V Argentíne stále bijú srdcia v rytme slovenskosti

Pavel Meleg

Argentína. Toto slovo azda v každom vyvolá nezadržateľný príval emócií. Obrovská bohatá krajina na druhom konci sveta, priam nedosiahnuteľná pre nás z maličkého Slovenska, krajina striebra, pámp, dobytka a tanga. Napriek obrovskej vzdialenosti a nedostupnosti stala sa domovom pre najvýznamnejšie slovenské osídlenie v rámci Južnej Ameriky. Odhady o počte Slovákov, ktorí sa sem prisťahovali, sa rôznia. Najčastejšie sa hovorí o 30 000 – 40 000 osobách, niektorí autori uvádzajú počet až do 70 000. Neurčitosť týchto odhadov je spôsobená aj tým, že často išlo o druhotnú až treťotnú migráciu. Do Argentíny totiž prišli početné skupiny Slovákov z Dolnej zeme. Zatiaľ čo zo Slovenska prichádzali zväčša muži, ktorí pôvodne nepomýšľali na trvalé usadenie sa a hľadali prácu v priemysle, z Dolnej zeme z Bulharska (Gorna Mitropolja), Srbska (Kovačica, Padina, Stará Pazova) a z Rumunska (Nadlak, Arad) prichádzali celé rodiny a usadzovali sa na poľnohospodárskej pôde. Emigrácia zo Slovenska pochádzala z Bratislavskej, Nitrianskej, Zvolenskej, menej z Košickej župy.

Dnes sa zvykne uvádzať odhad o počte osôb slovenského pôvodu okolo 30 000. Ťažké je urobiť presný dohad vzhľadom na roztrúsenosť Slovákov na území Argentíny a fakt, že mladšie generácie Slovákov sa zamiešali do pestrého kotla národností žijúcich v krajine. Otázka uchovávania slovenského povedomia medzi nimi by sa mala stať predmetom podrobnejšieho prieskumu. Najkompaktnejšie skupiny krajanov sú sústredené v troch hlavných oblastiach – hlavné mesto Buenos Aires, provincia Buenos Aires (najmä v meste Berisso) a provincia Chaco (so strediskom v mestách Resistencia a Roque Saenz Peňa). Živé komunity sú však aj vo viacerých iných miestach ako Córdoba, Sierras Byas, provincia Santa Fé.

V marci 2022 uskutočnil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí návštevu krajanov v tejto vzdialenej krajine s úmyslom zvestovať im, že aj keď sú tak ďaleko od pôvodnej domoviny, nie sú od nej úplne oddelení, sú súčasťou veľkej celosvetovej slovenskej rodiny, pričom aj oni majú nárok na podporu národného povedomia a kultúrnej identity zo strany Slovenskej republiky. Cieľom pracovnej cesty bolo zmapovať krajanské komunity v Argentíne a ich formálne aj neformálne organizácie, spoznať ich reálny život, oboznámiť sa s ich aktivitami zameranými na udržanie si a rozvoj slovenského povedomia a informovať ich o právach, ktoré im vyplývajú zo Zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, a ktoré si môžu uplatňovať prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Vstupnou bránou pre pracovníkov úradu do krajiny bolo hlavné mesto Buenos Aires. To isté mesto, ktoré bolo v tridsiatych rokoch vstupnou bránou pre desaťtísíce našich krajanov, ktorí sem prišli hľadať chlieb pre svoje rodiny, mnohí s vedomím, že svoju vlasť už nikdy neuvidia. Prvý kontakt úradu s krajanmi sa uskutočnil na pôde Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Buenos Aires. Bolo to stretnutie s najstaršími krajanmi, ktorých spomienky na Slovensko a slovenské povedomie sú až dojímavo silné. V rámci tohto stretnutia predseda úradu Milan Pilip odovzdal medailu ÚSŽZ pánovi Eduardovi Kabátovi. Eduard Kabát je horlivý aktívny podporovateľ a obhajca záujmov Slovenska v Argentíne, bývalý honorárny konzul Slovenskej republiky. V Slovenskom kultúrnom spolku v Buenos Aires je doživotným členom. V minulosti zastával v jeho vedení viacero funkcií od pokladníka po podpredsedu. Od vzniku Svetového kongresu Slovákov bol jeho podpredsedom pre Latinskú Ameriku. Na vlastné náklady nechal vyhotoviť v rezbárskej dielni v Kežmarku drevenú podobizeň patrónky Slovenska, Sedembolestnej Panny Márie, a zabezpečil jej prevoz do Argentíny a tiež následné pridelenie krypty v Národnej svätyni Argentíny v Bazilike mesta Luján. Podieľal sa na prevoze telesných pozostatkov spisovateľa Jozefa Cígera Hronského, dramaturga a režiséra SND (1938-41) Ferdinanda Hoffmanna z Argentíny na Národný cintorín v Martine. Zabezpečoval prevoz umeleckej pozostalosti po básnikovi Kolomanovi Geraldini z Argentíny na Slovensko. Zabezpečil a presadil na radnici mesta Buenos Aires určenie miesta, ktoré sa pomenovalo na Námestie Slovenskej republiky. Ako súdny prekladateľ presadil, aby sa od roku 1993 prestal oficiálne používať v Komore prekladateľov Argentíny názov jazyk československý, ale aby boli oficiálne registrované jazyky slovenský a český. Bol posledným predsedom Slovenskej katolíckej asociácie v Buenos Aires. Pri ADEPA (Asociácia novinárskych subjektov Argentíny) bol zástupcom krajanských novín Slovenský život vydávaných v Argentíne. Získal štátne vyznamenanie Slovenskej republiky Rád Bieleho dvojkríža 3. stupňa.

 

 

Buenos Aires je aj mesto, kde sa začal formovať slovenský spolkový život v Argentíne, pretože tu sa skoncentrovala najpočetnejšia komunita krajanov. Prvé spolky vznikli už pred prvou svetovou vojnou, ale zakladali ich českí prisťahovalci. Prvý slovenský spolok, Slovenský spolok Tatran, vznikol v Buenos Aires roku 1923. V roku 1926 sa premenoval na Slovenský kultúrny spolok. V roku 1940 spolok zakúpil budovu, v ktorej sídli dodnes. Návšteva sídla spolku je zároveň mimoriadne silným zážitkom – návratom do minulosti. Okrem tradičných fotografií na stenách, ktoré návštevníkovi predstavujú slovenský život zo začiatku minulého storočia, sú tu vzácne artefakty sprevádzajúce zrod, vývoj a život spolku až do našich dní.

Spolok tak vykonáva činnosť nepretržite od roku 1926. V súčasnosti má 250 stálych členov a približne rovnaký počet ľudí, ktorí sa na aktivitách spolku zúčastňujú sporadicky. Jeho členovia sa schádzajú pravidelne každý mesiac. Medzi hlavné aktivity klubu patrí svojpomocná sobotná výučba slovenčiny, pôvodne dvakrát za mesiac, ale pandémia Covidu prinútila výučbu slovenčiny presunúť sa do online priestoru. A z vynútenej situácie sa stalo niečo zaujímavé – do výučby slovenčiny sa zapojili Slováci z celej Argentíny, ba aj zo zahraničia, z Uruguaja, Brazílie, Paraguaja.

 

 

V katedrále v Lujane sa konalo stretnutie s predsedom konferencie biskupov Argentíny Oscarom Ojeaom a rektorom baziliky o. Lucasom Garciom. V krypte katedrály sa nachádzajú mariánske podobizne z celého sveta vrátane Sedembolestnej P. Márie Patrónky Slovenska, ktorú zabezpečil p. Kabát. Pre veriacich je silný zážitok vidieť túto podobizeň na tomto vznešenom mieste v spoločnosti mariánskych podobizní z desiatok krajín sveta. Viera v Boha je silné puto spôsobilé spájať stovky miliónov ľudí naprieč celým svetom. A tu človek v pokore pociťuje, že aj my Slováci, sme súčasťou niečoho mocného, čo prináša nádej ľudstvu v lepšiu budúcnosť.

 

 

Mesto Lujan je nielen významné náboženské centrum s významnou slovenskou stopou. Nachádza sa tu aj cintorín Cementário Británico y Alemán, kde sa nachádzajú pozostatky významných slovenských rodín. Zároveň je Lujan mesto, kde si sám svojpomocne postavil dom významný slovenský spisovateľ J. Cíger Hronský. Kto by nepoznal jeho smelého zajka? Spisovateľ tu prežil posledných 10 rokov svojho života. Dnes býva v tomto dome jeho pravnučka, ktorá s láskou a úctou uchováva pradedovu pozostalosť. Stretnutie s Cígerovou pravnučkou a skupinou potomkov Slovákov žijúcich v Lujane sa neobišlo bez silných emócií.

 

 

Veľmi významným strediskom slovenského života bolo a je mestečko Berisso. Nachádza sa iba asi 65 km od Buenos Aires, blízko mesta La Plata. V Berisso žije aktívna slovenská komunita združená v Slovenskom spolku, Colectividad Eslovaca. Spolok bol pôvodne založený v 30. rokoch minulého storočia, neskôr uzatvorený a znovu obnovený v roku 1956. V Berisse v čase jeho založenia fungovali mraziarenské závody, v ktorých spracovávali mäso na export. Široké pracovné príležitosti z mesta vytvorili „hlavné mesto prisťahovalcov“ provincie Buenos Aires – najľudnatejšej a priemyselne najvyspelejšej zo všetkých argentínskych provincií. Ešte dnes v Berisse vykonáva činnosť celkovo 28 krajanských spolkov združení z rôznych krajín Európy a Blízkeho východu. V Berisso a okolí žije približne 600 – 700 osôb, z ktorých minimálne jeden predok pochádza zo Slovenska. Vo vedení spolku má zastúpenie aj mladá generácia. Má to šťastie, že si napriek rôznym ťažkým obdobiam udržal svoje vlastné priestory, čo mu umožňuje intenzívne pestovať zvyky, tradície a kultúru vlasti predkov. Priestory spolku sú zároveň malým múzeom uschovávajúcim rôzne artefakty z jeho minulosti. Predstavitelia spolku si jasne uvedomujú, že jeho budúcnosť záleží na tom, či súčasní členovia vychovajú svojich nasledovníkov. V roku 2006 sa pri spolku sformoval mládežnícky folklórny súbor Kriváň a detský folklórny súbor. Obe zoskupenia nacvičujú choreografie slovenských ľudových tancov. Pracovníkom úradu pripravilo vrelé prijatie niekoľko desiatok miestnych Slovákov.

 

 

Kto sa zaujíma o slovenský svet mimo Slovenska, vie, že Slováci žijú v Argentíne v Buenos Aires, v Berisse, v Chacu, včeobecne sa vie, že so Slovákmi sa dá stretnúť aj v Rosáriu alebo v Córdobe. Kto z vás však pozná exoticky a zvučne znejúci názov Sierras Bayas? Mnohí sa s ním stretávate po prvý raz. A predsa v tomto mestečku na argentínskom vidieku žije živorodá slovenská komunita, ktorá udržiava a rozvíja tradície svojich predkov. Tí prišli do týchto odľahlých končín v medzivojnovom období. Prišli pracovať do miestnej cementárne, ktorá práve dovŕšila storočnicu svojej existencie a paradoxne na výročie storočnice bola s konečnou platnosťou zavretá a nahradená novou modernou výrobou. Mestečko je jedinečné tým, že tak ako viaceré slovenské mestá majú za sebou siluetu nejakého hradu alebo zámku, tak toto mestečko má siluetu fabriky na výrobu cementu. Miestni nadšenci by z nej chceli urobiť náučný chodník, keďže cca 95% obyvateľov pracovalo v tejto cementárni, a tak by sa do nej mohli nostalgicky vracať a zároveň by mohli oboznamovať aj návštevníkov so svojou minulosťou. Inšpiráciou je pre nich Slovensko s našou tradíciou náučných chodníkov.

Miestna komunita Slovákov nemá žiadnu formálnu organizáciu. Napriek tomu sa stretávajú, organizujú spoločné akcie, udržiavajú zvyky svojich predkov a oboznamujú s nimi aj ostatné komunity v regióne. Na stretnutie s úradom prišlo cca 30 ľudí, z toho mnoho mladých ľudí. Komunita sa stretáva v priestoroch rodinného domu, kde dokonca spravuje malé vlastné múzeum. Symbolom mestečka je okrem cementárne aj technická pamiatka v strede mesta vytvorená Slovákom a inštalovaná mestom ako vyjadrenie vďaky Slovákom za ich príspevok k jeho rozvoju. Miestni krajania sú na túto pamiatku mimoriadne hrdí.

 

 

Starobylé mesto Córdoba je perlou Španielska. Ale Córdoba je aj perlou Argentíny, mesto zasadené do krajiny asi najviac podobnej Slovensku. Táto podobnosť pravdepodobne prilákala našich krajanov, ktorým sa clilo za vlasťou, aby si práve tu našli svoj domov. Ich potomkovia sa združujú v Združení Čechov a Slovákov. Slovenská komunita sa tu rozvíja spolu s českou, čo tu má tradíciu ešte z medzivojnového obdobia. Formálne združenie má iba niekoľkoročnú tradíciu. Vzniklo vďaka záujmu jednotlivcov o svoje korene a dnes mladí ľudia aktívne vyhľadávajú krajanov podľa priezvisk a pozývajú ich do spolku. Majú aj svoju tanečnú skupinu a spevácky súbor Slovanka. Zapájajú sa do on-line výučby slovenského jazyka. Združenie nemá vlastné priestory, ale najrôznejšie národné komunity nažívajú v Argentíne veľmi družne, a tak aj našich krajanov prichyľujú miestni Poliaci.

 

 

Chaco. Exotický názov pre exotickú krajinu. Krajina, kde sa dala na začiatku minulého storočia zaobstarať pôda za mimoriadne výhodných podmienok. Nič však nie je zadarmo. Život tu bol mimoriadne tvrdý najmä pre prírodné podmienky subtropického pralesa a primitívne podmienky prvotnej kolonizácie. Každý jeden ár pôdy bolo treba vyrvať z útrob divočiny. Naši ľudia si vyhrnuli rukávy a divokú krajinu zmočili svojím potom, až ju kultivovali. Podiel slovenskej diaspóry na osídľovaní provincie Chaco možno označiť za mimoriadne významný, čo trvalo oceňuje aj provinčná vláda a miestne orgány. Slováci boli a sú roztrúsení po provincii a žijú vo viacerých dedinách a osadách. Hlavnými centrami slovenského života sú mestá Resistencia a Roque Saenz Peňa.

Mesto Resistencia je sídlom dvoch spolkov – čisto slovenského Okruhu Slovákov v Chacu a česko-slovenského spolku Bratři všichni. Spolky nemajú vlastný priestor. Stretávajú sa často v dome tradičnej slovenskej rodiny Trnovských. Komunita má silné postavenie v miestnej spoločnosti. O tom, ako si miestne orgány vážia prínos Slovákov pre rozvoj provincie, svedčí aj Námestie Slovenskej republiky, ktoré sa nachádza na kraji parku v strede mesta. Tu v parku sú umiestnené mramorové tabule venované Slovenskej republike a prvým prisťahovalcom zo Slovenska do Chaca. Čítať mená osôb vytesané v kameni a stáť na tomto priam posvätnom mieste v spoločnosti potomkov tých, ktorých mená tu spočívajú, je skutočným privilégiom. Človek musí skloniť hlavu a dať hold týmto ľuďom, ktorí z divočiny vytvorili dnešnú krajinu.

 

 

Aj v ďalšom centre provincie Chaco, v meste Roque Sáenz Peňa, si Slováci a Česi vytvorili spoločnú organizáciu – Československý zväz – Union Checoeslovaca. Založili ho ešte pred vznikom Československej republiky, v júni 1917. Táto jedinečná inštitúcia teda vznikla ešte za monarchie a v závetrí dejinných búrok prežila rozpad monarchie, vznik prvej Československej republiky, jej zánik, hanebný protektorát v Čechách a na Morave a Slovenský štát, ich zánik, obnovenie Československej republiky a aj pokojný civilizovaný rozvod našich národov. A Zväz tu stojí pevne a neochvejne a plní si svoju úlohu naprospech potomkov Čechov a Slovákov v tomto meste a jeho okolí. Spolok vlastní rozsiahle spoločenské priestory a nádherný rozsiahly areál. Artefakty zo svojej minulosti uchováva vo vlastnom múzeu.

Stretnutia s úradom sa zúčastnilo niekoľko desiatok krajanov. Okrem živej diskusie o tom, kto čo robí a ako žije krajania v praxi ukázali, ako si spoločne udržiavajú tradície svojich predkov. Ukázali, ako vyšívajú, ako pečú koláče a zákusky, ako robia čokoládové veľkonočné vajcia a figúrky. A potom sa roztancovali. Najskôr zatancovala detská zložka folklórneho súboru Moravanka na pódiu, potom sa pridali k deťom na pódiu aj dospelí, potom zatancovali dospelí a potom tanečníci zoskočili z pódia a roztancovala sa celá sála. Ako na írečitej zábave niekde v našich krajoch!

 

 

V meste Roque Sáenz Peňa sa stretnete so slovenskými stopami na každom kroku. Tu dožil svoj život Kazimír Štefánik, brat nášho velikána Milana Rastislava Štefánika, o ktorého hrob na miestnom cintoríne sa krajania vzorne starajú. V centre mesta sa nachádza Československé námestie so sochami M. R. Štefánika a T. G. Masaryka. V miestnej katedrále sa môžu slovenskí veriaci pomodliť pri podobizni Sedembolestnej Panny Márie vystavenej pri oltári.

 

 

Čo povedať na záver? Slovenská stopa v Argentíne je stále zreteľná. Záujem o Slovensko a všetko slovenské, o hľadanie svojej identity a o živý kontakt s krajinou svojho pôvodu je veľmi intenzívny. Ľudia sú tu láskaví, milí a súdržní napriek tomu, že často žijú v neľahkých podmienkach. Ak by ste sa o tom chceli osobne presvedčiť, kontakty na slovenské spolky v Argentíne nájdete na webovej stránke Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.