Členovia Kultúrnej spoločnosti priateľov Milana Rúfusa a Tomasa Tranströmera v Štokholme si na december 2018 naplánovali pripraviť dôstojný spomienkový večer na nedožité deväťdesiatiny pána Rúfusa.
Večer poézie si vyžadoval veľkú sálu. Mali sme šťastie. Vo veľkej aule Štokholmskej mestskej knižnice usporadujú pravidelné večery poézie a v decembri mali ešte voľný termín. Keďže pán Rúfus do knižnice patrí, začali sme pracovať na tom, aby sme tam mohli predstaviť jeho tvorbu. Pracovníci knižnice nám vytvorili krásny plagát a vystúpenie nieslo názov ”Milan Rúfus & Tomas Tranströmer priateľstvo básnikov”. Mali sme v úmysle ukázať švédskemu publiku priateľstvo medzi dvoma veľmajstrami poézie, slovenským a švédskym.
Páni Rúfus a Tranströmer sa stretli v živote viackrát. Tomas Tranströmer bol na Slovensku ocenený za poéziu Cenou Jána Smreka. Jeho poéziu zviditeľnil najmä pán Milan Richter, a to ešte predtým než Tomas Tranströmer dostal Nobelovu cenu za literatúru (2011). On preložil jeho celú tvorbu do slovenčiny.
Na predstavenie sme pozvali pani Magdu Rúfusovú aj pani Monicu Tranströmerovú, manželky poetov a zároveň aj naše čestné členky. Obidve prijali pozvanie. S pani Magdou som naplánovala návštevu Štokholmu úplne do detailov. V poslednej chvíli však ochorela jej dcéra Zuzka a ona bola nútená zostať doma. Poslala nám video s milým a dojímavým príhovorom. Program poetického večera sme dôkladne premysleli a dobre pripravili. Oslavu otvorila pani veľvyslankyňa Martina Balunová svojím príhovorom o milovanom básnikovi zo Slovenska. Básne z Pamätníčka a z poslednej zbierky od Milana Rúfusa Ako stopy v snehu sme recitovali dvojjazyčne – po švédsky a po slovensky.
Anna-Katarína Schatzl preložila a zhudobnila báseň pána Rúfusa Modlitba za Slovensko a okrem nej zaspievala ešte dve ľudové piesne, jednu slovenskú a jednu švédsku. V druhej časti sme si zaspomínali na naše vystúpenie v bratislavskom Zičiho paláci spred dvanástich rokov. V prítomnosti oboch básnikov sme vtedy, tiež dvojjazyčne, predstavili ich poéziu.
Spomienkový večer na nedožitú deväťdesiatku sa nám vydaril. Divákom sme elektronicky priblížili atmosféru zo Zičiho paláca a reprodukcie kresbičiek Zuzky Rúfusovej z Pamätníčka. Predniesli sme aj známe básne pána Tranströmera.
Monica Tranströmerová a pani veľvyslankyňa boli nadmieru spokojné. Hlboko dotknuté nám ďakovali za krásny umelecký zážitok. Spolu s nimi sa o predstavení dojato vyjadrovali aj mnohí diváci a zamestnanci knižnice. Pýtali sa ma na preklady básní pána Rúfusa a že kde by si ich mohli zakúpiť. Musela som ich sklamať a povedať, že, bohužiaľ, nič také vo švédčine zatiaľ nevyšlo. To, čo sme čítali, som preložila ja a iba pre interné potreby spoločnosti. Superlatívy sa zovšadiaľ sypali na naše hlavy. My prednášajúci členovia sme ďakovali za výbornú spoluprácu s ambasádou a knižnicou. Po skončení spomienkového večera pozvala pani veľvyslankyňa účinkujúcich a obecenstvo na vianočné koláčiky a glögg.
V predvečer narodenín Milana Rúfusa sme sa znovu zišli u mňa na tradičnej, decembrovej kapustnici. Pokiaľ pán Rúfus žil, zvykli sme mu telefonovávať a spievať švédsku gratulačnú pieseň. Vysvetlil nám, že kapustnica sa na oslavu jeho narodenín hodí, pretože jeho rodákov – Porubänov – prezývali kapustiarmi. Aj veršík, čo napísal v detstve, nám vtedy zarecitoval.
Ako sa tešievali naši starkí:
Bude ako bude / kapusta je v sude. / Zemiak pod humnami, / Pánbožko bol s nami. / Usmial sa nám na dom / nezhynieme hladom.
V januári bude už desať rokov, čo spievame do telefónu gratulačnú pieseň iba pani Magde Rúfusovej.
Pani veľvyslankyňa zdieľala s nami radosť z vydareného predstavenia a zúčastnila sa aj na narodeninovej kapustnici, v poradí už pätnástej. Týmto som odhalila, že kultúrna spoločnosť zároveň oslávila polookrúhle výročie svojho vzniku.
Chcela by som priložiť preklad pekného, ďakovného pozdravu od pani Tranströmerovej pani Magde Rúfusovej.
Milá pani Magda,
diváci prítomní na pamätnom večere pri príležitosti nedožitých 90-tin Milana Rúfusa boli vďační za video s Vaším príhovorom. Video-nahrávka bola skvelá, cítili sme Vašu blízkosť, skoro až prítomnosť.
Členovia Kultúrnej spoločnosti priateľov Milana Rúfusa a Tomasa Tranströmera pripravili veľmi dobrý program. Básne sa čítali vo švédčine a v slovenčine. Slovenčina je krásny jazyk. Bolo tam pozorné a citlivé publikum a mňa sa to tiež hlboko dotklo.
Niektorí zo zúčastnených si pamätali aj ten úžasný večer poézie v Bratislave 2006 a krásne stretnutie našich mužov. Tak isto stretnutie s Vami a Zuzankou.
Srdečná vďaka za nádhernú krištáľovú misku. Naplním si ju vianočnými sladkosťami a budem cítiť Vašu prítomnosť pri vianočnom stole.
Srdečne pozdravuje Monica
Nakoniec by som predstavila účinkujúcich tohto vydareného večera poézie.
Skúšali sme poctivo pod vedením našich profesionálov – režiséra pána Hansa Wigrena a herečky pani Marie Hjalmarsonovej.
Poetický večer pripravili a básne čítali po slovensky a aj po švédsky Naďa Gyllenhammarová, Milan Chromek, Anna-Katarína Schatzlová a Yvetta Aspová.
Spomienky na bratislavské stretnutie pánov Rúfusa a Tranströmera a ich poéziu po švédsky čítali Hans Wigren, Kerstin Sors, Malin French, Maria Hjalmatsonová, Mariann Gustafsson. Jan Gyllenhammar nám pomáhal s technikou, fotografoval, nafilmoval video a uverejnil ho na youtube.
Naďa Gyllenhammarová