Príspevkom si chceme pripomenúť storočné jubileum vzniku Čabianskeho kalendára a zároveň uctiť prácu šéfredaktorov, prispievateľov a vydavateľov tak pôvodného, ako aj znovuvydaného kalendára.
V roku 2018 sme oslavovali trojsté výročie znovuzaloženia Békešskej Čaby (1718) a teraz – o dva roky neskôr – si pripomenieme storočnicu prvého čísla Čabianskeho kalendára (1920). Medzi spomínanými udalosťami uplynulo dvesto rokov, no napriek tomu ich spája niečo spoločné, čím je práve„čabianskosť“. Znovuzaloženú Čabu premenili Slováci počas jedného storočia na najväčšie dynamicky sa rozvíjajúce sídlo celej župy. Slováci do konca 1. svetovej vojny žili v Karpatskej kotline v jednej krajine. Po rozpade spoločného štátu sa ocitli vo viacerých krajinách a časť z nich sa medziiným stala aj občanmi Maďarska.
Na základe mnou vedeného výskumu sa ukázalo, že slovenská tlač, ktorú Čabänia na začiatku 20. storočia poznali a čítali, pochádzala zväčša zo slovenských osád vtedajšieho Horného Uhorska. V dôsledku už spomínaného vzniku nových hraníc po prvej svetovej vojne
čabianski, resp. dolnozemskí Slováci zostali bez slovenskej tlače. Tento nedostatok – túto stratu sa snažil vynahradiť evanjelický farár Ľudovít Žigmund Szeberényi (Szeberényi Zsigmond Lajos), ktorý zostavil, resp. napísal prvé číslo Čabianskeho kalendára. V roku 1920 vyšla ročenka Cirkevného kníhkupectva v rozsahu dvadsať strán a v náklade 2500 exemplárov, stála 4 koruny. V roku 1922 už mala rozsah 101 strán a vyšla v 5000 exemplároch, mala cenu 15 korún. V roku 1925 sa dostala na svoj vrchol, vyšla totiž v rozsahu 157 strán a v náklade1000 kusov; vtedy sa už predávala za 15 000 korún. Vydávanie sa ustálilo na 120 – 130 strán, náklad bol okolo 6000 – 8000 exemplárov. Vydavateľom kalendára bola až do roku 1948 Čabianska evanjelická cirkev. Keďže zredigovanie prvého čísla kalendára bolo za rumunskej okupácie, kalendár sa mohol vydať len s povolením rumunského cenzora. O tom svedčí aj pečiatka „Censurat: Turicius“, ktorá sa nachádza v hornom pravom uhle vnútornej obálky kalendára. Boli to mimoriadne ťažké pomery na zrodenie slovenského kalendára v Békešskej Čabe, navyše vydaného v židovskej tlači Tevan Adolf v období, keď vládla nenávisť voči národnostiam.
Prvé číslo kalendára bolo veľmi rudimentárne, začiatočné tak z obsahovej, ako aj z formálnej stránky. Táto skromnosť a jednoduchosť sa odrážala aj na titulnej stránke ročenky. V začiatočnej fáze si kalendár ešte nenašiel svoju formu, až od roku 1925 začal mať stály obal.
Po formálnej stránke je kalendár rozdelený na úvodnú – kalendárnu časť a na textovú časť. V samotnej kalendárnej časti je výklad kalendárnych znakov (zatmenie slnka a mesiaca, o panujúcej planéte). Čabiansky kalendár ,ako aj podobné kalendáre, pravidelne prinášali astronomické údaje, presné pohyby planét. V prvom čísle kalendára je každý mesiac uvádzaný na samostatnej strane. Hore je pomenovanie mesiaca a pod ním sa nachádzajú dni mesiaca spolu s meninami. V ročníku 1920 sú vymenované zatiaľ iba evanjelické a katolícke meniny, až v neskorších číslach sú uvádzané aj pravoslávne meniny. Na tej istej strane sú aj hvezdárske poznámky ako napríklad dĺžka dňa a pri každom dni je uvedený východ a zatmenie slnka i mesiaca. Cieľom bolo poskytnúť praktické informácie k jednotlivým dňom a orientovať sa v časových obdobiach. Ľudia sa v každej dobe snažili vyznať sa v čase, sledovali nebeské telesá, aby mali prehľad o prírodných cykloch. Nebolo to inak ani u Slovákov v Maďarsku. Pre textovú časť prvého čísla ročenky bola tiež charakteristická nenáročnosť a jednoduchosť. Textová zložka pozostáva iba zo šiestich strán. Začína sa s novoročnými perličkami, za ktorými nasleduje článok historického charakteru pod nadpisom Pád a naspäť vydobytie zámku Ďulianskeho (1566 – 1696). Okrem histórie je predstavená aj literatúra. Szeberényi uverejnil slovenskú ľudovú pieseň pod názvom Zoťali brezy a taktiež slovenský preklad ruského autora Ivana Andrejeviča Krylova. V prvom ročníku kalendára je publikovaná ruská bájka pod názvom Orol a včela, ale aj v neskorších číslach ročenky sú častokrát uverejnené bájky menovaného ruského autora. Redaktor kalendára rád uvádza Krylova, keďže pomocou spomínaného epického žánru má možnosť kritizovať ľudskú spoločnosť a odkrývať reálne vzťahy medzi ľuďmi. Aj takýmto spôsobom plní kalendár svoju výchovno-vzdelávaciu funkciu. Ako je známe, Čabiansky kalendár sa vo veľkej miere pričinil aj o rozvoj kultúrnych nárokov Slovákov na Dolnej zemi, ktorej prvé znaky badať už aj v prvom čísle kalendára. Prvý ročník spomínaného kalendára sa končí vymenovaním jarmokov, čím poskytuje pomoc a praktické informácie potrebné pre každodenný život. Vymenované osady sú: Békés (Békés), Berinčok (Mezőberény), Ďoma (Gyoma), Ďula (Gyula), Sarvaš (Szarvas), Seghalom (Szeghlom).
Môžeme konštatovať, že i keď najväčším prínosom prvého čísla Čabianskeho kalendára v roku 1920 bol jeho zrod a vznik, predsa už hneď na začiatku sa šéfredaktorom podarilo splniť tú najdôležitejšiu úlohu kalendára, jeho najpodstatnejšie poslanie – poskytnúť čitateľskému zázemiu stále čítanie a zábavu v slovenčine, resp. vyzývať Čabänov k zachovávaniu a kultivovanému používaniu svojej materčiny. Tak ako prvé číslo kalendára, aj to o sto rokov neskoršie stále plní svoju funkciu. Čabiansky kalendár reprezentuje čabiansku, dolnozemskú životaschopnosť, prispôsobujúc sa dobovým požiadavkám; stáva sa neoddeliteľnou súčasťou Čabänov a dolnozemských Slovákov.
Tünde Tušková