbie“ (www.sk-bc.ca/citajteslovo)

Možno môžeme spojiť sily?

S redaktorom a vydavateľom časopisu Slovo z Britskej Kolumbie Jožom Starostom sa „na diaľku“ zhovárala Nikola Kokiová

Rozhovor bol publikovaný v 25. čísle časopisu Slovo z Britskej Kolumbie (pozri slovozbritskejkolumbie.ca/kiosk).

Pre tých, ktorí si chcú prečítať zahanbujúco pochvalný článok o Slove z Britskej Kolumbie, pripájam linku www.slovenskezahranicie.sk/sk/blog/55/slovo-z-britskej-kolumbie-starostov-prijemny-spolocnik-v-jesennom-case.