Minulý rok sme na Slovensku mohli sledovať a navštevovať početné podujatia, ktoré sa venujú kultúre a všeobecne životu zahraničných Slovákov. Boli to výstavy umelcov, hudobno-tanečné koncerty, literárne večierky, prezentácie kníh, vystúpenia, tábory či letné školičky pre deti, alebo programy, ktoré usporiadali krajania so svojimi partnerskými družobnými mestami a obcami. Avšak najsilnejšiu prezentáciu zahraničných Slovákov medzi širokou verejnosťou na Slovensku priniesla najnovšia televízna šou Zem spieva v ktorej po prvýkrát účinkovali aj krajania. Dvaja predstavitelia sa dokonca dostali až do finále. Boli to Slovenský kultúrno-osvetový spolok Detvan z Vojlovice a speváčka Anna Berédiová zo Selenče, zo Srbska. Ich kvalitné, autentické a pútavé vystupovanie počas celej šou Zem spieva, dôstojne prezentovalo kultúrne tradície vojvodinských Slovákov a prispelo k šíreniu krajanskej kultúry a všeobecne vedomia o zahraničných Slovákoch medzi ľuďmi na Slovensku. No okrem folklóru krajania sú aktívni aj na iných poliach slovenskej kultúry, o čom svedčia aj podujatia, ktoré sa už tradične konajú na Slovensku a ktoré každoročne privítajú zahraničných Slovákov z rôznych kútov sveta. Pre čitateľov tohto ročníka Slovenského svetového kalendára vyberáme tieto podujatia:
Slovenské vydavateľstvá a slovenskí autori z Dolnej zeme na Bibliotéke v Bratislave
V poradí 25. ročník knižného veľtrhu v bratislavskej Inchebe – Bibliotéka sa konal v dňoch 9. – 12. novembra 2017. Tradične svoj spoločný stánok mali dolnozemskí Slováci, tentoraz zastúpení zo štyroch štátov – Chorvátska, Maďarska, Rumunska a Srbska.
Už v prvý deň popoludní svoju najnovšiu knižnú produkciu predstavilo Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca za prítomnosti jeho riaditeľa Vladimíra Valentíka, ako aj autorov, ilustrátorov a prekladateľov. Najprv sa hovorilo o knihe Enike benike krikel bé – slovenská ľudová slovesnosť pre deti v Srbsku, ktorú zostavila Katarína Mosnáková-Bagľašová. Výber z básnickej tvorby Ľubomíra Feldeka Nasmejani otac a jeho poviedky pre deti Bajka o Andersenu do srbčiny preložil Martin Prebudila. Tieto knihy boli tiež prezentované za prítomnosti autora a prekladateľa.
Svoje najnovšie vydania tu prezentovalo i Vydavateľstvo Ivan Krasko z rumunskeho Nadlaku. Zvlášť bola predstavená doplnená vedecká monografia prof. PhDr. Ladislava Lenovského, PhD., Naši vo svete – Slováci južne od hranice Slovenska.
Slováci z Maďarska predstavili tematickú aj žánrovú rozmanitosť produkcie z tradičného dolnozemského výskumného centra v Békešskej Čabe až po novšiu vydavateľskú spoločnosť SloakUm. Zaujímavá bola publikácia Józsefa Demmela Slovenský kňaz, maďarský historik – Listy a denník Ľudovíta Haana, ako i vedecko-výskumná kniha F kestúckem šírem poli… autorky Kataríny Király, riaditeľky Ústavu slovenskej kultúry v Maďarsku. Tünde Tušková, riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku predstavila publikáciu Slovenský jazyk v univerzitnom bilingválnom prostredí. Nechýbala ani krásna literatúra, a to vďaka básnikovi Gregorovi Papučekovi.
V záverečnej časti bratislavského knižného veľtrhu sa hovorilo až o piatich knihách autorov zo Srbska. Najprv bola prezentovaná kniha cestopisov Niečo medzi nami a dejinami Miroslava Demáka, ako i autobiografický román Viery Benkovej Tri ženy, dvaja muži a ja… Po tomto predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik predstavil tri básnické zbierky troch významných srbských básnikov. Sú to: Jeremija Lazarević – Kľúč od rozostavaného domu, Ivan Negrišorac – Výstava oblakov, a Zoran Đerić – Nové devínske elégie. Uvedené knihy do slovenčiny preložili Miroslav Demák, Martin Prebudila a Zdenka Valentová-Belićová, prekladatelia z Vojvodiny.
Ocenení mladí literáti z radov Slovákov zo zahraničia
26. ročník vyhodnotenia súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko sa konal 7. júna 2018 v Nových Zámkoch. Medzi mladých literátov zo Slovenska aj tento rok zavítali literárne talenty zahraničných Slovákov. Ich účasť na tomto podujatí podporuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorého predseda Ján Varšo zablahoželal oceneným a povzbudil ich k ďalším tvorivým počinom.
V ročníku 2017/2018 v IV. kategórii – účastníkov z radov Slovákov zo zahraničia, poslalo do súťaže svoje práce 135 žiakov z krajanských prostredí juhovýchodnej, strednej aj západnej Európy, z ôsmich štátov. Porota v zložení Iveta Baloghová (ÚSŽZ), Milina Sklabinská (ÚSŽZ) a Zuzana Pavelcová (Krajanské múzeum Matice slovenskej v Martine) najvyššie ocenila tieto práce: Ján Farkaš, 2. ročník, Gymnázium Mihajla Pupina, Kovačica, Srbsko; Nina Mikitovičová , 4. ročník, Slovenská víkendová škola a škôlka v Londýne, Veľká Británia; Iurista Stanka-Nikolka, 10. ročník (2. ročník strednej školy), Teoretické lýceum Jozefa Kozáčeka, Bodonoš, Rumunsko; Maja Opavská,
2. ročník, Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom, Báčsky Petrovec. Porota tiež udelila čestné uznania. Osobitnú cenu Matice slovenskej v tejto kategórii získala Marcela Gániová, 6. ročník, Základná škola Jána Čajaka, Báčsky Petrovec, Srbsko.
Deň zahraničných Slovákov v Sade Janka Kráľa a na Hlavnom námestí v Bratislave
Vo štvrtok 5. júla 2018 v Bratislave vzdali úctu zahraničným Slovákom. Program sa začal predpoludním v Sade Janka Kráľa pri kameni z tardošského červeného mramoru, daru Slovákov z Maďarska. Pri tejto príležitosti sa prihovorili a kyticu k základnému kameňu priložili Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Oľga Nachtmannová, štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, a Vladimír Skalský, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Pri tejto slávnosti boli okrem iných prítomní aj Ján Brtka, predseda Matice slovenskej v Srbsku, pokým za Slovákov v Maďarsku položili kyticu v mene Slovenskej samosprávy z Budapešti Lia Pappová a Levente Galda.
Slávnosť zveličili Pilíšska rodinka z Mlynkov (Maďarsko), Ženská spevácka skupina zo Starej Pazovy, ako aj Anna Berédiová zo Selenče, ktorú sprevádzal na gitare Samuel Kováč ml. z Báčskeho Petrovca (Srbsko).
V poobedňajších hodinách sa na Hlavnom námestí v Bratislave po roku opäť rozprúdil spev, hudba a tanec zahraničných Slovákov. Návštevníci mohli sledovať kvalitné vystúpenia umelcov z Austrálie, Česka, Francúzska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Srbska. Boli to: Spevácka skupina Dolina, Cannes, Francúzsko; Folklórny súbor s orchestrom Dolina, Krempachy; operná speváčka Dana Pěnkava-Koklesová, Praha; Pilíšska rodinka, Mlynky, Adriana Fúriková, Bihor, Rumunsko; Folklórny súbor Liptár, Melbourne, Austrália, a predstavitelia zo Srbska – speváčka Anna Berédiová, Selenča; Harmonikár Ondrej Maglovský, Kulpín; pesničkár Samuel Kováč ml., Báčsky Petrovec; harmonikár Vladimír Halaj, Padina, a Spevácka skupina zo Starej Pazovy.
Pod organizáciu programov Pamätného dňa v Bratislave sa podpisuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Letná škola choreografie slovenského ľudového tanca na Liptove
V poradí IX. letná škola choreografie pre krajanov sa uskutočnila v dňoch 21. júna – 1. júla 2018 na Slovensku, vo Východnej, s ubytovaním v Liptovskom Mikuláši. Školu aj tento rok usporiadalo Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave s finančnou podporou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Tento rok vyše 30 účastníkov (zo Srbska, z Rumunska, Poľska, Česka, Ukrajiny, Kanady a USA) malo možnosť spoznávať mikroregión Liptova a naučiť sa jeho ľudové tance a piesne. Garantom školy bol docent Janko Blaho, dlhoročný pedagóg VŠ múzických umení v Bratislave, ktorý v súčasnosti pôsobí na Katedre tanečnej tvorby UK v Bratislave. Pedagógom bol Mgr. art. Martin Urban, PhD.
Počas 10 dní seminaristi získali tanečné zručnosti v tancoch z Dolného, Stredného a Horného Liptova, čiže tance zo Sliačov, Štrby a Važca. Okrem toho spoznali krásy tohto regiónu, boli na slávnostnom prijatí u starostu Východnej Ing. Juraja Blašku, absolvovali návštevy kultúrnych pamiatok, múzeí, kostolov, navštívili skanzen Pribylina, Čereňovu skalu a iné zaujímavosti. Seminár sa ukončil odovzdaním osvedčení o absolvovaní Letnej školy choreografie a vystúpením na festivale vo Východnej.
Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti
Milina Sklabinská
V dňoch 29. 6. – 30. 6. 2018 sa v Dulovciach uskutočnili XXII. Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti, v rámci ktorých sa prezentovali slovenské folklórne súbory zo Slovenska a zo slovenského zahraničia. Organizáciu mali na starosti Obec Dulovce a ÚSŽZ, spoluorganizátormi podujatia boli Regionálne osvetové centrum Komárno, Základná škola v Dulovciach a Občianske združenie Dotyk ľudskosti. Slávnosti prebiehali pod záštitou predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja Milana Belicu.
Program oboch festivalových dní mala na starosti scenáristka a režisérka Lenka Šútorová-Konečná. V programoch vystupovali detské súbory zo Slovenska – DFS Lúčik z Duloviec, DFS Novozámocký zlatý levík z Nových Zámkov, DFS Helička z Nesvád, DFS Mlynček z Kolárova, DFS Kopaničiarik z Myjavy, DFS Zornička zo Zvolena, DFS Čečinka z Bratislavy a tiež detské súbory zo zahraničia – DFS Sálašan, Nadlak, Rumunsko, DFS Vločka ZŠ Mladých pokolení, Kovačica, Srbsko; DFS Matice slovenskej „Kukučín – Kuntarić“, Jakšić, Chorvátsko, a DFS Malá Furmička, Čemer, Maďarsko. V prvý festivalový večer v galaprograme vystúpil Folklórny súbor Furmani z Nitry a v druhý festivalový večer sa publiku predstavil Folklórny súbor Detvan z Vojlovice zo Srbska. Zástupcovia jednotlivých súborov v krátkosti predstavili svoju činnosť v rámci prijatia hostí a zástupcov DFS u starostu obce (29. 6.). Krojovaný sprievod obcou Dulovce sa konal v druhý festivalový deň (30. 6.).
V rámci otvorenia sa prítomným prihovorili: Štefan Caletka, starosta Obce Dulovce, Milan Belica, predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja a Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V programoch Poslali ma naši k Vašim a Kvety nášho rodu sa striedali detské folklórne súbory, ku ktorým predely robili tanečníci z DFS Kopaničiarik z Myjavy. Súbory krajanov z Maďarska, Chorvátska, Srbska a Rumunska boli na vysokej kvalitatívnej úrovni, Kovačica vynikala orchestrom a spevom, Čemer krojmi a tancom a Nadlak zasa tak repertoárom, ako aj celkovým výkonom.
Prvý krajanský program na najväčšom folklórnom festivale na Slovensku
Folklórny festival Východná je najstarším a najväčším celoslovenským festivalom a prehliadkou tradičnej ľudovej kultúry. Tohto roku sa konal už po 64-krát v dňoch 28. júna – 1. júla 2018 vo Východnej, rázovitej dedinke pod Kriváňom. V desiatkach umeleckých autorských programov predstavil víťazov celoštátnych súťažných prehliadok folklórnych skupín, súborov, detských súborov, ľudových hudieb, speváckych skupín, sólistov, muzikantov a tanečníkov.
O jedinečnosti a originalite kultúry dolnozemských Slovákov sa návštevníci Východnej mohli presvedčiť i prostredníctvom programu Obrazy z Dolnej zeme, ktorý odznel v nedeľu 1. júla na hlavnom javisku. Bol to vlastne prvý samostatný krajanský program vo Východnej, keďže sa v minulosti sem dostávali iba ojedinelé kolektívy zahraničných Slovákov a ich čísla boli zaraďované do slovenských, resp. inonárodných programov. Nie náhodou sa takto dialo práve v tomto roku. A nie náhodou na javisko Východnej prišli zatancovať a zaspievať Slováci z Maďarska, Rumunska a zo Srbska. V tomto roku totiž oslavujeme 300 rokov od príchodu Slovákov na Dolnú zem – presnejšie do Békešskej Čaby, čo bolo aj ústrednou témou celého programu.
Obrazy z Dolnej zeme na Slovensko priniesli Častvanovci a sestry Komjatiové z Maďarska, Folklórny súbor Salašan z Rumunska, Univerzitný folklórny súbor Mladosť, absolventi Letnej školy choreografie (medzi ktorými aj účastníci z Kovačice, Padiny, Báčskeho Petrovca, Kulpína, Erdevíka, Lalite, Selenče a Nového Sadu), rodina Súdiová a Patrik Rago zo Selenče, Bagľašovci z Aradáča a tanečníci Janko Merník z Pivnice a Jaroslav Kriška z Hložian. Program moderovali Rastislav Zorňan a Katarína Mosnáková-Bagľašová, ktorá mala na starosti aj scenár spolu s režisérom Martinom Urbanom.
V ostatnom období je jednou z najzaujímavejších súčastí festivalu množstvo interaktívnych a zážitkových programov, akými sú tanečné, hudobné, spevácke workshopy, remeselné tvorivé dielne, či programy pre deti. Jednou takou performanciou bola i živá ukážka obliekania selenčskej mladej nevesty a zakladanie svadobného venca. Predviedli ju magister etnológie Patrik Rago a študentka UMB v Banskej Bystrici Leonóra Súdiová, obaja zo Selenče v Srbsku. Ich svojrázny a bohato navštívený program bol tou najlepšou pozvánkou na Obrazy z Dolnej zeme.
Krajania na Detve
Od piatka 6. do nedele 8. júla 2018 sa v Detve konali tradičné Folklórne slávnosti pod Poľanou. Ani v tomto roku tu nechýbali zahraniční Slováci, ktorí toto podujatie vnímajú ako svoj sviatok. Nielen preto, že ich Detva už takmer jedno polstoročie prichyľuje a prezentuje ich činnosť, ale aj preto, že tu, pri vystupovaní na krásnom detvianskom amfiteátri, či pri ponúkaní tradičných jedál, ktoré ich naučili variť staré mamy, alebo aj pri hrdení sa v ľudovom kroji a rozhovore s návštevníkmi, to všetko, čo robia, tam niekde ďaleko za hranicami Slovenska, dostáva svoj pravý zmysel.
V poradí piaty Krajanský dvor združil desiatky krajanov z piatich štátov – z Maďarska (Zväz Slovákov v Maďarsku, obec Pišpek), Chorvátska (Zväz Slovákov v Chorvátsku, Matica slovenská Josipovec a Matica slovenská Jelisavec, Slovenské kultúrne centrum Našice a výtvarná skupina Kontrast z Josipovca), zo Srbska (Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Matica slovenská v Srbsku, Spolok žien z Kysáča, SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy, MOMS Silbaš, MOMS Bajša, Slovenský ev. cirkevný zbor Biele Blato, Asociácia slovenských spolkov žien, Kultúrne centrum Aradáč), z Francúzska (Spolok priateľov a rodákov českých krajín a Slovenska) a Ukrajiny (Spolok Ľudovíta Štúra v Zakarpatsku). Na ich stánkoch rozvoniavali a všetky zmysly lákali najrozličnejšie sladké a slané gurmánske špeciality, domáce nápoje, ale dušu pohladili aj ľudovo-umelecké výrobky, výstavy, či spontánne zábavy pri slovenských ľudovkách.
Ani tento rok nevystal bohatý program na malom javisku Krajanského dvora. Organizoval ho a moderoval Ľudo Pomichal v mene Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Za tri dni tu vystúpili: dievčenská spevácka skupina Perla z Kovačice, aradáčske meškárky, Csibay banda – zoskupenie hudobníkov a spevákov Slovákov z Maďarska, spevák Voltera Domonkoša z Pišpeku, ktorého po tri dni sprevádzal na harmonike Bencze Budai z Veňarca, z chorvátskeho Jurievca zazneli nádherné hlasy v podaní Sloveniek z Miestneho odboru Matice slovenskej – Anžely Majdićovej a Verice Drgovej. Z Vojvodiny Ľudmila Berediová-Stupavská zaspievala z Evanjelického spevníka dve nábožné piesne, kým Katarína Mosnáková-Bagľašová zanôtila tri ľudové piesne z Banátu, keď ju na harmonike sprevádzal Ondrej Druga. O živote Slovákov v Chorvátsku sme sa slovom a piesňou dozvedeli od Mirka Vavru, predsedu Zväzu Slovákov v Chorvátsku, a jeho podpredsedu Zlatka Pucovského.
V humne Krajanského dvora návštevníci si mohli pozrieť aj dve zaujímavé výstavy. Jedna bola výstava textilných nápisových nástenok Sloveniek z Chorvátska, ktoré s úspechom prezentovalo Kultúrne centrum Našice a jeho riaditeľka Sandra Kralj-Vukšić. Druhá výstava dožinkových vencov z Maďarska, Česka a Chorvátska zvýrazňovala samotnú tému 45. Krajanskej nedele – Čas plných komôr.
Účastníci Krajanskej nedele boli: folklórny súbor Nádeje z Paríža, SKUS Fraňa Strapača z Markovca Našického, folklórna skupina Zornica z Jače, folklórny klub Fogáš z Ostravy, folklórny súbor Cerovina z Čerpotoka, folklórny súbor Hajduky z Vyšných Lápš, SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy a folklórny súbor Rozmarín z Kovačice. Program pripravil Vlastimil Fabišik a odbornú spoluprácu mu poskytli Hana Hlôšková a Katarína Királyová. Garantom uvedenia bol Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a realizátor uvedenia Folklórny spolok Púčik Brno, Česká republika.
Pre nepriaznivé počasie sa tohtoročná krajanská nedeľa musela skrátiť o necelú polhodinu. Aj napriek tomu hľadisko zostalo plné a vďační návštevníci pozdravili účastníkov veľkým potleskom.
V sobotu predpoludním sa konalo slávnostné prijatie krajanov primátorom Detvy Jánom Šufliarskym. V rámci prijatia sa uskutočnila aj vernisáž obrazov výtvarnej skupiny Kontrast z chorvátskeho Josipovca pod vedením učiteľky Anice Popovićovej. Kurátorom výstavy bol ľudový rezbár a výtvarník z Detvy Milan Malček.
Letné vzdelávacie aktivity pre mladých krajanov organizované Metodickým centrom UMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí
Zuzana Drugová
Metodické centrum Univerzity Mateja Bela pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Banskej Bystrici realizuje aj v lete 2018 vzdelávacie pobyty pre takmer 600 mladých krajanov z tradičných krajín, aj krajín západnej Európy a zámoria.
Podstatu činnosti v letných mesiacoch tvoria aktivity, ktoré sú realizované v gescii Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Na troch turnusoch školy v prírode toto leto privíta MC UMB spolu 240 detí z tzv. tradičných krajín – z Chorvátska, Maďarska, Rumunska, Poľska, Srbska a Ukrajiny. V prostredí hotela Barbora a obce Vyšná Boca je realizovaný vzdelávací program zameraný na pastierstvo a salašníctvo, sprievodné programy sa venujú aj baníckej histórii Vyšnej Boce. Mladý realizačný tím doktorandov a študentov UMB s bohatými skúsenosťami vzdeláva alternatívnymi formami, priamo v prírode, bez školských lavíc. Už pravidelným výsledkom aktivít je podstatné zlepšenie komunikačných schopností mladých účastníkov v slovenskom jazyku. Špeciálnu formu školy v prírode pod názvom Učíme sa o Slovensku po slovensky, na ktorej sa zúčastňujú aj žiaci zo západných krajín a zámoria, realizujeme v hoteli Boboty vo Vrátnej doline.
Každoročnou špecializovanou aktivitou je Detská krajanská univerzita. Účasť na aktivite je formou odmeny najúspešnejším žiakom z tradičných krajín. V roku 2018 sme Detskú krajanskú univerzitu realizovali v prírodnom prostredí na Donovaloch. Jednotlivé témy vzdelávania realizovali a garantovali odborníci z fakúlt UMB, odbornou garantkou bola doc. PhDr. Katarína Chovancová, PhD., prorektorka UMB pre medzinárodnú spoluprácu a vzťahy s verejnosťou.
V gescii Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sme realizovali jeden z turnusov Krajanského leta. Krásna príroda Vrátnej doliny umožnila do programu zaradiť mnohé poznávacie aktivity, činnosti, aj výlety – do Jánošíkových dier, sedačkou do Smilovského sedla a hrebeňom na Chleb, ale aj do Múzea Juraja Jánošíka v Terchovej či na Oravský zámok, loďou na Slanický ostrov a do Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke. Vzdelávací program aj na tejto aktivite realizujeme formou motivácie činnosti v súťažiacich družstvách. Medzi účastníkmi Krajanského leta bol vďaka tejto forme pomerne vysoký počet detí zo západnej Európy a zámoria, ktorých využívanie slovenčiny v bežnej komunikácii sa podstatne zlepšilo práve počas tábora.
Vo vlastnej réžii realizovalo MC UMB v lete 2018 už 4. ročník denného tábora pre deti banskobystrických rodáčok Letná školička tradičnej kultúry. Tábor vznikol na návrh slovenskej materskej školy Margarétka v Paríži. Cieľom denného tábora je veku primeraným spôsobom pracovať s deťmi od útleho veku – a to s využitím prvkov tradičnej kultúry: vyčítaniek, riekaniek, detských piesní, základov rytmiky a prvých tanečných krôčikov. Doplnením programu sú základné remeselné techniky realizované v Dielni ľudových remesiel Stredoslovenského osvetového strediska. V roku 2018 sa školičky zúčastnilo spolu 22 detí z Belgicka, Estónska, Francúzska, Nemecka, Rakúska a Veľkej Británie. Podstatná časť z nich boli deti vo veku 3 až 4 rokov, ale najstaršie účastníčky, z ktorých viaceré boli na všetkých doterajších ročníkoch školičky, mali už aj 7 či 8 rokov. Školičku realizovala PhDr. Zuzana Drugová, pracovníčka MC UMB, etnologička, dlhoročná vedúca detského folklórneho súboru Matičiarik z Banskej Bystrice. Už dnes vieme, že v roku 2019 bude školička realizovaná 5. – 9. augusta.
Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2018
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí organizuje v dňoch 26. – 27. októbra 2018 v Bratislave Stálu konferenciu Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2018 na tému Generačné výzvy pri posilňovaní národného povedomia Slovákov žijúcich v zahraničí.
Pre účastníkov Stálej konferencie organizátor pripravil návštevu divadelného predstavenia v Slovenskom národnom divadle (hra Fanny a Alexander) vo štvrtok 25. októbra 2018.
Katarína Mosnáková Bagľašová
Fotografie pre príspevok Krajania na Slovensku poskytli:
Ľudovít Pomichal, Roman Krnáč a Vladimír Valentík