250 rokov príchodu Slovákov do Starej Pazovy

Stará Pazova je mestom s najväčším počtom Slovákov v Srbsku. Podľa sčítania z r. 2012 v Starej Pazove žije spolu 18 602 obyvateľov, z čoho je 11 378 Srbov a 5105 Slovákov. Ostatné menšiny sú Chorváti, Česi, Macedónci, Čiernohorci, Rómovia a i. Stará Pazova sa nachádza v regióne Sriem a je sídlom rovnomenného okresného celku. Slováci sa sem začali sťahovať v roku 1770, čo znamená, že v roku 2020 oslavujú významné 250. výročie, a preto im venujeme pozornosť v našom kalendári. Údaje čerpáme z knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry (Ed. SKLABINSKÁ, Milina – MOSNÁKOVÁ, Katarína: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov 2011).

Historické fakty o Starej Pazove

Starú Pazovu v 18. storočí osídlili najprv Srbi, ktorí na pustatinu Pazovo prišli chrániť hranicu Uhorska pred tureckými vpádmi a založili si osadu vo vtedajšom Petrovaradínskom pohraničnom regimente. Do tejto srbskej osady prišla v roku 1770 prvá skupina Slovákov zo Selenče a z Malého Kereša (Kiskőrös v dnešnom Maďarsku), ako aj z niektorých stolíc zo Slovenska. Osadníci sa hneď na začiatku zaujímali aj o svoj duchovný život a školskú výchovu detí. Prvý slovenský pazovský farár Samuel Špannagel roku 1770 konal prvé služby Božie pre verejnosť pod holým nebom. V roku príchodu vybudovali si aj modlitebňu a o rok neskôr položili základný kameň evanjelického kostola. Onedlho bola vystavaná fara a neskoršie aj škola, no úplnú náboženskú slobodu získali až po roku 1781 rozhodnutím cisára Jozefa II. V roku 1784 žilo tu 1348 evanjelikov Slovákov a 426 pravoslávnych Srbov. Prívlastok „stará“ dostala, keď sa v roku 1791 južnejšie usadili Nemci, ktorých sídlisko bolo nové.

Kostol, ktorého základy položili v roku 1771, sa dodnes nachádza v centre Starej Pazovy. Je to najstarší kostol Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku, ale aj historicky významné miesto, lebo sa v ňom rozhodlo o založení slovenského evanjelického dištriktu, teda o osamostatnení Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii. V ňom bol inštalovaný prvý biskupnSEAVC, staropazovský rodák Adam Vereš. V kostole sú štyri pamätné tabule, zachytávajúce najdôležitejšie udalosti v dejinách.

Vývoj národného a kultúrneho života v Starej Pazove

Slováci v Starej Pazove rozvíjali svoj kultúrny život už v druhej polovici 19. storočia, o čom svedčia mnohé udalosti. Na oslavách stého výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy (1870) zaspieval staropazovský spevokol pieseň Kto za pravdu horí v štvorhlasnej úprave. Pazovská čitáreň bola založená roku 1878 a od roku 1881 v Pazove často hosťovalo Srbské národné divadlo.

Významnú úlohu v ďalšom rozvoji kultúrneho života tak Slovákov, ako aj tunajších Srbov mali predovšetkým pravoslávna a evanjelická cirkev, ale aj jednotlivci, slovenskí kňazi, učitelia a národní buditelia Ján Kutlík, Štefan Leška, Ján Tobiáš Langhoffer, Martin Kopčík, Vladimír Hurban Vladimírov a iní. V tom období si evanjelická cirkev založila aj Vzájomnú pomocnicu (1882) a na jej základoch neskoršie začala pôsobiť Staropazovská banka (1908).

V prvých rokoch 20. storočia si začali Slováci organizovať spolkový život usporadúvaním slovenských zábav (od roku 1902), a potom aj divadelných predstavení (od roku 1903). Slovenská pospolitá čitáreň (1906) začala organizovať divadelné zábavy každoročne a v roku 1925 tu premiérovo odznela opereta Pekná nová maľovaná kolíska. Činnosť na kultúrnom poli sa zintenzívnila po roku 1928, keď staropazovskí Slováci zjednotení v evanjelickom cirkevnom zbore vybudovali Cirkevno–národný dom, neskoršie nazvaný Slovenský národný dom s veľkolepou konventno-divadelnou sieňou. V ňom si svoje miesto našla Slovenská pospolitá čitáreň, mimokostolné aktivity cirkevného zboru ako výučba konfirmandov, nácvik nábožných piesní, zasadnutia presbyterstva a celozborových konventov. Tu sa realizovali aj ostatné slovenské spolky ako divadelný krúžok, roľnícky spevokol, dobrovoľný hasičský spolok, športový klub Štefánik a ľudová škola.

Roľnícky spevokol so štyridsiatimi mužmi nacvičoval od roku 1920 a prvé verejné vystúpenie mal roku 1925 pod vedením učiteľa a organistu Karola Dollinaya. Občas v Slovenskom národnom dome pracovali aj roľnícky a chmeliarsky spolok, dievčenská večerná škola, usporadúval sa tu kurz slovenčiny a iné akcie.

Avšak najaktívnejšie a najúspešnejšie pracoval divadelný krúžok, ktorého ustavičným podnetom bol staropazovský rodák a významný dramatický spisovateľ Vladimír Hurban Vladimírov – VHV. Spoločne so svojím otcom a sestrou Ľudmilou bol zakladateľom divadla a v ňom dlhé roky pôsobil ako herec, organizátor, autor divadelných predstavení a režisér.

Kultúrno-osvetová činnosť bola zvlášť čulá v medzivojnovom období. Od založenia Miestneho odboru Matice slovenskej (1933) sa vyvíjala pod jej vplyvom a po druhej svetovej vojne, od roku 1948, v rámci novozaloženého Slovenského kultúrno-osvetového spolku hrdinu Janka Čmelíka so sídlom v Slovenskom národnom dome. Spolok mal za cieľ ochraňovať slovenské ľudové tradície, a to prostredníctvom divadelnej, tanečnej, vzdelávaco-zábavnej a hudobnej odbočky. Na silnú tradíciu staropazovského divadla nadviazala Divadelná odbočka, ktorá celý čas uprednostňovala hry z dielne domácich autorov: VHV, Ľudmily Hurbanovej, Ferdinanda Klátika, neskôr Miroslava Demáka, slovenských dramatikov Ferka Urbánka a Ivana Stodolu, srbských autorov – najmä Branislava Nušića. Zo svetových autorov sa najviac hrával A. P. Čechov, ale aj Moliére, Wilde, Shakespeare. Podrobný prehľad o celkovom divadelnom živote v Starej Pazove v období 1903 – 2003 podáva aj publikácia, ktorá slovom a fotografiami dokumentuje bohatú divadelnú činnosť Staropazovčanov. Ide o knihu s názvom Storočie divadla v Starej Pazove, ktorá vyšla v roku 2007 a jej autorkou je Katarína Verešová.

Z iniciatívy študentov pazovského gymnázia a profesora slovenčiny Vena Nechvátala vznikla roku 1976 Literárna spoločnosť Ľudmily Hurbanovej, ktorá popularizovala literárne umenie medzi mladými. Na posedeniach sa čítali aj vlastné práce – próza a poézia, neskôr si začali študenti vydávať svoj periodický časopis Auróra. Časom literárna spoločnosť začala pestovať krásne slovo recitovaním poézie a prózy.

Súčasné podoby kultúrneho života v Starej Pazove

Dnes sa môže Stará Pazova popýšiť veľkým počtom kultúrnych ustanovizní a združení, ako aj silnými osobnosťami – reprezentantmi súčasnej literárnej, výtvarnej, hudobnej a divadelnej tvorby. K literárnym tvorcom patrí predovšetkým Miroslav Demák (1948), básnik, prozaik, spisovateľ pre deti, redaktor vo vydavateľstve Obzor a redaktor časopisov Nový život a Pionieri. Je autorom básnických zbierok Z otvorenej dlane (1974), Zverokruh (1977), zbierok poviedok Švédske domky (1980), próz pre deti O troch umelcoch (1977), Trojhlavý drak Štefan (1979), Husle (1993) a i. Miroslav Demák je súčasne riaditeľom Vydavateľstva ESA v Bratislave, ktoré sa zameriava na vydávanie diel slovenských autorov žijúcich mimo Slovenska, predovšetkým autorov z Dolnej zeme.

Patrí sem aj jeden z najproduktívnejších slovenských vojvodinských básnikov dneška Martin Prebudila (1960), zároveň spisovateľ pre deti, známy novinár a publicista. Z jeho obsiahleho diela uvedieme iba básnické zbierky Dážď do tváre (1983), Život na plejbek (1987), Horeznačky (1992), Namiesto kodicilu (2001), Takmer o ničom (2010), Nezamkýnaj prázdny dom (2010) a i.

K predstaviteľom mladšej generácie slovenského literárneho života vo Vojvodine patrí Staropazovčanka Katarína Hricová (1967). Vydala zbierky básní Terapia (1992), Voľným pádom (1997), Motýľ v klietke (2004), Dýchať pod vodou (2007) a zastúpená je v niekoľkých antológiách.

Literárne činný je aj Jozef Klátik (1949), akademický maliar, básnik a univerzitný pedagóg. Jozef Klátik súčasné umenie vojvodinských Slovákov obohacuje najmä svojím maliarskym prejavom, ale aj početnými bibliofíliami a vizuálnou poéziou, ktorá je zastúpená v zbierkach Nemé oko (2003) a Koniec jazyka (2009).

Moderné výtvarné umenie v Pazove veľmi plodne reprezentovala všestranná umelkyňa a kozmopolitná osobnosť Mira Brtková (1930 – 2014). Z Pazovy pochádzal aj akademický grafik a maliar Pavel Pop (1948 – 2019), ktorý vo svojej výtvarnej tvorbe rozvíjal koncepciu imaginatívneho realizmu. Postmoderný prízvuk a neustála korešpondencia jeho diela s atmosférou dneška zaradili Pavla Popa medzi významných výtvarných umelcov Srbska.

Prvý akademický sochár z radov vojvodinských Slovákov Ján Stupavský (1947) žije a tvorí v Starej Pazove. Jeho sochárske dielo vyznačuje materiálna stálosť a pevnosť, ako aj jednoduchý, elegantný a čistý tvar. Monumentálne diela Jána Stupavského, pomníky a skulptúry, sú postavené na niekoľkých verejných miestach v Starej Pazove a okolí, ale aj na Slovensku (kompozícia Pučanie v Záhrade umenia v Prešove (1992) a súsošie Cyrila a Metoda v Terchovej (2006)).

Divadelné inscenácie sú dnes na vynikajúcej úrovni, najmä vďaka medzinárodne uznávanému režisérovi Miroslavovi Benkovi, ktorý od roku 2007
v rámci Art centra Chlieb a hry realizuje špičkové divadelné a umelecké projekty. Predstavenia tohto telesa sa hrajú na najznámejších divadelných festivaloch doma a v zahraničí: BITEF, Belehrad (Srbsko), MESS, Sarajevo (BiH), EX PONTO, Ľubľana (Slovinsko), Divadelná Nitra, Nitra (Slovensko), International Theatre Fadjr Festival 2006, Teherán (Irán – GRAND PRIX za najlepšie predstavenie), Cairo International Festival for Experimental Theatre 2007 (najlepšia scénografia a nominácie na najlepšie predstavenie a najlepšieho režiséra), ďalej v Rakúsku, Chorvátsku, Maďarsku, Rumunsku, Nórsku, Fínsku…

Aj oblasť hudby má v Starej Pazove svoje osobitné miesto. Jej dobré meno reprezentuje najmä operný spevák Boris Babík, tiež virtuóz Janko Brtka, úspešný akordeonista, ktorý získal veľa cien na medzinárodných súťažiach. V Pazove pôsobí aj zmiešaný spevácky zbor Tília, ktorý vo svojom repertoári má skladby cirkevnej a umeleckej hudby, ako aj prednes slovenských ľudových piesní v autentickej alebo upravenej podobe. Pazova sa právom pýši aj svojimi sólovými rozhlasovými spevákmi: Jurajom Kubečkom, ktorý sa venuje prednesu slovenských ľudových piesní, ako aj Janou Kubečkovou-
-Vukovićovou, interpretkou džezovej hudby.

Vzácne knižné vydania dnes uchováva Knižnica Dositeja Obradovića v Starej Pazove, ktorá vyrástla z niekdajšej Čitárne a neskôr z Čitárne Srbov remeselníkov a Slovenskej pospolitej čitárne. Dnes má päťdesiattisíc kníh, z nich takmer osemtisíc je v slovenskej reči. Má značný fond príručnej literatúry, tzv. referenčnú zbierku, vyše tisíc vzácnych encyklopédií, lexikónov, slovníkov a iných titulov.

Táto a mnohé iné knižnice dnes vlastnia aj vzácne vydania, ktoré sa zaoberajú určitými fenoménmi staropazovskej kultúry. Patrí sem bezpochyby monografické dielo z roku 1970, keď si tunajší Slováci pripomenuli dvestoročnicu prisťahovania do Starej Pazovy. Ide o zborník štúdií a článkov pod názvom Stará Pazova 1770 – 1970, ktorý na takmer päťsto stranách zhŕňa historické fakty a kultúrne dejiny Slovákov na tomto území. Odborné príspevky sú rozdelené do siedmich ucelených častí (Poloha, Obyvateľstvo a hospodárstvo, Dejiny, Kultúra, Národopis, Literárna história, Ukážky z literárnej tvorby domácich autorov a Dve jubileá) a sú ilustrované fotografiami, náčrtmi a reprodukciami diel výtvarných umelcov zo Starej Pazovy.

Ďalším monumentálnym dielom je aj zbierka staropazovských piesní, ktoré zozbieral jazykovedec a pedagóg Michal Filip a ktorá čakala na vydanie štyridsať rokov. Zásluhou Juraja Miškovica, Martina Kmeťa a etnomuzikológov zo Slovenska vyšla táto zbierka v roku 1996 pod názvom Slovenské ľudové piesne zo Starej Pazovy. Obsahuje 524 piesní, tiež odborné príspevky s analýzami melódií a jej autormi sú Michal Filip, Juraj Miškovic, Martin Kmeť a kolektív. Etnomuzikológ Martin Kmeť publikoval odborné články, v ktorých analyzoval osobitosti staropazovskej piesne a fenomén tzv. staropazovského spievania.

Staropazovská rodáčka, jazykovedkyňa a vysokoškolská profesorka Anna Marićová (1951 – 2016) knižne publikovala odborné práce Slovenské nárečie Starej Pazovy (2006), Slovenské predpony v slovenčine a srbčine (2008) a Slovník pazovského nárečia (2011). Autorka sa zaoberala vedeckovýskumnou činnosťou v oblasti konfrontačného výskumu slovenčiny a srbčiny, lexikológie, tvaroslovia a dialektológie, tiež vysokoškolskou pedagogickou prácou.

Staropazovskí Slováci v impozantnej budove starej fary vybudovali celocirkevný archív Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku. Nachádzajú sa tu doklady, fotografie a knihy veľkého významu, ktorých je tu okolo sedemsto. Najstaršia z nich je zo 16. storočia a sú tu aj knihy s vlastnoručným podpisom Jozefa Miloslava Hurbana, listy Svetozára Hurbana Vajanského, Vladimíra Roya, Ľudmily Podjavorinskej a iných. Nachádza sa tu aj bohatý archív o činnosti Hurbanovcov a všeobecne o dejinách kultúry staropazovských Slovákov. Zatiaľ je spracovaných vyše dvetisíc dokladov, teda asi polovica z celkového počtu.

Po slovensky sa dnes v Starej Pazove vyučuje na základných a stredných školách. Z troch základných škôl je slovenčina vyučovacím jazykom vo všetkých ročníkoch na Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka. Škola spolupracuje aj s kultúrnymi zariadeniami a výsledkom tej spolupráce je každoročná premiéra aspoň jedného divadelného predstavenia pre deti. Po slovensky sa vyučuje aj na Gymnáziu Branka Radičevića, ktoré vzniklo ešte v roku 1919 ako Súkromné reálne gymnázium v chorvátskej, srbskej a slovenskej reči. V Strednej ekonomickoobchodnej škole Vuka Karadžića a v Technickej škole sa slovenský jazyk učí fakultatívne.

Kultúrny život Slovákov v Starej Pazove je dnes pestrý vďaka činnosti SKUS-u hrdinu Janka Čmelíka, ako aj vďaka všestranným aktivitám Kultúrneho strediska.

Okrem divadelného súboru v SKUS-e dnes pôsobia aj iné odbočky. Slovenské pazovské folklórne tradície úspešne predstavuje verejnosti Folklórny súbor Klasy, zatiaľ čo svoje prvé „folklórne kroky“ robia deti v detskom folklórnom súbore Pukance. V deväťdesiatych rokoch sa tu utvorila silná skupina hudobníkov, ich počet a kvalita ich prednesu sa zvyšovali po vzniku hudobnej školy. Dnes úspešne pôsobí niekoľko slovenských hudobných kapiel, ktoré uchovávajú tzv. pazovskuo spievania.

Ručnými prácami, výrobou kostýmov pre divadelné predstavenia či výrobou panťušiek (malých krpcov) ako suvenírov, ako aj prípravou chutných pazovských špecialít sa zaoberá Združenie pazovských žien. Do tretice má spolok aj odbočku, ktorá sa zaoberá fotodokumentáciou a propagáciou činnosti všetkých foriem spolkovej práce (FODAP). Táto odbočka má bohatú dokumentáciu.

Stredisko pre kultúru Obce Stará Pazova sa systematicky stará o prípravu umeleckých programov, divadelných predstavení, projekcie filmov atď. Je organizátorom kultúrnych podujatí ako Pazovské kultúrne leto, Ekologický karneval a hudobné podujatie mladých Mini-tini fest. V kompetencii strediska je aj organizovanie tradičného divadelného festivalu Stretnutia ochotníckych divadiel Vojvodiny, ktorý sa každoročne v spolupráci so Zväzom ochotníckych divadiel Vojvodiny a Zväzom ochotníckych spolkov Starej Pazovy koná v Starej Pazove. Vo všetkých aktivitách sú spravidla zastúpení aj tunajší Slováci. V rámci Strediska pre kultúru pôsobí aj Galéria výtvarného umenia – Galéria Miry Brtkovej. V nej grafiky, olejomaľby, skulptúry a plagáty vystavujú domáci akademickí umelci, ako aj umelci zo Srbska a zo zahraničia.

Turistický potenciál Starej Pazovy

Stará Pazova ponúka rad kultúrnych podujatí, na ktorých sa prezentuje tradičná slovenská kultúra ako aj súčasné umelecké prejavy tunajších Slovákov. Sú regionálneho alebo miestneho rázu a lákajú sem domácich, ale aj cezpoľných záujemcov a divákov.

Organizuje sa tu prehliadka detskej divadelnej tvorby 3xĎ, ktorá vznikla roku 1993 so zámerom podporovať činnosť slovenských detských divadelných súborov v Srbsku, ale aj podnecovať rozvoj a prezentáciu divadelnej tvorby pre deti. Na festivale sú tri kategórie: 1. bábkové divadlo, 2. deti pre deti a 3. dospelí pre deti. Festival sprevádza rad sprievodných podujatí pre deti.

Regionálnym podujatím je Rozospievaný Sriem, na ktorom vystupujú speváci-ochotníci zo všetkých slovenských sriemskych osád a prezentujú tak slovenské ľudové piesne z týchto prostredí. Koná sa každoročne v októbri.

Lokálneho rázu je podujatie Memoriál Juraja Ondríka, ktoré si Pazovčania založili na podporu divadelnej tvorivosti. Zároveň jeho cieľom je zachovať pamiatku na divadelného barda Juraja Ondríka, ktorý sa etabloval nielen ako herec a režisér, ale aj ako autor divadelných hier so súčasnou tematikou.

Kultúrne podujatia so slovenskou tematikou dotvárajú celkovú bohatú kultúrnu mozaiku Pazovy. Stará Pazova vás priláka aj svojimi turistickými atrakciami. Mestu vždy záležalo na vlastnom prostredí, a tak vystavalo kúpeľné mestečko Starý Slankamen a riečne kúpaliská pri Dunaji na východných svahoch Fruškej hory. Komplex sihotí, tzv. Belegišské ady, je dnes štátom chránené územie.

Okrem mohutnej rieky Dunaj, ktorá rybárom ponúka odpočinok aj zábavu, existuje tu aj prírodná vodná nádrž Gajićova bara. Zachovali sa aj prírodné pamiatky – biely topoľ je starší ako osada sama a je pod ochranou štátu a dva košaté biele topole na Saskom drume symbolizujú už dve storočia prirodzenú srbsko-slovenskú vzájomnosť. V osade Golubinci sa rekonštruuje zámok Schlos, zatiaľ čo vo všetkých osadách sa skončila alebo sa práve ukončuje rekonštrukcia kostolov zo 17. a 18. storočia.

V Starej Pazove a v jej okolí je veľa reštauračných zariadení, ktoré ponúkajú výborné jedlá, nápoje a oddych. V Surduku, Belegiši a Golubinciach existujú tzv. spomienkové domy pripomínajúce múzeá a v Starej Pazove sa rozvíja aj vidiecka turistika. V Klube VHV Slovenského národného domu sa pri rôznych príležitostiach pripravujú výborné špeciality slovenskej sriemskej kuchyne.

Navštívte aj Vy Starú Pazovu – mesto s bohatou históriou, čulým kultúrnym životom a Slovákmi, ktorí sú okrem iného výborní hostitelia.

Katarína Mosnáková-Bagľašová

Milina Sklabinská