Keď sa jednotlivé menšiny a pospolitosti pokúšali v najkozmopolitnejšom austrálskom meste Melbourne o etnické rozhlasové vysielanie, museli sa uspokojiť až do roku 1974 len so súkromným vysielaním, čo si mohli dovoliť len tie najväčšie menšiny. Až vtedy vznikla stanica 3ZZ, ktorá aj veľmi rýchlo zanikla a až vtedy sa prvý raz, a to iba jedinýkrát ozvalo slovenské vysielanie vďaka Jánovi Kulíkovi, v tom čase predsedovi Slovenského spolku Ľudovíta Štúra. O necelý rok neskôr, presne 1. januára 1975, založili v Austrálii predchodcu SBS – stanicu 2EA a 3EA (prvú v Sydney, druhú v Melbourne podľa kódov štátov – 2 Nový Južný Wales, 3 Viktória). Zrod 2EA a 3EA sa považuje aj za narodenie SBS a tá oslavovala predvlani 40 rokov. Pravda, najskôr iba rádio, lebo televízia sa pridala až roku 1980, keď ju už aj vedno s rádiom volali Special Broadcasting Services (názov SBS sa používa od 1. januára 1978).
Viac ako dlhé dva roky po spustení 3EA dumali aj Slováci v Melbourne, ako sa dostať do éteru a pridať sa k ďalším jazykovým skupinám, čo už oficiálne federálne a verejno-právne vysielanie mali. Ján Kulík zvolal na 30. júna 1977 schôdzu všetkých vtedy jestvujúcich slovenských spolkov a organizácií vo Viktórii do Newportu. Zo zachovanej a cennej zápisnice schôdze vyplýva, že sa zišli predstavitelia:
– Združenia austrálskych Slovákov vo Viktórii,
– Slovenského spolku Ľudovíta Štúra,
– Slovenského zboru evanjelickej cirkvi vo Footscrayi,
– Slovenskej katolíckej misie vo Footscrayi,
– Slovenského baptistického zboru v Sunshine,
– Slovenských futbalových klubov Wiltona a Inter Williamstown
– a ďalší prítomní.
Problém bol, že v tých časoch jestvovala iba Československá republika a Slováci nemali vlastný štát. Austrália musela preto zapojiť aj diplomaciu. Výsledkom schôdze bola rezolúcia, ktorú v mene prítomných spísal výbor Slovenského spolku Ľudovíta Štúra a poslal na austrálske ministerstvo pôšt a telekomunikácií i na Veľvyslanectvo ČSSR v Canberre. Odpoveď prišla od oboch až v marci 1978, do 25. apríla sa malo začať vysielať, ale s podmienkou, že z hodinového programu sa polovica, 30 minút, musí venovať aj češtine a bolo treba potešiť a narýchlo zohnať českých redaktorov, aby sa nachystali. Napokon 18. mája 1978 zaznel prvý hlas v slovenčine a odvtedy už nechýba. Teda slovenské vysielanie bude mať svojich 40 rokov v máji 2018.
Od začiatku sa striedali pri mikrofóne podľa dohody predstavitelia dolnozemských Slovákov z Vojvodiny a Slovákov zo Slovenska vzácne každý druhý týždeň a vyše dvadsať rokov si odkrútili manželské páry Ján a Božena Kulíkovci a Vojtech a Katarína Markušovci. Príležitosť dostali sporadicky aj hlásatelia Albert Vlček, Juraj Virsík a Elena Lomenová. Zo Sydney až do roku 1998 vysielal Vojtech Miškovič. Potom to na tri roky ťahal sám Vojtech Markuš a od 1. decembra 2001 až dodnes vedie slovenské vysielanie SBS v Austrálii takmer 16 rokov sám Andrej Bučko z Melbournu. V čase jeho neprítomnosti sa k mikrofónu dostali z času na čas na nejakých pár týždňov aj Eugénia Mocnayová, Štefan Auer, Miroslava Lettrichová, Zuzana Kovačičová a Naďa Uváčiková.
Časy početných pesničiek, ľudových tradícií, životných jubileí, príhovorov kňazov, nedeľných zamyslení (vysielalo sa celé roky v nedeľu s výnimkou posledných 5 rokov) alebo aj humoru a scénok sa postupne pominuli. Vysielacia štruktúra je prísnejšia a kontrolovanejšia. Prvých 30 minút ani nedovoľuje nič iné okrem spravodajstva a publicistiky, a to z Austrálie, slovenského domova a zo sveta, vrátane prekladu reportáží zo spravodajskej dielne SBS a tefelonátov našich kolegov z Bratislavy a Vojvodiny. V posledných rokoch ide najmä o príspevky Romana Rišu a Kataríny Pucovskej, ktorí odvádzajú skvelú profesionálnu prácu.
Tak ako sa menia časy, výrazne sa mení aj demografia Austrálie a príchodu nových prisťahovalcov sa prispôsobuje aj SBS. Staré európske národy strácajú vysielacie hodiny a ohrozené je aj udržanie slovenčiny na tejto stanici. Roku 2011 sa po sčítaní ľudu rozhodla každých 5 rokov meniť vysielacie hodiny aj rozhlasová stanica SBS, dať šancu novým jazykovým skupinám, zvýšiť hodiny najmä Indom, Číňanom, Arabom a utečencom z Blízkeho východu. Okrem Nemecka, Malty a Turecka najviac utrpeli a stratili slovanské rečové skupiny a baltické národy. Slovenčinu vytesnili z éteru v decembri 2012 na digitálnu platformu SBS 3 dostupnú len na internete a v digitálnych rádiách. Vzali jej nedeľu a prisúdili piatok od 15.00 do 16.00 hodiny. Sčítanie ľudu 2011 totiž vykázalo v oficiálnych cifrách len 4990 Austrálčanov hlásiacich sa k slovenskému pôvodu. Sčítanie 2016 bolo o niečo priaznivejšie. K nášmu pôvodu sa prihlásilo 5430 ľudí, udržali sme vysielanie a vraciame sa nielen do éteru na frekvenciu FM, ale aj na nedeľu večer od 19. do 20. hodiny. Toto je zaručené len na 5 rokov do ďalšieho sčítania. Vďaka internetu i facebooku možno teraz vysielanie Rádia SBS v slovenčine chytiť a počúvať po celom svete na stránke www.sbs.com.au/slovak alebo www.facebook.com/SBSSlovak.
Andrej Bučko, vedúci slovenského vysielania SBS v Austrálii