Obec Nová Huta v Bihorskej župe patrí medzi významné centrá náboženského života Slovákov v Rumunsku. Na území dediny žije zhruba 1 200 obyvateľov rímskokatolíckeho vierovyznania, ktorí hovoria huťanským slovenským nárečím s prevahou hornotrenčianskych (t. j. kysuckých) prvkov. Napokon vďaka jazyku si aj napriek viac ako 200-ročnému odlúčeniu od vlastného národa cca 98 % „Huťanov“ dodnes udržalo svoju etnickú identitu(!).
Osídlenie tu má kopaničiarsky ráz, známy z Kysúc, hornej Oravy alebo z okolia Detvy. Domy s hospodárskym zázemím vznikali od druhej polovice 19. storočia na vrcholových častiach pohoria Plopiš. Okrem produkcie palivového dreva z bukových pralesov tu Slováci zberali kremeň, alebo vyrábali potaš pre skláreň v Novej Huti. Po zániku sklárne a odlesnení väčšiny územia obce sa poľnohospodárstvo stalo ich hlavným zamestnaním, ktorému sa venujú dodnes.
Rímskokatolícky chrám sv. Cyrila a Metoda, postavený v rokoch 1838 – 1840, má zásadný význam pre duchovný a kultúrny život tunajších Slovákov. Kostol, najmä jeho interiér, bol prednedávnom zrekonštruovaný. Vďaka iniciatíve správcu farnosti o. Augustína Alberta bola časť pôvodného múru z metamorfitov (premenených hornín) spájaných hlinenou maltou v sakristii presklená a umožňuje tak pohľad „do minulosti“ chrámu pre nás i budúce generácie.
Mozaika so sakrálnym motívom v Kostole sv. Cyrila a Metoda v Novej Huti predstavuje zavŕšenie viacročného úsilia a požehnanej spolupráce správcu farnosti s p. Kamilom Drábom a jeho spolupracovníkmi, umelcami z Ateliéru Centro Arte. Na náklady spojené s realizáciou diela prispel i Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí sumou 6 tis. €.
Návrh mozaiky vychádza z patrocínia (zasvätenia) chrámu. V hlavnej stene svätyne dominujú postavy sv. Konštantína/Cyrila a Metoda – spolupatrónov Európy. Oblečenie solúnskych bratov pripomína skôr pútnikov než vznešených biskupov. Prostý zovňajšok svätcov nepriamo predstavuje symbol, metaforu na tunajších veriacich Slovákov, ktorí ako pútnici z Kysúc, (hornej) Oravy, Gemera a iných regiónov našli práve tu svoj nový domov. Rovnako tiež sv. Cyril a Metod našli svoje nové pôsobisko medzi Slovanmi, kde prišli s poslaním prekladu a zvestovania Božieho Slova v zrozumiteľnej reči ľudu. Na mozaike tento fakt znázorňujú písmená hlaholiky po oboch stranách postáv, ktoré padajú z nebies. Múdrosť a vzdelanosť totiž nepochádza od ľudí, ale je darom Najvyššieho Boha.
Po pravej strane svätcov sa vypína strom života s mohutnými koreňmi. Zachovať si vieru v Ježiša Krista znamená hlboko zapustiť korene do často neúrodnej, kamenistej pôdy – a potom, neraz po uplynutí mnohých rokov, rásť do krásy. Ježiš povedal: „Ak vaša viera bude ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu prejdi odtiaľto tam, stane sa vám to.“
Po ľavej strane postáv ako istá protiváha je osadený bohostánok s Eucharistiou, ovocím Ježišovho života a znakom sprítomňovania si jeho obety.
Vľavo, pred vstupom do presbytéria, je mozaika Panny Márie – Sedembolestnej patrónky Slovenska – a zároveň tunajších veriacich, Slovákov. Je zobrazená v „polovičnom“ profile, akoby na pozadí slovenských pohorí pripomínajúcich domovinu. Zároveň je obkolesená jemnými krivkami zlata na znak jej materinskej lásky a naplnenia Božou milosťou.
Vpravo od presbytéria je mozaika Ježiša Krista zo zjavenia sv. Faustíne. Obraz nazývaný Božie milosrdenstvo je dnes veľmi aktuálny. Ježiš sa na kríži modlil: „Bože odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Potreba vzájomného odpúšťania si je nevyhnutnosťou pre každého človeka, tak ako to robí Božia odpúšťajúca láska. Myšlienku zhárajúcej lásky podporuje postava v plameni lásky. Tmavá plocha v spodnej časti pripomína životnú cestu každého smrteľníka. Je to cesta neraz ťažká, hriešna, poznačená tragédiami, tak ako cesta Ježišova.
V mozaike sa použil prevažne prírodný materiál (vrátane drahých kameňov), ktorý je dielom Stvoriteľa; zlato a smalty boli aplikované menej. A pretože Boh je dokonalý, ani tento materiál z Jeho „dielne“ nemôže byť nedokonalý. Úlohou umelcov z Ateliéru Centro Arte bolo tento materiál „iba“ harmonicky uložiť… .
Čo napísať na záver? Mozaika v Chráme sv. Cyrila a Metoda v Novej Huti predstavuje jedinečné umelecké dielo, pohľadom na ktoré možno rozjímať o Bohu, Jeho dokonalosti a genialite zároveň. Aj preto dobrí ľudia, Slováci, príďte do Rumunska „na Hutu“ a presvedčte sa. Lepšie jedenkrát vidieť ako stokrát počuť…
Peter Chrastina
Katedra historických vied a stredoeurópskych štúdií
Filozofická fakulta
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Nám. J. Herdu 2
917 01 Trnava, Slovenská republika