Slovákov, hoci nepatria počtom medzi národy veľké, môžeme nájsť takmer na celom svete. A i keď slovenský národ početnosťou nepatrí medzi gigantov, dokázal a dokáže vytvárať veľké duchovné i materiálne hodnoty, na ktorých môžu stavať mnohé ďalšie generácie. Svetové združenie Slovákov žijúcich v zahraničí s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí organizuje každoročne Dni slovenského zahraničia, počas ktorých je možné spoznať slovenské komunity žijúce mimo svojej vlasti. Každá z nich má svoj príbeh a každá prispieva svojou troškou k duchovnému i materiálnemu dedičstvu, rôznorodosti a zároveň spolunáležitosti slovenského národa. V tomto roku sme sa mali možnosť zoznámiť so Slovákmi žijúcimi na severe Európy – vo Švédsku.
Z histórie
Migrácie Slovákov do Švédska súvisia najmä s útekmi obyvateľov vtedajšieho Česko-Slovenska pred komunistickým režimom. Väčšie zoskupenia slovenských emigrantov tu začali prichádzať už po skončení druhej svetovej vojny, pričom si tu aj založili Slovenský spolok. Mnohí z nich však boli obviňovaní zo slovenského nacionalizmu, a preto pokračovali vo vysťahovaní do ďalších krajín a tento spolok po krátkej existencii zanikol. V roku 1957 si Slováci, ktorí vo Švédsku zostali, založili v Borase Spolok Slovákov vo Švédsku. Mal okolo 20 členov. V päťdesiatych rokoch vznikol aj Švédsko-Česko-Slovenský spolok, ktorý pôsobí dodnes.
Ďalšia mohutnejšia migrácia súvisela s vpádom vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968. Po tomto akte sa viacero Slovákov rozhodlo odísť na „západ“ a desiatky z nich sa nakoniec ocitli práve vo Švédsku. Nebolo to však vôbec jednoduché, ich odchod bol považovaný v rodnej krajine za nelegálny, boli odsúdení na 18 mesiacov za útek a domov sa tak nemohli vrátiť. – Trpí aj ten, čo odíde, aj ten, čo ostane doma, – skonštatoval čestný predseda Švédsko-Slovenského spolku Dušan Daučik. Príbuzní emigrantov totiž boli vyšetrovaní Štátnou bezpečnosťou a rôznymi spôsobmi postihovaní. Na druhej strane emigranti často neovládali jazyk, ťažko si hľadali prácu a uvedomovali si, že svojich príbuzných už možno nikdy ani neuvidia. To bol aj Dušanov prípad, ktorý si síce vďaka svojmu vzdelaniu prácu našiel a naučil sa aj jazyk, no nemohol ísť ani na pohreb svojich rodičov.
Až v osemdesiatych rokoch minulého storočia mohli po žiadosti o milosť a zaplatení desaťtisíc švédskych korún navštíviť Slováci zo Švédska na tri dni svoju vlasť, pretože dostali len trojdňové vízum. Pre mnohých to však už bolo neskoro a svojich príbuzných nikdy nevideli.
V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia pôsobila medzi krajanmi Katolícka misia pre Slovákov a Čechov, ktorá sídlila v Štokholme. Vydávala časopis Krajanský pozdrav, ktorý v súčasnosti rediguje Slovenská katolícka misia v Mníchove.
Švédsko-Slovenský spolok
V decembri 1992 bol v Štokholme založený Švédsko-Slovenský spolok. Prvým predsedom sa stal Milan Minárik. Po ňom sa v tejto funkcii vystriedali Miroslav Hoč, Dušan Daučik, Anastazia Järnefors, Kornélia Johansson, Ľubomír Bzdušek a opätovne Kornélia Johansson, ktorá je predsedníčkou dodnes. Okrem podpory slovenskej kultúry, čo sa darilo najmä vďaka Matici slovenskej, venovali sa aj humanitárnej činnosti. Po vzniku samostatného Slovenska uskutočňovali zbierky zdravotníckeho materiálu pre slovenské nemocnice a domovy dôchodcov. – Často sme v mrazoch nakladali kamióny, aby sme mohli aspoň takýmto spôsobom pomôcť Slovensku. Najviac sa v týchto aktivitách angažoval náš člen Aurel Rehák, – spomína Dušan Daučik.
Uskutočňovali však aj finančné zbierky na podporu oblastí postihnutých povodňami, pre Slovákov z krajín bývalej Juhoslávie postihnutých vojnou, pre detské domovy, či pre choré slovenské deti. Slováci zo Švédska prispeli dokonca aj na nové Slovenské národné divadlo.
– V súčasnosti má spolok približne 180 členov z celého Švédska. Stretávame sa však v podstatne užšom kruhu, najmä tí, čo bývame v Štokholme a okolí, a to buď v Robotníckom dome, kde máme miestnosť, alebo na ambasáde, – hovorí predsedníčka Kornélia Johansson.
Zachovávanie národného povedomia
Vzhľadom na počet a roztrúsenosť Slovákov vo Švédsku zachovávanie slovenského národného povedomia je veľmi náročné, avšak, ako vidieť, nie nemožné. Medzi aktivity spolku patria prednášky rôzneho zamerania, maškarné bály, Mikulášsky večierok, či Katarínska zábava, kde, samozrejme, nechýba slovenská hudba. Členovia spolupracujú aj s ďalšími spolkami, ktoré združujú Slovákov vo Švédsku, napríklad so Spoločnosťou priateľov Milana Rúfusa, Švédsko-slovenskou kultúrnou spoločnosťou, ako aj už spomínaným Švédsko-Česko-Slovenským spolkom. Pri spolku funguje recitačný krúžok, ktorý vedie Nadja Gyllenhammar a plánujú zriadiť tiež tanečný krúžok.
V minulosti fungovalo aj vyučovanie slovenského jazyka, nešlo však o systematické pravidelné riešenie, ktoré by dokázalo vychovať generáciu Slovákov ovládajúcich jazyk svojich rodičov. Preto je chvályhodné, že viacerí krajania naučili svoje deti po slovensky doma.
Okrem uvedených aktivít dôležitou súčasťou zachovávania národného povedomia sú médiá. Od roku 1995 vychádza 4- až 5-krát ročne slovenský časopis Svensk Slovak info, ktorý rediguje Dušan Daučik. Je plnofarebný a vychádza v počte 200 kusov, pričom na dvadsiatich stranách prináša informácie z krajanského diania vo Švédsku, či slovenských dejín i kultúry. Túto formu preferujú najmä starší členovia. Mladší sa môžu s aktivitami Slovákov vo Švédsku oboznámiť prostredníctvom informačných technológií, ktorých spravovanie má na starosti David Juhlin-Dannfeld.
Dni slovenského zahraničia
Presvedčiť sa o aktivitách Slovákov žijúcich vo Švédsku sme sa mohli počas Dní slovenského zahraničia, ktoré sa konali v dňoch 8. – 11. septembra v Štokholme. Delegáciu Slovákov z Poľska tvorili generálny tajomník SSP Ľudomír Molitoris a redaktorka časopisu Život Milica Majeriková-Molitoris. Okrem toho sa podujatia zúčastnili ďalší Slováci z Česka, Maďarska, Srbska, Francúzska, či Ukrajiny. Počas štyroch dní sme sa stretli na slovenskom veľvyslanectve v Štokholme so slovenským veľvyslancom i krajanmi, oboznámili sa s fungovaním švédskeho parlamentu, históriou krajiny v Historickom múzeu, kde sme stretli o. i. krásnu Slovenku vo vikingskom rúchu, či súčasnosťou mesta počas prechádzok i plavby loďou. Stretli sme pohostinných Slovákov, ktorí v Štokholme podnikajú, zasadli sme v sídle Švédsko-Slovenského spolku, porozprávali sme sa s predstaviteľmi miestnych Slovákov, zaspievali i popočúvali slovenské piesne v podaní Anny Kataríny Schatzl.
Ďakujeme všetkým našim hostiteľom, zvlášť Kornélii Johansson, Dušanovi Daučikovi, Ľubomírovi Bzdušekovi i Davidovi Juhlin-Dannfeldovi, za to, že svojím odhodlaním a neustálou činnosťou udržiavajú našu krásnu reč i kultúru aj na ďalekom severe a svojou troškou tak prispievajú k zveľaďovaniu slovenského národa. Ako sami zo skúsenosti vieme, nie je to vec ľahká, ba ani docenená, ale umožňuje nášmu malému národu, aby mohol konať veľké veci.
Milica Majeriková-Molitoris
Foto M. Majeriková-Molitoris, Ľ. Molitoris